Vyhľadávanie v zozname kňazov

Tóth, Dominik

Tituly:

biskup

Životopisné dáta:

Dátum a miesto narodenia : 3. august 1925; Kostolný Sek, dnes súčasť Šurian, okr. Nové Zámky

Dátum a miesto vysvätenia : 12. júna 1949

Dátum a miesto úmrtia : 16. máj 2015; Nitra, poch. v Kostolnom Seku

Životopis:

Základnú školu vychodil v rodisku, gymnázium v Nových Zámkoch a Šuranoch, kde aj v r. 1944 zmaturoval. Teologické štúdiá absolvoval v rokoch 1944-1945 v Ostrihome, v rokoch 1946-1949 v Bratislave, kde ho 12. júna 1949 vysvätili za kňaza.
Ako kaplán pôsobil v Komárne do r. 1952. V rokoch 1952-1964 bol ceremoniárom Biskupského úradu v Trnave, v rokoch 1964-1968 administrátorom farnosti v Plaveckom Petri, od r. 1968 v Leviciach a od r. 1970 v Dunajskej Lužnej. V rokoch 1973-1977 mu štátna administratíva odobrala štátny súhlas a zostal mimo pastorácie. V r. 1977 bol ustanovený za kaplána, od r. 1981 v Dolnom Piali. Dňa 15. decembra 1989 ho diecézny biskup Ján Sokol vymenoval za generálneho vikára, 17. marca 1990 ho Ján Pavol II. vymenoval za ubábskeho titulárneho biskupa a 16. apríla 1990 bol slávnostne konsekrovaný za biskupa.
Bol členom kolégia Konferencie biskupov Slovenska, členom teologickej komisie - predsedom sociálnej subkomisie, predsedom Rady pre duchovnú službu vo väzniciach a Rady pre pastoráciu v zdravotníctve a Slovenskú katolícku charitu. Svoju dušpastiersku činnosť spájal aj s publikovaním úvah duchovného slova. Bol oddaným šíriteľom mariánskej úcty, ochrancom a zveľaďovateľom cyrilo-metodského duchovného a kultúrneho dedičstva a veľkým ctiteľom sv. Gorazda. Ako prvý zo slovenského episkopátu celebroval slávnostnú svätú omšu v rámci Celonárodných osláv sv. Gorazda v Kútoch v roku 1993, kde sa položili základy novodobej slovenskej národnokultúrnej a duchovnej svätogorazdovskej tradície, zacielenej na šírenie poznania života, skutkov a diela tohto nášho prvoučiteľa slovenského pôvodu.
Po štrnástich aktívnych rokoch biskupskej služby sa vzdal úradu z titulu veku a od 2. apríla 2004 bol bývalým bratislavsko-trnavským pomocným biskupom. Odvtedy žil na zaslúženom odpočinku najprv v priestoroch trnavského Arcibiskupského úradu, neskôr, po odchode z Trnavy, v kláštore rehole verbistov v Misijnom dome v Nitre. Po krátkodobom akútnom zhoršení zdravotného stavu zomrel vo Fakultnej nemocnici v Nitre vo veku 89 rokov života, 65 rokov kňazstva a 25 rokov biskupskej služby. Pochovali ho v rodisku.
Všetkým veriacim zanechal písomný testament, ktorý so súhlasom trnavského ordinára zverejnila Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska:

