Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 133 |
| Meno kňaza : | Srholec, Anton, SDB |
| Pcmeno kňaza : | srholecantonsdb |
| Číslo knihy : | 1013170 |
| Názov knihy : | Košík, Ľ.: Kňazské osobnosti Skalice. Skalica 2014. |
| Skratka knihy : | KL1 |
| Strany : | 48 |
| Poradie : | 1270 |
| Citát : | Narodil sa 12.6 1929 v Skalici ako druhý zo siedmich detí v maloroľníckej rodine Antona a Márie rodenej Hrebíčkovej. Ako pätnásťročný začal študovať na saleziánskom gymnáziu v Šaštíne, kde ho v apríli r. 1950 zastihla likvidácia kláštorov a internácia a prevýchova na stavbe priehrady mládeže. R. 1951 keďže chcel pokračovať v štúdiu v zahraničí, sa pokúsil prekročiť hranice a odísť do zahraničia, čo sa mu nepodarilo, chytili ho a odsúdili na 12 rokov väzenia, ktoré vykonával v jáchymovských uránových baniach. Z väzenia bol prepustený na amnestiu 9. mája 1960, s posudkom vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu. Najprv pracoval ako robotník pri výrobe stavebných prefabrikátov v Skalici, neskôr v hutníckych profesiách v Ostrave, kde sa v jazykovej škole zdokonalil v anglickom a nemeckom jazyku. Prešiel do Hydinárskych závodov v Bratislave. V roku 1969 počas politického odmäku požiadal o možnosť Štúdia v Taliansku, kde študoval na saleziánskej univerzite v Turíne a pápež Pavol VI. ho 17. mája 1970 vysvätil na kňaza. Vrátil sa na Slovensko a pôsobil ako kostolník a kaplán v blumentálskom kostole v Bratislave, ako správca farnosti v Perneku, Veľkom Záluží a v Záhorskej Vsi. V júli 1985 sa zúčastnil osláv 1100 výročia smrti sv. Metoda na Velehrade. Za čo mu bol od 1. novembra 1985 odňatý tzv. Štátny súhlas k duchovenskej činnosti a pracoval znova ako robotník v Nemocnici Ružinov a v Doprastave v Bratislave. V roku 1989 odišiel na dôchodok. V súčasnosti Žije v Bratislave, je činný v rôznych kresťanských, kultúrnych, humanitárnych a sociálnych aktivitách. Z jeho iniciatívy vznikol a vedie dom pre bezdomovcov. Svoje spomienky na Život vo väzení v jáchymovských lágroch i na svojich spoluväzňov zhrnul v diele „Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov," ktoré vyšlo v dvoch vydaniach na Slovensku, bolo preložené a vydané aj v chorvátštine, nemčine a angličtine. Je to živé, pútavé, autentické svedectvo o osude ľudí nevinne trestaných za komunizmu, ktorí ho dokázali vďaka hlbokej viere, nezlomnej nádeji a obetavému priateľstvu nielen pretrpieť a prežiť, ale aj naplniť. Sústreďuje sa skôr na obrazy kamarátstva, spolupatričnosti, rozvoj duchovného života v táborových podmienkach. Kniha je venovaná pamiatke spoluväzňa Janka Havlíka z Duboviec, ktorý zomrel krátko po prepustení z väzenia zo zdravotných dôvodov, v Skalici na ulici. Knižne vyšli Antonovi Srholcovi ešte „Každodenné zamyslenia," krátke úvahy na 365 dní roka, zbierka jeho myšlienok „Ako čerstvý chlieb", dva malé súbory úvah „Experiment lásky" a „Nová rodina v novom svete". V strojopise sú dva zväzky jeho kázní z rokov 1971-1974. Nepravidelne publikuje vo viacerých periodikách. Tlačou vyšlo viacero rozhovorom s ním, tiež bol hosťom viacerých relácií v rozhlase a televízií. Pri príležitosti jeho sedemdesiatročného Životného jubilea mu bol za jeho dlhoročnú aktivitu v oblasti starostlivosti o bezdomovcov, udelený na trnavskej univerzite čestný titul Dr. h.c. Pri tejto príležitosti tiež vydali jeho priatelia knižnú publikáciu „Náš brat António", zostavenú Rudolfom Lesňákom, v ktorom hodnotia jeho rozsiahlu všestrannú činnosť. Svojmu rodnému mestu Skalici je vždy verný, podieľa sa na šírení jeho dobrého mena na Slovensku i v zahraničí, kam tiež siahajú mnohé jeho aktivity, sem privádza mnohých svojich priateľov. Podľa jeho možností sa zúčastňuje