Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 59730 |
| Meno kňaza : | Jehlička, František Rudolf |
| Pcmeno kňaza : | jehlickafrantisekrudolf |
| Číslo knihy : | 4661 |
| Názov knihy : | Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000. |
| Skratka knihy : | lexikon |
| Strany : | 606-607-608 |
| Poradie : | 10190 |
| Citát : | JEHLIČKA (Jehlicska), František Rudolf-(* 24.1.1879 Kúty, okr. Senica - + 3.1.1939 Viedeň) -novotomistický filozof, politik a publicista. Používal pseudonymy Margin a Páter Silesius. Pochádzal z učiteľskej rodiny. Teológiu študoval vo viedenskom Pázmaneu; za kňaza bol vysvätený r.1902. Intenzívne sa venoval štúdiu filozofických, etických a sociálnych otázok v Uhorsku, s osobitným zreteľom na slovenské pomery. Vyučoval náboženstvo v učiteľskom ústave v Modre (1903) a pôsobil v pastorácii v Bratislave (1904-1906). R.1908 získal doktorát filozofie. Do politického života oficiálne vstúpil pod vplyvom Ferdinanda Jurigu v Bratislave, keď ho zvolili za Slovenskú ľudovú stranu ako jedného zo siedmich Slovákov do Uhorského snemu. Po represáliách, zhoršení zdravotného stavu a prísľube univerzitnej kariéry sa načas dištancoval od slovenského národného hnutia. Vzdal sa svojho mandátu a prijal ponuku prednášať filozofiu na budapeštianskej univerzite (1907). Tu sa habilitoval r.1910, zakrátko sa stal profesorom filozofie (1915). Po prevrate bol poslancom Národného zhromaždenia ČSR v Prahe za Slovenskú ľudovú stranu. Od r.1920 pôsobil ako profesor na varšavskej univerzite, od r.1923 vo Washingtone a od r.1926 ako politik a publicista prevažne vo Viedni. Dňa 27.8.1919 delegácia Slovenskej ľudovej strany - v zložení Andrej sláve ho zdokonalil. Uverejnil o tom článok v odbornom časopise Zeitschrift fur Physik und Mathematik (Časopis pre fyziku a matematiku, 1829 a 1830). Oveľa významnejšie vynálezy (elektromotor ani dynamo) neuplatnil preto, lebo nemal dosť peňazí na ich patentovanie ani starších kolegov, s ktorými by mohol konzultovať; chýbali mu publikačné možnosti, ale aj fórum, na ktorom by svoje vynálezy mohol predstaviť. Uhorská akadémia vied sa v tom čase zaoberala predovšetkým problémami jazyka a literatúry, až r. 1858 sa stal jej dopisujúcim členom. Bol zakladajúcim členom Uhorskej zemepisnej spoločnosti a Uhorskej prírodovedeckej spoločnosti, ktorá ho r.1873 zvolila za svojho doživotného čestného člena. R.1867 dostal hodnosť kráľovského radcu, r.1873 sa stal čestným členom Uhorskej akadémie vied. R.1878 odišiel na odpočinok v Rábe. R.1879 ho vyznamenali Radom železnej koruny III. stupňa. Keď r.1891 vznikla Matematicko-fyzikálna spoločnosť, vymenovali ho - nezávisle od poradia - za jej prvého člena. Na Peštianskej univerzite pôsobil tridsaťosem rokov. Ešte aj vo veku sedemdesiatjeden rokov dostal štipendium na študijnú cestu do Nemecka a do Švajčiarska. Hlinka, Štefan Mnoheľ a F. R. Jehlička - tajne odišla cez Poľsko do Francúzska, aby informovala Parížsku mierovú konferenciu o nepriaznivom postavení slovenského národa v centralistickom Česko-Slovensku. Tu predložila memorandum, ktoré vypracoval Jehlička. Kým Hlinka sa vrátil na Slovensko a bol vzápätí zatknutý, Jehlička ostal v emigrácii a propagoval myšlienku federatívneho uhorského štátu. Jeho politický program sa menil od idey samostatného slovenského štátu cez slovensko-maďarskú federáciu, až po kultúrnu autonómiu Slovenska v rámci Uhorska. V jeho chápaní federatívne Uhorsko by bolo súčasťou širšej federácie katolíckych štátov v strednej a južnej Európe. Jehlička bol rozhodným odporcom komunizmu. ŠR a E. Beneša považoval za uvádzateľov komunizmu do strednej Európy. R.1920 spolu s F. Ungerom v Krakove založil Slovenskú národnú radu. Neskôr vo Varšave spolu s V. Dvortsákom založil Slovenskú národnú radu a stal sa jej predsedom. Nezhody s maďarskými politikmi ho priviedli k tomu, že táto zahraničná národná rada vyhlásila 25.5.1921 vo Varšave samostatnú Slovenskú republiku. Predsedom jej vlády sa stal Jehlička a ministrom zahraničných vecí F. Unger. Jehlička spolu s V. Dvortsákom r.1933 vytvoril Slovenskú