TESTAMENTUM – MÔJ DUCHOVNÝ TESTAMENT

„Milosrdenstvo Pánovo ospevovať budem naveky,“ ale ani celá večnosť nebude stačiť na to, aby som dostatočne poďakoval Pánovi za všetky dobrodenia.
Ďakujem nebeskému Otcovi za dlhý kňazský život, za Jeho Prozreteľnosť.
Ďakujem Ježišovi Kristovi Veľkňazovi, že si mňa nehodného a nesúceho vyvolil a povolal, aby som sa stal kňazom, aj s plnosťou kňazstva biskupom.
Ďakujem Duchu Svätému za sviatosti, v ktorých mi vtlačil nezmazateľný znak, že patrím len Jemu a za všetky milosti.
Celkom osobitne ďakujem Panne Márii, ktorá mi bola v celom živote dobrou milujúcou Matkou, svojim ochrancom: sv. Jozefovi, anjelom a svätým.
Vyznávam svoje hriechy a previnenia a prosím o milosrdenstvo, aby mi Otec nebeský odpustil pre umučenie a vyliatu Krv Spasiteľa, a prosím aj vás o modlitbu. Odprosujem každého, koho som urazil alebo zarmútil, alebo odmietol povinnú službu. Sám odpúšťam každému, ako nám to Pán prikazuje.
„Duch Pánov je nado mnou, preto ma pomazal, poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným, uzdravovať skrúšených srdcom.“ (Lk 4)
Takto začal svoje verejné účinkovanie sám Pán Ježiš. Nakoľko sa kňaz vysviackou stáva druhým Kristom – alter Christus – jeho úloha je konať toto vznešené poslanie.
Po kňazskej vysviacke v Katedrále sv. Martina v Bratislave v nedeľu Najsvätejšej Trojice 12. júna 1949 náš duchovný otec špirituál viedol nás všetkých 21 novokňazov k oltáru Svätého kríža, tam nám povedal: nastupujete do pastorácie, keď nastal otvorený boj proti Cirkvi, doba prenasledovania. Aby ste vytrvali, zasvätíme sa na celý život Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a staňte sa apoštolmi Božského Srdca. Nebojte sa, s ním zvíťazíte. Všetci spolužiaci zostali verní.
V celom svojom kňazskom živote som sa usiloval verne pracovať v tomto poslaní: pri katechizácii, v homíliách, svätenie prvých piatkov, zasväcovanie rodín Božskému Srdcu. V celom kňazskom živote, ako v pastorácii tak aj v duchovnom živote, nachádzal som pomoc u Matky Božej.
Už v prvom ročníku teológie otec špirituál vštepoval nám základy Dokonalej mariánskej úcty podľa sv. Ľudovíta Grignona. Mladý špirituál nadšene hovoril o zázrakoch, ktoré prináša pre kňaza Matka Božia: Ona je záruka svätosti kňaza a duchovnej obnovy. Tak nás viedol, aby sme sa celkom odovzdali, zasvätili Márii – nebohý Svätý Otec Ján Pavol II. svojím heslom TOTUS TUUS nám ukázal dokonalú úctu k Panne Márii, aby sme všetko konali per Mariam, cum Maria, in Maria a propter Mariam. Spása ľudstva – Spasiteľ – prišiel skrze Máriu, a celé ľudstvo, každý človek má sa dostať k Ježišovi skrze Máriu.
Keď som sa stal biskupom, zvolil som si heslo: Per Mariam ad Jesum. Takto som sa usiloval byť kňazom Srdca Ježišovho a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, aby som naplnil poslanie: ohlasovať radostnú zvesť a uzdravovať skrúšených srdcom.
Svoje kňazské poslanie som začínal na prvom mieste v Komárne, po troch rokoch pozval ma do služby nebohý otec biskup Ambróz Lazík, odtiaľ po dvanástich rokoch stal som sa administrátorom – farárom v Plaveckom Petri, neskôr v Leviciach, v Dunajskej Lužnej, nasledovali roky výroby, po nich kaplánske miesto vo Vrábľoch, v Dolnom Piali a v roku 1990 bol som ustanovený za generálneho vikára a 16. apríla v tom istom roku som prijal biskupskú vysviacku.
Keď sa končí moja pozemská púť, s vďakou spomínam na otcov biskupov, svätiaceho otca služobníka Božieho Michala Buzalku a potom Ambróza Lazíka, a na arcibiskupa Jána Sokola ako svätiteľa, potom osobitne na vás, drahí oltárni bratia kňazi, ktorí ste ma prijali do vášho spoločenstva, na tých kňazov, ktorí ma vychovávali, a s ktorými som spolupracoval.
S láskou spomínam na celý Boží ľud, na všetkých veriacich Trnavskej arcidiecézy, usiloval som sa vám slúžiť ako váš duchovný otec.
Všetkým vám, drahí bratia v biskupskej, kňazskej, diakonskej službe, drahí naši bohoslovci, všetky ctihodné rehoľné sestry, drahí veriaci, s láskou žehnám: Požehnanie všemohúceho Boha Otca i Syna i Ducha Svätého nech zostúpi na vás a nech vás ochraňuje naša nebeská Matka a všetkých privedie k svojmu Synovi.

+ Dominik Tóth vlastnou rukou

Pramene:

V. J.: Trnava má už dvoch svätiacich biskupov. Dominik Tóth, Vladimír Filo. Katolícke noviny, r. 105, 1990, č. 17; Archív Arcibiskupského úradu Bratislavsko-tmavskej arcidiecézy Trnava, www.kbs.sk

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:	Od:	Do:	Meno	Funkcia	Poznámka
Komárno	1949 jún 12.	1952 - -	Tóth, Dominik	kaplán
Trnava	1952 - -	1964 - -	Tóth, Dominik	ceremoniár BÚ
Plavecký Peter	1964 - -	1968 - -	Tóth, Dominik	správca farnosti
Levice	1968 - -	1970 - -	Tóth, Dominik	správca farnosti
Dunajská Lužná	1970 - -	1973 - -	Tóth, Dominik	správca farnosti
	1973 - -	1977 - -	Tóth, Dominik	mimo pastorácie
Vráble	1977 - -	1981 - -	Tóth, Dominik	kaplán
Dolný Pial	1981 - -	1989 dec. 15.	Tóth, Dominik	správca farnosti
Trnava	1989 dec. 15.	1990 apríl 16.	Tóth, Dominik	generálny vikár
Trnava	1990 apríl 16.	2004 apríl 2.	Tóth, Dominik	biskup	predseda Rady pre duchovnú službu vo väzniciach a Rady pre past. v zdrav. a SKCh
Nitra	2004 apríl 2.	+2015 máj 16.	Tóth, Dominik	dôchodok	najprv v priestoroch BÚ, neskôr v Misijnom dome