logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Vyhľadávanie v zozname kňazov



Srholec, Anton, SDB

Tituly:

aktivista v podzemnej Cirkvi, náboženský spisovateľ, sociálny pracovník, trpiteľ za vieru

Životopisné dáta:

* 12. júna 1929, Skalica – † 7. januára 2016, Bratislava, poch. v Skalici

Životopis:

Narodil sa ako druhý zo siedmich detí v maloroľníckej rodine Antona a Márie rodenej Hrebíčkovej. Ako pätnásťročný začal študovať na saleziánskom gymnáziu v Šaštíne, Trnave a Hodoch. Do noviciátu vstúpil v r. 1946; prvé rehoľné sľuby zložil v saleziánskom kláštore vo Svätom Beňadiku. V apríli r. 1950 ho zastihla likvidácia kláštorov a internácia a prevýchova na stavbe priehrady mládeže. V apríli 1951 sa zúčastnil na nevydarenom úteku celej skupiny cez rozvodnenú rieku Moravu. Zatkli ho 13. apríla 1951 a väznili v Leopoldove, v r. 1952 ho odsúdili na dvanásť rokov väzenia, ktoré vykonával v jáchymovských uránových baniach. Z väzenia bol prepustený na amnestiu 9. mája 1960, s posudkom vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu. Najprv pracoval ako robotník pri výrobe stavebných prefabrikátov v Skalici, neskôr v hutníckych profesiách v Ostrave, kde sa v jazykovej škole zdokonalil v anglickom a nemeckom jazyku. Prešiel do Hydinárskych závodov v Bratislave. V roku 1969 počas politického odmäku požiadal o možnosť Štúdia v Taliansku, kde študoval na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne a pápež Pavol VI. ho 17. mája 1970 vysvätil na kňaza.
Vrátil sa na Slovensko a pôsobil ako kostolník a kaplán v blumentálskom kostole v Bratislave. Rýchlo sa stal obľúbeným a vyhľadávaným kazateľom, preto ho štátna vrchnosť v r. 1974 preložila za farára do Perneku, v r. 1978 do Veľkého Zálužia a v r. 1982 do Záhorskej Vsi. V júli 1985 sa zúčastnil na oslavách 1100. výročia smrti sv. Metoda na Velehrade, za čo mu bol od 7. októbra (1. novembra?) 1985 odňatý tzv. Štátny súhlas k duchovenskej činnosti a pracoval znova ako robotník v Nemocnici Ružinov a v Doprastave v Bratislave. V roku 1989 odišiel na dôchodok. Už ako dôchodca mohol vypomáhať v blumentálskej farnosti. Pracoval v Helsinskom výbore na ochranu ľudských práv na Slovensku, angažoval sa za zlepšenie postavenia sociálne najbiednejších vrstiev v Bratislave a okolí. V r. 1995 zriadil v Podunajských Biskupiciach útulok pre bezdomovcov a stal sa jeho správcom i dušpastierom. Dňa 5. marca 1999 utrpel ťažký úraz pri autohavárii. Od 10. júna 1999 bol čestným doktorom Trnavskej univerzity. Podľa svojich možností sa zúčastňoval na kultúrnych a spoločenských aktivitách i bohoslužbách v Skalici, navštevoval rodiny svojich súrodencov. Výrazne podporil reštauráciu obrazu Boháč a Lazár, ktorý zdobí zasadaciu sieň Mestského úradu. Za jeho tvorivý, obetavý, statočný prístup k životu, za jeho nespravodlivý dlhoročný pobyt vo väzení, kde sa vo svojich myšlienkach vracal k rodisku, za jeho aktivity v prospech mesta a Šírenie jeho dobrého mena sa Mestské zastupiteľstvo v Skalici 18. júna 1999 na návrh poslanca Mgr. Ladislava Bellaya rozhodlo o udelení najvyššieho ocenenia „Čestného občana mesta Skalice“. V roku 2003 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2004 mu Ústredie slovenskej kresťanskej inteligencie udelilo cyrilometodskú medailu. Za rok 2014 mu bolo udelené Krištáľové krídlo – mimoriadna cena za celoživotné dielo. V roku 2015 mu Rakúsko udelilo Veľkú cenu Leopolda Kunschaka za prácu v sociálnej oblasti a aktivitu v oblasti ľudských práv počas komunistického režimu. V novembri 2015 mu Aliancia Fair-play a občianske združenie Via Iuris udelili ocenenie Biela vrana, za dlhodobý prínos. V posledných mesiacoch trpel na onkologické ochorenie, ktorému podľahol vo veku 86 rokov. Zádušnú sv. omšu v bratislavskom blumentálskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie slúžil provinciál Spoločnosti Dona Bosca na Slovensku Don Jozef Ižold SDB, koncelebrovali pomocný biskup Bratislavskej arcidiecézy Mons. Thdr. Jozef Haľko a správca farnosti Čataj Ján Sucháň, polutrpiteľ za vieru, ktorý predniesol homíliu. Je pochovaný v rodisku.
