Vyhľadávanie v zozname kňazov

Srholec, Anton, SDB

Tituly:

aktivista v podzemnej Cirkvi, náboženský spisovateľ, sociálny pracovník, trpiteľ za vieru

Životopisné dáta:

Dátum a miesto narodenia : 12. jún 1929; Skalica

Dátum a miesto vysvätenia : 17. mája 1970

Dátum a miesto úmrtia : 7. január 2016; Bratislava, poch. v Skalici

Životopis:

Narodil sa ako druhý zo siedmich detí v maloroľníckej rodine Antona a Márie rodenej Hrebíčkovej. Ako pätnásťročný začal študovať na saleziánskom gymnáziu v Šaštíne, Trnave a Hodoch. Do noviciátu vstúpil v r. 1946; prvé rehoľné sľuby zložil v saleziánskom kláštore vo Svätom Beňadiku. V apríli r. 1950 ho zastihla likvidácia kláštorov a internácia a prevýchova na stavbe priehrady mládeže. V apríli 1951 sa zúčastnil na nevydarenom úteku celej skupiny cez rozvodnenú rieku Moravu. Zatkli ho 13. apríla 1951 a väznili v Leopoldove, v r. 1952 ho odsúdili na dvanásť rokov väzenia, ktoré vykonával v jáchymovských uránových baniach. Z väzenia bol prepustený na amnestiu 9. mája 1960, s posudkom vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu. Najprv pracoval ako robotník pri výrobe stavebných prefabrikátov v Skalici, neskôr v hutníckych profesiách v Ostrave, kde sa v jazykovej škole zdokonalil v anglickom a nemeckom jazyku. Prešiel do Hydinárskych závodov v Bratislave. V roku 1969 počas politického odmäku požiadal o možnosť Štúdia v Taliansku, kde študoval na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne a pápež Pavol VI. ho 17. mája 1970 vysvätil na kňaza.
Vrátil sa na Slovensko a pôsobil ako kostolník a kaplán v blumentálskom kostole v Bratislave. Rýchlo sa stal obľúbeným a vyhľadávaným kazateľom, preto ho štátna vrchnosť v r. 1974 preložila za farára do Perneku, v r. 1978 do Veľkého Zálužia a v r. 1982 do Záhorskej Vsi. V júli 1985 sa zúčastnil na oslavách 1100. výročia smrti sv. Metoda na Velehrade, za čo mu bol od 7. októbra (1. novembra?) 1985 odňatý tzv. Štátny súhlas k duchovenskej činnosti a pracoval znova ako robotník v Nemocnici Ružinov a v Doprastave v Bratislave. V roku 1989 odišiel na dôchodok. Už ako dôchodca mohol vypomáhať v blumentálskej farnosti. Pracoval v Helsinskom výbore na ochranu ľudských práv na Slovensku, angažoval sa za zlepšenie postavenia sociálne najbiednejších vrstiev v Bratislave a okolí. V r. 1995 zriadil v Podunajských Biskupiciach útulok pre bezdomovcov a stal sa jeho správcom i dušpastierom. Dňa 5. marca 1999 utrpel ťažký úraz pri autohavárii. Od 10. júna 1999 bol čestným doktorom Trnavskej univerzity. Podľa svojich možností sa zúčastňoval na kultúrnych a spoločenských aktivitách i bohoslužbách v Skalici, navštevoval rodiny svojich súrodencov. Výrazne podporil reštauráciu obrazu Boháč a Lazár, ktorý zdobí zasadaciu sieň Mestského úradu. Za jeho tvorivý, obetavý, statočný prístup k životu, za jeho nespravodlivý dlhoročný pobyt vo väzení, kde sa vo svojich myšlienkach vracal k rodisku, za jeho aktivity v prospech mesta a Šírenie jeho dobrého mena sa Mestské zastupiteľstvo v Skalici 18. júna 1999 na návrh poslanca Mgr. Ladislava Bellaya rozhodlo o udelení najvyššieho ocenenia „Čestného občana mesta Skalice“. V roku 2003 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2004 mu Ústredie slovenskej kresťanskej inteligencie udelilo cyrilometodskú medailu. Za rok 2014 mu bolo udelené Krištáľové krídlo – mimoriadna cena za celoživotné dielo. V roku 2015 mu Rakúsko udelilo Veľkú cenu Leopolda Kunschaka za prácu v sociálnej oblasti a aktivitu v oblasti ľudských práv počas komunistického režimu. V novembri 2015 mu Aliancia Fair-play a občianske združenie Via Iuris udelili ocenenie Biela vrana, za dlhodobý prínos. V posledných mesiacoch trpel na onkologické ochorenie, ktorému podľahol vo veku 86 rokov. Zádušnú sv. omšu v bratislavskom blumentálskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie slúžil provinciál Spoločnosti Dona Bosca na Slovensku Don Jozef Ižold SDB, koncelebrovali pomocný biskup Bratislavskej arcidiecézy Mons. Thdr. Jozef Haľko a správca farnosti Čataj Ján Sucháň, polutrpiteľ za vieru, ktorý predniesol homíliu. Je pochovaný v rodisku.
