Vyhľadávanie v zozname kňazov

Cubínek, Emanuel Jozef, OFM

Tituly:

kazateľ, náboženský spisovateľ, básnik a prekladateľ, mučeník

Životopisné dáta:

* 14. mája 1913, Oravská Polhora, okr. Námestovo – † 30. decembra 1965, Svätý Jur, okr. Pezinok

Životopis:

Pochádzal z rodiny obuvníka a kostolníka, otec mu zomrel pred jeho narodením. Študoval na nižšom gymnáziu v Trstenej, odkiaľ 25. augusta 1929 odišiel do františkánskeho noviciátu v Trnave a prijal meno Emanuel. Rok bol v kláštore v Malackách, gymnázium dokončil v Skalici (1934). Tu sa začal venovať poézii v študentskom spolku Združenie Dr. Pavla Blahu.
Básnické aj iné literárne prvotiny uverejňoval v dvojmesačníku Prvosienky, ktorý vychádzal od novembra 1932. Teológiu študoval v Bratislave, kde sa zapojil do študentského Krúžku sv. Bonaventuru; bol základňou na vydávanie časopisu Františkánsky obzor, ktorého sa stal prvým redaktorom (1935). Tu viedol aj kroniku kláštora. V štúdiu teológie pokračoval v Žiline a Záhrebe, kde sa naučil chorvátsky a taliansky jazyk. V r. 1939 zložil skúšku pre katechétov, ktorá ho oprávňovala vyučovať náboženstvo na gymnáziách. Za kňaza bol vysvätený 29. júna 1937.
Odvtedy pôsobil v pastorácii. V šk. roku 1939/40 vyučoval na gymnáziu v Skalici ako profesor náboženstva a latinčiny. V skalickom kláštore bol až do júla 1946. V Skalici rozvinul širokú činnosť predovšetkým v rámci Spolku sv. Antona, v ktorom sa pestovala literatúra, najmä poézia a dramatické umenie. Nacvičil celý rad divadelných hier, prevažne s rozprávkovými námetmi. Písal kroniku tamojšieho kláštora a v r.1940-1942 aj kroniku mesta. Potom až do r. 1950 pôsobil v Malackách; dosiahol, že všetci žiaci chodili na náboženstvo, ktoré vtedy už bolo nepovinným predmetom. Po likvidácii kláštorov v noci z 13. na 14. apríla 1950 bol spolu s ďalšími rehoľníkmi internovaný v jasovskom kláštore. Po prepustení sa so svojimi predstavenými dohodol, že bude dočasne pôsobiť ako diecézny kňaz. Od r. 1951 bol správcom farnosti v Skalici, odtiaľ prešiel r. 1960 do Jura pri Bratislave.
Pracoval i ako exhortátor duchovných cvičení v charitných domovoch v Piešťanoch a Dolnom Smokovci. Táto práca ho veľmi vyčerpávala, až sa jej v r. 1953 zriekol a venoval sa len pastoračnej činnosti a prekladaniu. V osamotení písal meditácie a úvahy. Mal úspechy v pastorácii; po veľmi vydarenej birmovke dostal od istého funkcionára národného výboru výstrahu. V noci z 30.na 31. decembra 1965 bol zákerne zavraždený profesionálne cieleným výstrelom z pištole. Predpokladá sa, že hlavným dôvodom tejto vraždy bolo jeho zásadné odmietnutie spolupráce s vtedajšou Štátnou bezpečnosťou. Prípad je doteraz nevyšetrený. Na pohrebe sa zúčastnilo vyše 200 kňazov a zástupy veriacich zo Záhoria i z Bratislavy.
Hoci bol nádejným literátom, ako básnik sa čoskoro odmlčal. Do Prvosienok, Františkánskeho obzoru a Kultúry prispel básňami, krátkymi prózami a úvahami s eticko-sociálnou tematikou. Cenné sú jeho poetické meditácie, preniknuté radosťou i žiaľom, smútkom i súcitom. Jeho vzorom bol taliansky františkán, mystický básnik Jacopone de Todi (1230-1306), z ktorého prekladal a venoval mu portrét (Františkánsky obzor, r. 1, 1935). Do Duchovného pastiera napísal niekoľko hlbokých meditácií; posledná z nich tam bola uverejnená až po jeho smrti (r. 41, 1966, č. 14). Hlavný prúd jeho literárnej aktivity sa však uberal v smere prekladateľstva; slovenskému čitateľovi sprístupnil 16 diel z chorvátskej a talianskej literatúry od kresťanských spisovateľov: Ignace, M.: Kalvária a oltár (1935); Deželič, V.: Vybral si Sofiu (1941); Šenoa, A.: Zlatníkovo zlato (1942); Gatti, A.: Milka a Albert (1943); Deželič, V.: Prekliaty hrad I-II (1943); Papini, G.: Hotový človek (1943); Andrié, I.: Írsko (1943); Verga, G.: Don Gesualdo (1945); Manzoni, A.: Snúbenci (1947); Salvaneschi, N.: Katedrála bez Boha (1947); Majocchi, A.: Život chirurga (1948); Salvaneschi, N.: Pastier na výšinách (1949); Brocchi, V.: Osud v hrsti (1949); Liguori, A. M. de: Cesta spásy (1950); Stankovič, B.: Nečistá krv (1965); Hojdačka na vŕbe (1964, divadelná hra), Desnie, V.: Vlnenie jari a umierania (1968).

Pramene:

Kováč, A.: Dva výstrely pri hornom kostole. Práca, 5.1.1966; Gajdoš, V. J.: Slovenskí františkáni. Galt, Ont., 1976, s. 58-59; Krupár, J.: Preklady v predtuche tragickej smrti. Katolícke noviny, r. 98, 1983, č.19; -an-: Verný až do vyliatia krvi. Serafínsky svet, r. 41, 1997, č.8; Kaňa, S.: Legenda o pátrovi Emanuelovi. Bratislava 1997.

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:	Od:	Do:	Meno	Funkcia	Poznámka
Skalica	1950 - -	1960 - -	Cubínek, Emanuel Jozef, OFM	farár
Svätý Jur	1960 - -	1965 - -	Cubínek, Emanuel Jozef, OFM	správca farnosti

Stručná bibliografia:

Preklady

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
942758	Ignace, M.	Kalvária a oltár	1935
476429	Deželíć, Velemír ml.	Vybral si Sofiu	1941
895592	Deželič, Velemir st.	Prekliaty hrad [Maledictum Castrum Medved]	1943
895617	G. Papini	Hotový človek	1943
1058260	Gatti, Angelo	Milka a Albert	1943
895705	I. Andrié	Írsko	1943
895360	Šenoa, Augustín	Zlatníkovo zlato	1944
895920	M. Božić	Hojdačka na vŕbe	1964
895891	B. Stanković	Nečistá krv	1965
293524	V. Desnie	Vlnenie jari a umierania	1968