Bol všestranne činný v rozličných kresťanských, humanitných a sociálnych organizáciách doma i v zahraničí. V živote Cirkvi sa usiloval o prekonanie konzervatívnych, dávno prekonaných praktík v pastorácii, presadzuje model dynamického duchovného pastiera, ktorý nie je v službe len veriacim, ale všetkým občanom. Svoje reflexie čiastočne spracoval aj literárne. V rokoch 1962-1989 tak mohol robiť len v podzemnej Cirkvi. Najmä po r. 1970 sa stal jednou z ústredných postáv Hnutia kresťanských spoločenstiev rodín, ako aj Laického apoštolského hnutia, bol hýbateľom náboženských spoločenstiev, podporovateľom náboženských aktivít, spolupracovníkom samizdatových časopisov a štedrým mecénom. Bezprostredne sa zapájal aj do výroby a rozširovania samizdatových publikácií. Spolupracoval najmä so samizdatovými časopismi Náboženstvo a súčasnosť, Rodinné spoločenstvo, Výber a Radosť a nádej. Napísal do nich rad článkov, zameraných najmä na problematiku situácie Cirkvi na Slovensku, výchovy kresťana v rodine i mimo nej, ako aj ľudských práv a slobody kresťana.
Jeho literárne práce majú silný autobiografický náboj. V rokoch 1981-1987 vznikali jeho Denníky; v štrnástich ročníkoch stručných denníkových záznamov sa (okrem r. 1979) zachytávajú v priemere každý druhý deň záznamy jeho najdôležitejších životných udalostí a reflexií k nim. Z nich knižne vydal svoje reflexie pod názvom Každodenné zamyslenia (1995). Spolu s H. Mokrohájskym napísal pamäti Oceľové srdcia (1986), sú to poväčšine svedectvá a rozprávania jeho spoluväzňov v jáchymovských lágroch. O utrpení nevinných trestancov v uránových baniach píše v knihe Svedectvo z hlbín jáchymovských lágrov (Bratislava 1991; 2. vyd. Prešov 1996). Dielo bolo preložené a vydané aj v chorvátštine, nemčine a angličtine. Je to živé, pútavé, autentické svedectvo o osude ľudí nevinne trestaných za komunizmu, ktorí ho dokázali vďaka hlbokej viere, nezlomnej nádeji a obetavému priateľstvu nielen pretrpieť a prežiť, ale aj naplniť. Sústreďuje sa skôr na obrazy kamarátstva, spolupatričnosti, rozvoj duchovného života v táborových podmienkach. Kniha je venovaná pamiatke spoluväzňa Janka Havlíka z Duboviec, ktorý zomrel krátko po prepustení z väzenia zo zdravotných dôvodov, v Skalici na ulici. Výber zo svojich úvah vydal už v r. 1989 pod názvom Experiment lásky. Priznáva sa v ňom, že ho po celý život fascinovala a k všetkej práci motivovala idea Božieho kráľovstva iniciálne prítomného už tu na zemi. Ježiša v dejinách pochopil ako univerzálny model ľudskej bytosti a osobnosti, ktorá má čo povedať civilizáciám a kultúram všetkých vekov. Pri príležitosti 60tych narodenín mu v r. 1989 vyšla kniha spomienok pod názvom 60. kilometer. Skalica - Bratislava (1929-1989). V rokoch 1989-1990 uverejňoval v Katolíckych novinách takmer každý týždeň hlboké meditácie o živote dnešného kresťana pod názvom Na každý deň, ktoré vyšli v r. 1995 v jednom zväzku pod názvom Každodenné zamyslenia. V r. 1999 vyšiel výber z jeho denníkov pod názvom Ako čerstvý chlieb. Myšlienky, názory, postrehy z denníkov rokov 1971-1978 a 1980-1981. V 1. čísle Katolíckych novín z r. 1990 sa prihlásil priam programovým článkom Potreba nového myslenia. Zdôrazňuje v ňom, že u kresťana, osobitne katolíka na Slovensku, musí nastať rozhodný obrat od privátneho prežívania náboženstva k angažovanosti v politike a vo všetkých dimenziách spoločenského života. V rukopise zatiaľ ostali dva zväzky jeho homílií na nedele cirkevného roka, ako aj uvedených pätnásť súborov denníkových záznamov.
Tlačou vyšlo viacero rozhovorom s ním, tiež bol hosťom viacerých relácií v rozhlase a televízií. pri udelení čestného doktorátu vydali jeho priatelia knižnú publikáciu Náš brat António, zostavenú Rudolfom Lesňákom, v ktorom hodnotia jeho rozsiahlu všestrannú činnosť.