Bol všestranne činný v rozličných kresťanských, humanitných a sociálnych organizáciách doma i v zahraničí. V živote Cirkvi sa usiloval o prekonanie konzervatívnych, dávno prekonaných praktík v pastorácii, presadzuje model dynamického duchovného pastiera, ktorý nie je v službe len veriacim, ale všetkým občanom. Svoje reflexie čiastočne spracoval aj literárne. V rokoch 1962-1989 tak mohol robiť len v podzemnej Cirkvi. Najmä po r. 1970 sa stal jednou z ústredných postáv Hnutia kresťanských spoločenstiev rodín, ako aj Laického apoštolského hnutia, bol hýbateľom náboženských spoločenstiev, podporovateľom náboženských aktivít, spolupracovníkom samizdatových časopisov a štedrým mecénom. Bezprostredne sa zapájal aj do výroby a rozširovania samizdatových publikácií. Spolupracoval najmä so samizdatovými časopismi Náboženstvo a súčasnosť, Rodinné spoločenstvo, Výber a Radosť a nádej. Napísal do nich rad článkov, zameraných najmä na problematiku situácie Cirkvi na Slovensku, výchovy kresťana v rodine i mimo nej, ako aj ľudských práv a slobody kresťana.
Jeho literárne práce majú silný autobiografický náboj. V rokoch 1981-1987 vznikali jeho Denníky; v štrnástich ročníkoch stručných denníkových záznamov sa (okrem r. 1979) zachytávajú v priemere každý druhý deň záznamy jeho najdôležitejších životných udalostí a reflexií k nim. Z nich knižne vydal svoje reflexie pod názvom Každodenné zamyslenia (1995). Spolu s H. Mokrohájskym napísal pamäti Oceľové srdcia (1986), sú to poväčšine svedectvá a rozprávania jeho spoluväzňov v jáchymovských lágroch. O utrpení nevinných trestancov v uránových baniach píše v knihe Svedectvo z hlbín jáchymovských lágrov (Bratislava 1991; 2. vyd. Prešov 1996). Dielo bolo preložené a vydané aj v chorvátštine, nemčine a angličtine. Je to živé, pútavé, autentické svedectvo o osude ľudí nevinne trestaných za komunizmu, ktorí ho dokázali vďaka hlbokej viere, nezlomnej nádeji a obetavému priateľstvu nielen pretrpieť a prežiť, ale aj naplniť. Sústreďuje sa skôr na obrazy kamarátstva, spolupatričnosti, rozvoj duchovného života v táborových podmienkach. Kniha je venovaná pamiatke spoluväzňa Janka Havlíka z Duboviec, ktorý zomrel krátko po prepustení z väzenia zo zdravotných dôvodov, v Skalici na ulici. Výber zo svojich úvah vydal už v r. 1989 pod názvom Experiment lásky. Priznáva sa v ňom, že ho po celý život fascinovala a k všetkej práci motivovala idea Božieho kráľovstva iniciálne prítomného už tu na zemi. Ježiša v dejinách pochopil ako univerzálny model ľudskej bytosti a osobnosti, ktorá má čo povedať civilizáciám a kultúram všetkých vekov. Pri príležitosti 60tych narodenín mu v r. 1989 vyšla kniha spomienok pod názvom 60. kilometer. Skalica - Bratislava (1929-1989). V rokoch 1989-1990 uverejňoval v Katolíckych novinách takmer každý týždeň hlboké meditácie o živote dnešného kresťana pod názvom Na každý deň, ktoré vyšli v r. 1995 v jednom zväzku pod názvom Každodenné zamyslenia. V r. 1999 vyšiel výber z jeho denníkov pod názvom Ako čerstvý chlieb. Myšlienky, názory, postrehy z denníkov rokov 1971-1978 a 1980-1981. V 1. čísle Katolíckych novín z r. 1990 sa prihlásil priam programovým článkom Potreba nového myslenia. Zdôrazňuje v ňom, že u kresťana, osobitne katolíka na Slovensku, musí nastať rozhodný obrat od privátneho prežívania náboženstva k angažovanosti v politike a vo všetkých dimenziách spoločenského života. V rukopise zatiaľ ostali dva zväzky jeho homílií na nedele cirkevného roka, ako aj uvedených pätnásť súborov denníkových záznamov.
Tlačou vyšlo viacero rozhovorom s ním, tiež bol hosťom viacerých relácií v rozhlase a televízií. pri udelení čestného doktorátu vydali jeho priatelia knižnú publikáciu Náš brat António, zostavenú Rudolfom Lesňákom, v ktorom hodnotia jeho rozsiahlu všestrannú činnosť.

