Vyhľadávanie v zozname kňazov
Jehlička, František Rudolf
Iné mená:
Jehlicska Franciscus, František Rudolf, Margin a Páter SilesiusTituly:
novotomistický filozof, politik a publicistaŽivotopisné dáta:
Dátum a miesto narodenia : 20. január 1879; Kúty, okr. Senica
Dátum a miesto úmrtia : 3. január 1939; Viedeň
Životopis:
Pochádzal z učiteľskej rodiny. Teológiu študoval vo viedenskom Pázmaneu; za kňaza bol vysvätený 14. júla 1902. Intenzívne sa venoval štúdiu filozofických, etických a sociálnych otázok v Uhorsku, s osobitným zreteľom na slovenské pomery. Vyučoval náboženstvo v učiteľskom ústave v Modre (1903) a pôsobil v pastorácii v Bratislave (1904-1906). V r. 1908 získal doktorát filozofie.Do politického života oficiálne vstúpil pod vplyvom Ferdinanda Jurigu v Bratislave, keď ho zvolili za Slovenskú ľudovú stranu do Uhorského snemu ako jedného zo siedmich Slovákov. Po represáliách, zhoršení zdravotného stavu a prísľube univerzitnej kariéry sa načas dištancoval od slovenského národného hnutia. Vzdal sa svojho mandátu a prijal ponuku prednášať filozofiu na budapeštianskej univerzite (1907). Tu sa habilitoval v r. 1910, zakrátko sa stal profesorom filozofie (1915). Po prevrate bol poslancom Národného zhromaždenia ČSR v Prahe za Slovenskú ľudovú stranu. Od r. 1920 pôsobil ako profesor na varšavskej univerzite, od r. 1923 vo Washingtone a od r. 1926 ako politik a publicista prevažne vo Viedni. Dňa 27. augusta 1919 delegácia Slovenskej ľudovej strany - v zložení Andrej Hlinka, Štefan Mnoheľ a F. R. Jehlička - tajne odišla cez Poľsko do Francúzska, aby informovala Parížsku mierovú konferenciu o nepriaznivom postavení slovenského národa v centralistickom Česko-Slovensku. Tu predložila memorandum, ktoré vypracoval Jehlička. Kým Hlinka sa vrátil na Slovensko a bol vzápätí zatknutý, Jehlička ostal v emigrácii a propagoval myšlienku federatívneho uhorského štátu. Jeho politický program sa menil od idey samostatného slovenského štátu cez slovensko-maďarskú federáciu, až po kultúrnu autonómiu Slovenska v rámci Uhorska. V jeho chápaní by federatívne Uhorsko bolo súčasťou širšej federácie katolíckych štátov v strednej a južnej Európe. Jehlička bol rozhodným odporcom komunizmu. E. Beneša považoval za uvádzateľa komunizmu do strednej Európy.
V r. 1920 spolu s F. Ungerom v Krakove založil Slovenskú národnú radu. Neskôr vo Varšave spolu s V. Dvortsákom založil Slovenskú národnú radu a stal sa jej predsedom. Nezhody s maďarskými politikmi ho priviedli k tomu, že táto zahraničná národná rada vyhlásila 25. mája 1921 vo Varšave samostatnú Slovenskú republiku. Predsedom jej vlády sa stal Jehlička a ministrom zahraničných vecí F. Unger. V r. 1933 Jehlička spolu s V. Dvortsákom vytvoril Slovenskú národnú radu v Ženeve, sídle Spoločnosti národov. Začiatkom tridsiatych rokoch uskutočnil prednáškové turné po Veľkej Británii, Nemecku a Taliansku, aby informoval zahraničie o ťažkom postavení slovenského národa. V spolupráci s maďarskými, poľskými, nemeckými a talianskymi politikmi sa usiloval o revíziu hraníc z rokov 1918-1920. Vo svojich snahách nakoniec ostal osamotený.
Už od r. 1900 písal bojové články za kultúrnu a politickú autonómiu Slovákov; na základe svojich filozofických a politologických reflexií sa usiloval nájsť ich legitímne miesto v novovekých dejinách. Ešte dávno pred vznikom Československej republiky zastával názor o nereálnosti trvalejšieho zväzku s Čechmi. Dôležité sú aj Jehličkove filozofické a štátovedné úvahy, ktorými v zásade pozitívne ovplyvnil zmenu politickej orientácie Vojtecha Tuku. Jehlička sa stal duchovným otcom týždenníka Samostatnosť, ktorý vychádzal od r. 1930 v USA. V r. 1933 zostavil Manifest k slovenskému národu (Ženeva 1933).