Pramene:

Košík, Ľ.: Kňazské osobnosti Skalice, Skalica 2014; Lesňák, R.: Slovo o autorovi. In: Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov, 1991, s. 156; J. P.: Namiesto doslovu. In: Experiment lásky, 1989, s. 64-66; Lesňák, R.: Listy z podzemia. Bratislava 1998, s. 18, 23, 65, 76, 115, 122, 127-130, 140, 147, 211-212, 243, 250-251, 273, 438, 455; Lesňák, R.: Náš brat Antonio. Prešov 1999 (zborník na počesť jeho sedemdesiatin);
https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160107030, 20160108050

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:Od:Do:MenoFunkciaPoznámka
Bratislava - Nové Mesto 1970 máj 17. 1974 - - Srholec, Anton, SDB kaplán
Pernek 1974 - - 1978 - - Srholec, Anton, SDB správca farnosti
Veľké Zálužie 1978 - - - - - Srholec, Anton, SDB správca farnosti
Veľké Zálužie 1978 - - 1982 - - Srholec, Anton, SDB farár
Záhorská Ves 1982 - - 1985 október 7. Srholec, Anton, SDB farár
1985 - - 1989 - - Srholec, Anton, SDB mimo pastorácie
Bratislava 1989 - - 1995 - - Srholec, Anton, SDB dôchodok výpomocný duchovný Bratislava - Nové Mesto
Podunajské Biskupice 1995 - - +2016 január 7. Srholec, Anton, SDB správca útulku, duchovný 10. júna 1999 čestný dokto


Stručná bibliografia:

Autor kníh

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
1019943Srholec, Anton, SDBOceľové srdcia1986
449745Srholec, Anton, SDBExperiment lásky1989
1030601Srholec, Anton, SDBNová rodina v novom svete1990
813263Srholec, Anton, SDBSvetlo z hlbín Jáchymovských lágrov1991
6675Srholec, Anton, SDBKaždodenné zamyslenia1995
627223Srholec, Anton, SDBLight from the Depths of Jáchymov Concentration Camps1996
627224Srholec, Anton, SDBSvetlo z hlbín jáchymovských lágrov1996
627279Srholec, Anton, SDBLicht aus der Tiefe der Lager von Jáchymov1998
6693Srholec, Anton, SDBAko čerstvý chlieb1999
1025582Srholec, Anton, SDBSviatočné pozdravy2014
950969Srholec, Anton, SDBKaždodenné zamyslenia2014

Knihy o ňom

Por. č.ZodpovednosťNázov Rok
1036356Pišta Vandal Chrappa, Matúš Zajac Anton Srholec - Bezdomovec z povolania2015