Pramene:

Košík, Ľ.: Kňazské osobnosti Skalice, Skalica 2014; Lesňák, R.: Slovo o autorovi. In: Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov, 1991, s. 156; J. P.: Namiesto doslovu. In: Experiment lásky, 1989, s. 64-66; Lesňák, R.: Listy z podzemia. Bratislava 1998, s. 18, 23, 65, 76, 115, 122, 127-130, 140, 147, 211-212, 243, 250-251, 273, 438, 455; Lesňák, R.: Náš brat Antonio. Prešov 1999 (zborník na počesť jeho sedemdesiatin);
https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20160107030, 20160108050

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:	Od:	Do:	Meno	Funkcia	Poznámka
Bratislava - Nové Mesto	1970 máj 17.	1974 - -	Srholec, Anton, SDB	kaplán
Pernek	1974 - -	1978 - -	Srholec, Anton, SDB	správca farnosti
Veľké Zálužie	1978 - -	1982 - -	Srholec, Anton, SDB	správca farnosti,farár
Záhorská Ves	1982 - -	1985 - -	Srholec, Anton, SDB	farár
	1985 - -	1989 - -	Srholec, Anton, SDB	mimo pastorácie
Bratislava	1989 - -	1995 - -	Srholec, Anton, SDB	dôchodok	výpomocný duchovný Bratislava - Nové Mesto
Podunajské Biskupice	1995 - -	+2016 január 7.	Srholec, Anton, SDB	správca útulku, duchovný	10. júna 1999 č. doktor

Stručná bibliografia:

Zodpovednosť (Autor, Editor, Redaktor, ...)

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
1019943	Srholec, Anton, SDB	Oceľové srdcia	1986
449745	Srholec, Anton, SDB	Experiment lásky	1989
1030601	Srholec, Anton, SDB	Nová rodina v novom svete	1990
813263	Srholec, Anton, SDB	Svetlo z hlbín Jáchymovských lágrov	1991
6675	Srholec, Anton, SDB	Každodenné zamyslenia	1995
627223	Srholec, Anton, SDB	Light from the Depths of Jáchymov Concentration Camps	1996
627224	Srholec, Anton, SDB	Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov	1996
627279	Srholec, Anton, SDB	Licht aus der Tiefe der Lager von Jáchymov	1998
6693	Srholec, Anton, SDB	Ako čerstvý chlieb	1999
1025582	Srholec, Anton, SDB	Sviatočné pozdravy	2014
950969	Srholec, Anton, SDB	Každodenné zamyslenia	2014

Biografie

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
1036356	Pišta Vandal Chrappa, Matúš Zajac	Anton Srholec - Bezdomovec z povolania	2015