Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 38746 |
| Meno kňaza : | Trstenský, Viktor |
| Pcmeno kňaza : | trstenskyviktor |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 411 |
| Poradie : | 53980 |
| Citát : | Trstenský Viktor, Mons., n. 28.3.1908 v Trstenej, o. 29.6.1931, kapl. Levoča, Or. Lesná, 1932 kapl. Levoča, Rudňany, Haligovce, 1933 kapl. Levoča, St. Ľubovňa, 1934 kapl. Levoča, 1934 spr. f., af. Reľov, 1939 f. D. Kubín, 1947 páp. komorník, 1949 m. p., 1969 spr. St. Ľubovňa, 1973 n. o. v Trstenej. |
| Číslo záznamu : | 44468 |
| Meno kňaza : | Trstenský, Viktor |
| Pcmeno kňaza : | trstenskyviktor |
| Číslo knihy : | 1019597 |
| Názov knihy : | Prikryl, Ľubomír Viliam: Lexikón katolíckych duchovných Žiliny. Žilina 2014 (el. text) |
| Skratka knihy : | plv1 |
| Poradie : | 10070 |
| Citát : | Trstenský, Viktor (* 28. marca 1908 Trstená, okres Tvrdošín – + 7. decembra 2006 Trstená) — kňaz Spišskej diecézy, prelát, trpiteľ. Po teologických štúdiách v biskupskom kňazskom seminári v Spišskej Kapitule ho 19. júna 1931 vysvätili za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Levoči a vo Veselom (dnes Oravské Veselé), v roku 1932 znova v Levoči a v Koterbachoch (dnes Rudňany), v roku 1933 zasa v Levoči a v Starej Ľubovni a v roku 1934 opäť v Levoči. Potom ho ustanovili za správcu farnosti v zamagurskom Reľove. V roku 1939 sa stal farárom v Dolnom Kubíne, kde bol aj dištriktuálnym dekanom. V roku 1947 ho pápež Pius XII. vymenoval za pápežského komorníka (Msgr.). Už v roku 1949 ho zaistili a odvtedy bol mimo pastorácie. Keď nebol vo väzení, pracoval ako lesný robotník či ako skladník, Do pastorácie sa vrátil v roku 1969 a spravoval faru v Starej Ľubovni. V roku 1974 mu odobrali štátny súhlas a vyviezli ho do rodnej Trstenej. Dňa 4. januára 1994 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pápežského preláta (Mons.). V júni 1949 ho odviezli do Žiliny nespravodlivo súdili za podporovanie rehoľníčok ho odviezli do Tábora nútených prác v Ilave. V októbri 1950 ho Okresný súd v Čadci odsúdil za „dvojnásobný prečin poburovania proti republike a za prečin šírenia poplašnej správy“ na štyri mesiace väzenia. Spolu s ním súdili aj ďalších „previnilcov“. Odsúdení sa odvolali na Krajský súd v Žiline, ktorý vyniesol rozsudok 5. septembra 1950. Pôvodný rozsudok mu rozšírili tak, že k väzeniu mu ešte pridali peňažný trest v sume 3000,– Kčs. Bol v Tábore nútených prác v Hronci a v Novákoch. Napokon ho aj v januári 1958 odviedli z Trstenej do väznice v Žiline. Po sedemmesačnom „panskom“ vyšetrovaní ho postavili pred Krajský súd v Žiline. Tam súdili celkom osem osôb. Obvinili ich za to, že sa usilovali podchytiť mládež a rozvíjať v nej kresťanské zásady, že rozmnožovali náboženskú literatúru, že vykonávali náboženské obrady bez štátneho súhlasu, že finančne podporovali gréckokatolíckych kňazov a že sa vraj usilovali vytvoriť slovenský štát v rámci podunajskej federácie. Tento súd odsúdil ho na 15 rokov väzenia, 5 rokov straty občianskych práv a na prepadnutie majetku. Najvyšší súd v Prahe mu zmiernil trest na deväť rokov väzenia. Bol aj literárne činný. Vo svojich dielach rozoberal predovšetkým zločiny komunizmu, spáchané predovšetkým na katolíckej Cirkvi, biskupoch, kňazoch i laikoch. Už v roku 1982 vyšla vo švajčiarskom Berne práca „Ako svedectvo“. Život a dielo Msgr. Jána Vojtaššáka opísal v diele „Sila viery, sila pravdy“ (Bratislava 1990), či v práci „Fragment z veľkého svedectva o živej viere“ (Bratislava 1999). Z jeho rozsiahlej korešpondencie i z archívnych dokumentov vznikli knihy „Nemohol som mlčať“ (Bratislava 1994) a „Nemôžem mlčať“ (Bratislava 1995). Vydal aj dva katechizmy pre najmenších, ktorí vyšli v Martine v roku 1991 a v Trstenej v roku 1993. |