na kultúrnych a spoločenských aktivitách i bohoslužbách v Skalici, tu navštevuje rodiny svojich súrodencov. Výrazne podporil reštauráciu obrazu Boháč a Lazár, ktorý zdobí zasadaciu sieň Mestského úradu. Za jeho tvorivý, obetavý, statočný prístup k životu, za jeho nespravodlivý dlhoročný pobyt vo väzení, kde sa vo svojich myšlienkach vracal k rodisku, za jeho aktivity v prospech mesta a Šírenie jeho dobrého mena sa Mestské zastupiteľstvo v Skalici 18. júna 1999 na návrh poslanca Mgr. Ladislava Bellaya rozhodlo o udelení najvyššieho ocenenia „Cestného občana mesta Skalice" |
| Číslo záznamu : | 28366 |
| Meno kňaza : | Srholec, Anton, SDB |
| Pcmeno kňaza : | srholecantonsdb |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 148 |
| Poradie : | 16100 |
| Citát : | Srholec Anton, SDB, n. 12. 6. 1929 v Skalici, o. 17. 5. 1970, kapl. Bratislava N. Mesto, 1974 spr. f. Pernek. |
| Číslo záznamu : | 41284 |
| Meno kňaza : | Srholec, Anton, SDB |
| Pcmeno kňaza : | srholecantonsdb |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 526 |
| Poradie : | 55390 |
| Citát : | Srholec Anton, spr. farnosti v Perneku, do V. Zálužia. |
| Číslo záznamu : | 61614 |
| Meno kňaza : | Srholec, Anton, SDB |
| Pcmeno kňaza : | srholecantonsdb |
| Číslo knihy : | 4661 |
| Názov knihy : | Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000. |
| Skratka knihy : | lexikon |
| Strany : | 1270-1271-1272 |
| Poradie : | 20650 |
| Citát : | SRHOLEC, Anton, SDB (* 12.6.1929 Skalica) - aktivista v podzemnej Cirkvi, náboženský spisovateľ, sociálny pracovník, trpiteľ za vieru. Pochádza z mnohodetnej maloroľníckej rodiny so silným náboženským, národným a sociálnym cítením. Študoval u saleziánov v Šaštíne, Trnave a Hodoch. Do noviciátu vstúpil r.1946; prvé rehoľné sľuby zložil v saleziánskom kláštore vo Svätom Beňadiku. Po maturite na gymnáziu v Bratislave r.1951 už nemal vyhliadku na teologické štúdiá doma. S viacerými klerikmi sa rozhodol ilegálne odísť študovať do Talianska. V apríli 1951 sa zúčastnil na nevydarenom úteku celej skupiny cez rozvodnenú rieku Moravu. Zatkli ho 13.4.1951 a väznili v Leopoldove, r.1952 ho odsúdili na 12 rokov. Poslali ho do jáchymovských uránových baní, kde pod zemou odpracoval vyše 8 rokov. Po prepustení 9.5.1960 pracoval ako robotník v Skalici, Ostrave a v Bratislave. Popritom tajne študoval teológiu a márne sa každoročne hlásil na teologickú fakultu v Bratislave. Až r.1969 dostal povolenie na krátky pobyt v Taliansku. Na Pápežskej saleziánskej univezite v Turíne absolvoval za necelé dva semestre celé teologické štúdium, vykonal všetky predpísané skúšky a 17.5.1970 ho v Ríme pápež Pavol VI. vysvätil za kňaza. Domov sa vrátil už cez uzavreté hranice. Najprv mohol pracovať vo farnosti Bratislava-Nové Mesto ako kostolník, neskôr ako kaplán. Rýchlo sa stal obľúbeným a vyhľadávaným kazateľom, preto ho štátna vrchnosť r.1974 preložila za farára do Perneku, r.1978 do Veľkého Zálužia a r.1982 do Záhorskej Vsi. Dňa 7.10.1985 mu odobrali štátny súhlas. Znovu pracoval ako robotník v Bratislave. Od r.1989 už ako dôchodca mohol vypomáhať v blumen-tálskej farnosti. Pracoval v Helsinskom výbore na ochranu ľudských práv na Slovensku, angažoval sa za zlepšenie postavenia sociálne najbiednejších vrstiev v Bratislave a okolí, r.1995 zriadil v Podunajských Biskupiciach útulok pre bezdomovcov a stal sa jeho správcom i dušpastierom. R.1995 vydal súbor krátkych úvah Každodenné zamyslenia a stal sa aktívnym členom združenia Teologické fórum. Dňa 5.3.1999 utrpel ťažký úraz pri autohavárii. Od 10.6.1999 je čestným doktorom Trnavskej univerzity. — Je všestranne činný v rozličných kresťanských, humanitných a sociálnych organizáciách doma i