národnú radu v Ženeve, sídle Spoločnosti národov. Začiatkom tridsiatych rokoch uskutočnil prednáškové turné po Veľkej Británii, Nemecku a Taliansku, aby informoval zahraničie o ťažkom postavení slovenského národa. V spolupráci s maďarskými, poľskými, nemeckými a talianskymi politikmi sa usiloval o revíziu hraníc z r.1918-1920. Vo svojich snahách nakoniec ostal osamotený. — Už od r.1900 písal bojové články za kultúrnu a politickú autonómiu Slovákov; na základe svojich filozofických a politologických reflexií sa usiloval nájsť ich legitímne miesto v novovekých dejinách. Ešte dávno pred vznikom Čs. republiky zastával názor o nereálnosti trvalejšieho zväzku s Čechmi. Dôležité sú aj Jehličkove filozofické a štátovedné úvahy, ktorými v zásade pozitívne ovplyvnil zmenu politickej orientácie Vojtecha Tuku. Jehlička sa stal duchovným otcom týždenníka Samostatnosť, ktorý vychádzal od r.1930 v USA. R.1933 zostavil Manifest k slovenskému národu (Ženeva 1933). Svoju novotomistickú filozofiu koncipoval v ostrej kritickej zameranosti proti pokrokárskym myšlienkovým prúdom novoveku. V práci Novoveká filozofia a Slováci (Martin 1903) sa programovo prihlásil k filozofii Tomáša Akvinského; kritizuje v nej hlasistov, darvinizmus a Masarykovu filozofiu. Novovekú filozofiu považuje z veľkej časti za nevydarený, zvrátený experiment subjektivizmu, odvádzajúci od Boha. V práci Sociáldemokracia a náboženstvo (Trnava 1912, 2. vyd. 1946) odsudzuje socializmus ako ateistický, v podstate nemorálny, a hlási sa k soc. učeniu Cirkvi. Je proti odluke Cirkvi od štátu a proti odstráneniu náboženstva zo škôl. V práci O vzdelanosti. Poučná a sociálno-apolo-getická knižka (Trnava 1908, 2. vyd. 1926) predvídavo upozorňuje na nebezpečenstvo zneužívania slobody tlače v demokratickom politickom systéme, na silnejúce proticirkevné a protináboženské výpady. Cenné sú jeho etické práce, ktoré vyšli tlačou v maďarčine, najmä Társadalmi kérdés és etika (Spoločenská otázka a etika, Budapešť 1905). — Ďalšie práce: Pikler belátásos elmélete (Uznanie Piklerovej teórie, Budapešť 1908); De peccato philosophico (O filozofickom hriechu, Varšava 1925); A modem polgári jog és katholikus keresztényi erkôlestudomány (Budapešť 1913); Az emberi élet a keresztény erkôlcstanban. Monográfia a morál theológia és a társadalmi erkôlcstan kôrébôl (Ľudský život podľa kresťanskej morálky, Budapešť 1909)\ Erkôlcs és vallás (Budapešť 1909); Slabé duše čili o falošnej stydlivosti (Veľká Ves 1916); O bratskej svornosti (Ružomberok 1916); Veľké prikázanie čili o láske k blížnemu v duchu ív. Františka Saleského (Ružomberok 1916); Bijeme na zvon. Všetci katolíci slovenskí, spojte sa. Luteranizmus q husitizmus proti samostatnosti Slovenska (1903); České ukrutnosti proti rímskokatolíckej Cirkvi (1905); Najlepšie dedičstvo (Ružomberok 1924); Une Etape du Calvaire Slovaque. (Etapa slovenskej kalvárie)', Le Proces Tuka (Tukov proces), 1929-1930 (Paríž 1930); Náš program. Marš von Ceši! Slovensko patrí Slovákom (Philadelphia 1932); A revízió és a szlovákok (Revízia a Slováci, Budapešť 1933); Reply to Mr. R. W. Seton Watsorís Book „Slovakia then and now" (Odpoveď na knihu pána R. W. Watsona „Slovensko potom a teraz", Viedeň 1932). Preložil: Abraham a Sancta Clara: Svätý Juraj, vzor kresťanského vojaka (Veľká Ves 1915). Lit.: Enciclopedia filosofica 3. Florencia 1957-1965; Lexikón slo-venských dejín. Bratislava 1997; Slovenský biografický slovník II.Martin 1987, 546. JÁN LETZ |
| Číslo záznamu : | 71136 |
| Meno kňaza : | Jehlička, František Rudolf |
| Pcmeno kňaza : | jehlickafrantisekrudolf |
| Skratka knihy : | Schem1927 |
| Poradie : | 1210 |
| Citát : | J e h l i c s k a Franciscus, nat. 1879. Jan. 20. Jókút; ord. 1902. Jul. 14. Coop. et catecheta in Praep. stat. in Modor; 1904. coop. et praebendatus in Pozsony; 1906. deputatus ad comitia Regni; 1907. coop. in Bp.-Tabán; 1909. catecheta et capell. domest. in Instit. SS. Cordis Jesu in Budapest; docens priv. Universit. Budapest; 1915. professor publ. extraord. in Universit. Budapest; 1919. hoc munere abdicatus |