| Číslo záznamu : | 61848 |
| Meno kňaza : | Trstenský, Viktor |
| Pcmeno kňaza : | trstenskyviktor |
| Číslo knihy : | 4661 |
| Názov knihy : | Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000. |
| Skratka knihy : | lexikon |
| Strany : | 1412-1413 |
| Poradie : | 22990 |
| Citát : | TRSTENSKÝ, Viktor (* 28.3.1908 Trstená, okr. Tvrdošín) - pápežský prelát, trpiteľ za vieru, náboženský spisovateľ. Po maturite na gymnáziu v Trstenej sa prihlásil na teologické štúdiá do kňazského seminára v Spišskej Kapitule. Za kňaza ho vysvätili 29.6.1931 v spišskej katedrále. Ako kaplán pôsobil r.1931 v Levoči a v Oravskom Veselom, r.1932 v Levoči a v Rudňanoch, r.1933 opäť v Levoči a vzápätí v Starej Ľubovni, r.1934 po štvrtýkrát v Levoči. Potom ho ustanovili za správcu farnosti v Reľove za Magurou, r.1939 ho vymenovali za farára a dekana v Dolnom Kubíne. R.1949 ho zaistili a nespravodlivo odsúdili za podporovanie rehoľných sestier z Inštitútu dcér Márie Pomocnice. Väznený bol na viacerých miestach: v Žiline, Ilave, v pracovnom tábore v Hronci, v Novákoch, Trenčíne, Močenku-Sládečkovciach. Štátny súd v Bratislave ho 23.4.1951 znova nespravodlivo odsúdil za neoznámenie návštevy zo zahraničia na dva roky väzenia, na peňažný trest 10 000 korún a stratu občianskych práv na päť rokov. Najvyšší súd v Prahe 18.10.1951 tento rozsudok v plnom znení potvrdil. Väznený bol v Leopoldove, Jáchymove, vo Svätoplukove a v Ruzyni. Potom strávil šesť mesiacov v kňazskom tábore v Pezinku, vo vojenskom tábore v Plzni, Rokycanoch, vo Zvolene a v Banskej Bystrici. R.1954 ho prepustili na slobodu, ale bez možnosti pracovať v duchovnej službe. Rok pobudol doma, potom ho preradili na invalidný dôchodok. Dňa 13.1.1958 ho znova zatvorili a nespravodlivo odsúdili na pätnásť rokov väzenia za to, že navštevoval biskupa Jána Vojtaššáka v Déčíne. Proti rozsudku sa odvolal a trest mu znížili na deväť rokov. Väznený bol v Žiline, Ilave, Olomouci, na Pankráci a v Mirove. Až 13.5.1960 ho prepustili na amnestiu a pracoval ako lesný robotník a skladník. Do pastorácie sa opäť dostal až r.1969. Nastúpil ako farár v Starej Ľubovni, kde pôsobil do r.1974. Do Starej Ľubovne doviedol aj tri školské sestry - františkánky, ktoré mu pomáhali v katechéze. V čase tzv. normalizácie r.1971 sa začal proti nemu a rehoľným sestrám urputný boj. Štátne orgány mu r.1973 najprv násilne odviedli tri rehoľné sestry, začiatkom r.1974 mu odňali štátny súhlas na vykonávanie duchovnej činnosti a dali ho vyviezť do rodnej Trstenej. Od samého.začiatku svojho kňazského života bol aktívnym kňazom, mužom živej viery. Za obetavosť ho pápež Pius XII. r.1947 vymenoval za pápežského komorníka. Za celoživotnú prácu v pastorácii i mimo nej ho pápež Ján Pavol II. 4.1.1994 vymenoval za pápežského preláta. Je autorom viacerých kníh a rozsiahlej korešpondencie: Ako svedectvo (Bern 1982), Život a dielo biskupa Jána Vojtaššáka „Sila viery, sila pravdy" (Bratislava 1990), Katechizmus pre najmenších 1 (Martin 1991), Katechizmus pre najmenších 2 (Trstená 1993), Nemohol som mlčať (Bratislava 1994), Nemôžem mlčať (Bratislava 1995). Vo svojich dielach rozoberá zločiny komunizmu, spáchané predovšetkým na katolíckej Cirkvi, biskupoch, kňazoch i laikoch. Taktiež poukazuje na nedozierne morálne škody, ktoré komunizmus spáchal a za ktoré sa nikto z vtedajších verejných činiteľov doposiaľ neospravedlnil. V katechizmoch, ktoré vydal, usmerňuje deti a mládež k poznaniu Boha a chce ich viesť k tomu, aby sa už nikdy v dejinách Slovenska ani ľudstva neopakovala totalita a jej nežiaduce represálie, ako tomu bolo v nedávnej minulosti. FRANTIŠEK DLUGOŠ |