Vyhľadávanie v zozname kňazov
![]() |
|
Tituly:
pápežský prelát, trpiteľ za vieru, náboženský spisovateľŽivotopisné dáta:
* 28. marca 1908, Trstená, okr. Tvrdošín – † 7. decembra 2006, TrstenáŽivotopis:
Po maturite na gymnáziu v Trstenej sa prihlásil na teologické štúdiá do kňazského seminára v Spišskej Kapitule. Za kňaza ho vysvätili 29. júna 1931 v spišskej katedrále.Ako kaplán pôsobil v r. 1931 v Levoči a v Oravskom Veselom, v r. 1932 v Levoči a v Rudňanoch, v r. 1933 opäť v Levoči a vzápätí v Starej Ľubovni, v r. 1934 po štvrtýkrát v Levoči. Potom ho ustanovili za správcu farnosti v Reľove za Magurou, v r. 1939 ho vymenovali za farára a dekana v Dolnom Kubíne. V r. 1949 ho zaistili a nespravodlivo odsúdili za podporovanie rehoľných sestier z Inštitútu dcér Márie Pomocnice. Väznený bol na viacerých miestach: v Žiline, Ilave, v pracovnom tábore v Hronci, v Novákoch, Trenčíne, Močenku-Sládečkovciach. Štátny súd v Bratislave ho 23. apríla 1951 znova nespravodlivo odsúdil za neoznámenie návštevy zo zahraničia na dva roky väzenia, na peňažný trest 10 000 korún a stratu občianskych práv na päť rokov. Najvyšší súd v Prahe 18. októbra 1951 tento rozsudok v plnom znení potvrdil. Väznený bol v Leopoldove, Jáchymove, vo Svätoplukove a v Ruzyni. Potom strávil šesť mesiacov v kňazskom tábore v Pezinku, vo vojenskom tábore v Plzni, Rokycanoch, vo Zvolene a v Banskej Bystrici. V r. 1954 ho prepustili na slobodu, ale bez možnosti pracovať v duchovnej službe. Rok pobudol doma, potom ho preradili na invalidný dôchodok. Dňa 13. januára 1958 ho znova zatvorili a nespravodlivo odsúdili na pätnásť rokov väzenia za to, že navštevoval biskupa Jána Vojtaššáka v Děčíne. Proti rozsudku sa odvolal a trest mu znížili na deväť rokov. Väznený bol v Žiline, Ilave, Olomouci, na Pankráci a v Mirove. Až 13. mája 1960 ho prepustili na amnestiu a pracoval ako lesný robotník a skladník.
Do pastorácie sa opäť dostal až v r. 1969. Nastúpil ako farár v Starej Ľubovni, kde pôsobil do r. 1974. Do Starej Ľubovne doviedol aj tri školské sestry - františkánky, ktoré mu pomáhali v katechéze. V čase tzv. normalizácie v r. 1971 sa začal proti nemu a rehoľným sestrám urputný boj. Štátne orgány mu v r. 1973 najprv násilne odviedli tri rehoľné sestry, začiatkom v r. 1974 mu odňali štátny súhlas na vykonávanie duchovnej činnosti a dali ho vyviezť do rodnej Trstenej.
Od samého začiatku svojho kňazského života bol aktívnym kňazom, mužom živej viery. Za obetavosť ho pápež Pius XII. vymenoval v r. 1947 za pápežského komorníka. Za celoživotnú prácu v pastorácii i mimo nej ho pápež Ján Pavol II. dňa 4. januára 1994 vymenoval za pápežského preláta. V roku 2000 ho prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster ocenil vysokým štátnym vyznamenaním Pribinov kríž I. triedy.
Je autorom viacerých kníh a rozsiahlej korešpondencie: Ako svedectvo (Bern 1982), Život a dielo biskupa Jána Vojtaššáka „Sila viery, sila pravdy“ (Bratislava 1990), Katechizmus pre najmenších 1 (Martin 1991), Katechizmus pre najmenších 2 (Trstená 1993), Nemohol som mlčať (Bratislava 1994), Nemôžem mlčať (Bratislava 1995). Vo svojich dielach rozoberal zločiny komunizmu, spáchané predovšetkým na katolíckej Cirkvi, biskupoch, kňazoch i laikoch. Taktiež poukazoval na nedozierne morálne škody, ktoré komunizmus spáchal a za ktoré sa nikto z vtedajších verejných činiteľov doposiaľ neospravedlnil. V katechizmoch, ktoré vydal, usmerňoval deti a mládež k poznaniu Boha a chcel ich viesť k tomu, aby sa už nikdy v dejinách Slovenska ani ľudstva neopakovala totalita a jej nežiaduce represálie, ako tomu bolo v nedávnej minulosti.
Pramene:
Pašteka, J.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Bratislava 2000, s. 1412-1413.Zobrazenie citátov ku kňazovi
Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:
Farnosť: | Od: | Do: | Meno | Funkcia | Poznámka |
---|---|---|---|---|---|
Levoča | 1931 - - | 1931 - - | Trstenský, Viktor | kaplán | |
Oravské Veselé | 1931 - - | 1932 - - | Trstenský, Viktor | kaplán | |
Levoča | 1932 - - | 1932 - - | Trstenský, Viktor | kaplán | |
Rudňany | 1932 - - | 1932 - - | Trstenský, Viktor | kaplán | |
Haligovce | 1932 - - | 1933 - - | Trstenský, Viktor | kaplán | |
Levoča | 1933 - - | 1933 - - | Trstenský, Viktor | kaplán | |
Stará Ľubovňa | 1933 - - | 1934 - - | Trstenský, Viktor | kaplán | |
Levoča | 1934 - - | 1934 - - | Trstenský, Viktor | kaplán | |
Reľov | 1934 - - | 1939 - - | Trstenský, Viktor | farár | |
Dolný Kubín | 1938 - - | 1949 - - | Trstenský, Viktor | farár | |
1949 - - | 1969 - - | Trstenský, Viktor | mimo pastorácie | ||
Stará Ľubovňa | 1969 - - | 1973 - - | Trstenský, Viktor | správca farnosti | |
Trstená | 1973 - - | +2006 dec. 7. | Trstenský, Viktor | dôchodok |
Stručná bibliografia:
Autor kníh
Por. č. | Zodpovednosť | Názov | Rok |
---|---|---|---|
432940 | Trstenský, Viktor | Ako svedectvo | 1982 |
1047572 | Trstenský, Viktor | Sila viery, sila pravdy | 1990 |
14462 | Trstenský, Viktor | Katechizmus pre najmenších I. | 1993 |
878233 | Trstenský, Viktor | Katechizmus pre najmenších II | 1993 |
14889 | Trstenský, Viktor | Nemohol som mlčať | 1994 |
8072 | Trstenský, Viktor | Nemôžem mlčať | 1995 |
663587 | Trstenský, Viktor | Fragment z veľkého svedectva o živej viere. | 1999 |
663588 | Trstenský, Viktor | Menej ponôs, viac modlitieb a boja za pravdu | 1999 |
1047238 | Trstenský, Viktor | Ďalšie bolestné výlevy duše túžiacej po pravde a spravodlivosti | 2001 |
740181 | Trstenský, Viktor | Monsiňor alebo rozhovory, listy, úvahy, komentáre, posolstvá | 2005 |
215120 | Trstenský, Viktor | Paberky | 2008 |
Autor článkov
Por. č. | Časopis | Rok | Číslo | Zodpovednosť | Názov |
---|---|---|---|---|---|
1467 | Hlasy z Ríma | 1977 | 4 | Viktor Trstenský r. k. kňaz mimo služby. | CHARTA 77. |