Svoju novotomistickú filozofiu koncipoval v ostrej kritickej zameranosti proti pokrokárskym myšlienkovým prúdom novoveku. V práci Novoveká filozofia a Slováci (Martin 1903) sa programovo prihlásil k filozofii Tomáša Akvinského; kritizuje v nej hlasistov, darvinizmus a Masarykovu filozofiu. Novovekú filozofiu považuje z veľkej časti za nevydarený, zvrátený experiment subjektivizmu, odvádzajúci od Boha. V práci Sociáldemokracia a náboženstvo (Trnava 1912, 2. vyd. 1946) odsudzuje socializmus ako ateistický, v podstate nemorálny, a hlási sa k soc. učeniu Cirkvi. Je proti odluke Cirkvi od štátu a proti odstráneniu náboženstva zo škôl. V práci O vzdelanosti. Poučná a sociálno-apologetická knižka (Trnava 1908, 2. vyd. 1926) predvídavo upozorňuje na nebezpečenstvo zneužívania slobody tlače v demokratickom politickom systéme, na silnejúce proticirkevné a protináboženské výpady. Cenné sú jeho etické práce, ktoré vyšli tlačou v maďarčine, najmä Társadalmi kérdés és etika (Spoločenská otázka a etika, Budapešť 1905). V roku 1925 napísal dielo České ukrutnosti proti rímskokatolíckej Cirkvi. Preložil: Abraham a Sancta Clara: Svätý Juraj, vzor kresťanského vojaka (Veľká Ves 1915).
Pramene:
Enciclopedia filosofica 3. Florencia 1957-1965; Lexikón slovenských dejín. Bratislava 1997; Slovenský biografický slovník II. Martin 1987, s. 546.Schem. 1927
Zobrazenie citátov ku kňazovi
Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:
Farnosť: | Od: | Do: | Meno | Funkcia | Poznámka |
---|---|---|---|---|---|
Modra | 1902 - - | 1904 - - | Jehlička, František Rudolf | kaplán | katechéta |
Bratislava | 1904 - - | 1906 - - | Jehlička, František Rudolf | kaplán | |
Moravany nad Váhom | 1904 - - | 1905 - - | Jehlička, František Rudolf | administrátor | |
Budapešť-Tabán(HU) | 1907 - - | 1909 - - | Jehlička, František Rudolf | kaplán | |
Budapešť(HU) | 1909 - - | - - - | Jehlička, František Rudolf | katechéta | 1915 prof. na univerzite |
Stručná bibliografia:
Zodpovednosť (Autor, Editor, Redaktor, ...)
Por. č. | Zodpovednosť | Názov | Rok |
---|---|---|---|
942933 | Jehlička, František Rudolf | Novoveká filozofia a Slováci | 1903 |
942935 | Jehlička, František Rudolf | Társadalmi kérdés és etika | 1905 |
942934 | Jehlička, František Rudolf | O vzdelanosti | 1908 |
942936 | Jehlička, František Rudolf | Pikler belátásos elmélete | 1908 |
942939 | Jehlička, František Rudolf | Az emberi élet a keresztény erkölcstanban | 1909 |
942940 | Jehlička, František Rudolf | Erkölcs és vallás | 1909 |
942945 | Jehlička, František Rudolf | O tlači | 1911 |
899001 | Jehlička, František Rudolf | Sociáldemokracia a náboženstvo | 1912 |
942938 | Jehlička, František Rudolf | A modern polgári jog és katholikus keresztényi erkölcstudomány | 1913 |
412262 | Jehlička, František Rudolf | O bratskej svornosti | 1916 |
412604 | Jehlička, František Rudolf | Veliké prikázanie, čili, O láske k blížnemu | 1916 |
412606 | Jehlička, František Rudolf | Slabé duše, čili, O falošnej stydlivosti | 1916 |
419439 | Jehlička, František Rudolf | Desatoro českých pliag na Slovensku | 1918 |
898991 | Jehlička, František Rudolf | Bijeme na zvon! Všetci katolíci slovenskí spojte sa! | 1918 |
898997 | Jehlička, František Rudolf | Najlepšie dedičstvo | 1921 |
942937 | Jehlička, František Rudolf | De peccato philosophico | 1925 |
477630 | Jehlička, František Rudolf | O vzdelanosti | 1926 |
942941 | Jehlička, František Rudolf | Une Etape du Calvaire Slovaque | 1930 |
942942 | Jehlička, František Rudolf | Náš program. | 1932 |
942944 | Jehlička, František Rudolf | Reply to Mr. R. W. Seton Watsorís Book „Slovakia then and now“ | 1932 |
942932 | Jehlička, František Rudolf | Manifest k slovenskému národu | 1933 |
942943 | Jehlička, František Rudolf | A revízió és a szlovákok | 1933 |
898992 | Jehlička, František Rudolf | Bolševické peklo v Španielsku | 1937 |
942931 | Jehlička, František Rudolf | Sociáldemokracia a náboženstvo | 1946 |
Autor článkov
Por. č. | Časopis | Rok | Číslo | Zodpovednosť | Názov |
---|---|---|---|---|---|
39328 | Duchovný Pastier | 1918 | 3 | Salesius | NAJHLAVNEJŠIE REČNÍCKE PRAVIDLO. |
39267 | Duchovný pastier | 1918 | 7-8 | Salesius. | KLASSICKE LUDOVÉ KÁZNE. |
15659 | Kráľovná svätého ruženca | 1919 | 5 | Dr. Fr. Jehlička. | Slečna Alica Massarykova. |
7351 | Kráľovná svätého ruženca | 1919 | 5 | Dr. Fr. Jehlička, | Bol Kristus Pán socialistom? |