v zahraničí. V živote Cirkvi sa usiloval o prekonanie konzervatívnych, dávno prekonaných praktík v pastorácii, presadzuje model dynamického duchovného pastiera, ktorý nie je v službe len veriacim, ale všetkým občanom. Svoje reflexie čiastočne spracoval aj literárne. V r.1962-1989 tak mohol robiť len v podzemnej Cirkvi. Najmä po r.1970 sa stal jednou z ústredných postáv Hnutia kresťanských spoločenstiev rodín, ako aj Laického apoštolského hnutia, bol hýbateľom náboženských spoločenstiev, podporovateľom náboženských aktivít, spolupracovníkom samizdatových časopisov a štedrým mecénom. Bezprostredne sa zapájal aj do výroby a rozširovania samizdatových publikácií. Spolupracoval najmä so samizdatovými časopismi Náboženstvo a súčasnosť, Rodinné spoločenstvo, Výber a Radosť a nádej. Napísal do nich rad článkov, zameraných najmä na problematiku situácie Cirkvi na Slovensku, výchovy kresťana v rodine i mimo nej, ako aj ľudských práv a slobody kresťana. Jeho literárne práce majú silný autobiografický náboj. V r.1981-1987 vznikali jeho Denníky; v štrnástich ročníkoch stručných denníkových záznamov sa (okrem r.1979) zachytávajú v priemere každý druhý deň záznamy jeho najdôležitejších životných udalostí a reflexií k nim. Z nich knižne vydal svoje reflexie pod názvom Každodenné zamyslenia (1993). Spolu s H. Mokrohájskym napísal pamäti Oceľové srdcia (1986), sú to poväčšine svedectvá a rozprávania jeho spoluväzňov v jáchymovských lágroch. O utrpení nevinných trestancov v uránových baniach píše v knihe Svedectvo z hlbín jáchymovských lágrov (Bratislava 1991). Je to svedectvo o sile viery a obetavého priateľstva. Výber zo svojich úvah vydal už r.1989 pod názvom Experiment lásky. Priznáva sa v ňom, že ho po celý život fascinovala a k všetkej práci motivovala idea Božieho kráľovstva iniciálne prítomného už tu na zemi. Ježiša v dejinách pochopil ako univerzálny model ľudskej bytosti a osobnosti, ktorá má čo povedať civilizáciám a kultúram všetkých vekov. Pri príležitosti 60. narodenín mu r.1989 vyšla kniha spomienok pod názvom 60. kilometer. Skalica - Bratislava (1929-1989). V r.1989-1990 uverejňoval v Katolíckych novinách takmer každý týždeň hlboké meditácie o živote dnešného kresťana pod názvom Na každý deň, ktoré vyšli r.1995 v jednom zväzku pod názvom Každodenné zamyslenia. R.1999 vyšiel výber z jeho denníkov pod názvom Ako čerstvý chlieb. Myšlienky, názory, postrehy z denníkov r.1971-1978 a 1980-1981. V 1. čísle Katolíckych novín z r.1990 sa prihlásil priam programovým článkom Potreba nového myslenia. Zdôrazňuje v ňom, že u kresťana, osobitne katolíka na Slovensku, musí nastať rozhodný obrat od privátneho prežívania náboženstva k angažovanosti v politike a vo všetkých dimenziách spoločenského života. V rukopise zatiaľ ostali dva zväzky jeho homílií na nedele cirkevného roka, ako aj uvedených pätnásť súborov denníkových záznamov. Lit.: Lesňák, R.: Slovo o autorovi. In: Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov, 1991, s. 156; J. P.: Namiesto doslovu. In: Experiment lásky, 1989, s. 6 4 - 6 6 ; Lesňák, R.: Listy z podzemia. Bratislava 1998, s.18, 23, 65, 76, 115, 122, 127-130, 140, 147, 2 1 1 - 2 1 2 , 243, 2 5 0 - 2 5 1 , 273, 438, 455; Lesňák, R.: Náš brat Antonio. Prešov 1999 (zborník na počesť jeho sedemdesiatin). JÁN LETZ |
| Číslo záznamu : | 64860 |
| Meno kňaza : | Srholec, Anton, SDB |
| Pcmeno kňaza : | srholecantonsdb |
| Www stránka : | http://www.mariasoft.sk/[20.1.2022] |
| Skratka knihy : | www |
| Citát : | Srholec Anton, SDB nar. 12.6.1929 v Skalici, ord. 17.5.1970; štúdiá 1969-70 Turín; výp. 1970 Ba-N.Mesto; adm. 1974 Pernek, 1978 Veľké Zálužie; m.p. 1985; výp. Ba-N.Mesto; m.p. 1990 Ba; n.o. Ba; + 7.1.2016 |