Vyhľadávanie v zozname kňazov

Pobožný, Róbert

Tituly:

biskup

Životopisné dáta:

* 30. mája 1890, Tisovec, okr. Rimavská Sobota – † 9. júna 1972, Rožňava

Životopis:

Pochádzal z chudobnej robotníckej rodiny. Základné vzdelanie dostal v rodisku. Gymnázium navštevoval v Rožňave. Ako mimoriadne nadaného ho z rožňavského seminára poslali do Viedne, kde v rokoch 1909-1913 študoval teológiu. Bol chovancom viedenského Pázmanea. Počas štúdií vo Viedni sa špecializoval na biblické štúdium a orientálne jazyky. Kňazskú vysviacku prijal v Rožňave 4. septembra 1913.
O rok neskôr získal doktorát teológie na Viedenskej univerzite. Jeho prvým kaplánskym pôsobiskom bola v r. 1913-1914 Gelnica. Od 1. októbra 1914 nepretržite pôsobil v Rožňave. Najprv zastával funkciu biskupského archivára, od r. 1919 biskupského bibliotekára. V rokoch 1922-1941 bol riaditeľom biskupského úradu. V r. 1923 ho vymenovali za pápežského komorníka a duchovného moderátora novicov i kandidátov Misijnej spoločnosti sv. Vincenta z Pauly. V r. 1926 ho vymenovali za sídelného kanonika Rožňavskej kapituly. V r. 1938 sa stal generálnym vikárom. Počas pričlenenia Rožňavy k Maďarsku v rokoch 1938-1945 ostal pôsobiť v sídle diecézy. Po smrti biskupa Michala Bubniča 12. februára 1945 ho dňa 22. februára 1945 zvolili za kapitulného vikára Rožňavskej diecézy. V rokoch 1945-1946 sa postavil proti násilnému vysídľovaniu predstaviteľov maďarskej menšiny do českého pohraničia. Dňa 14. augusta 1949 ho v Trnave vysvätili za titulárneho biskupa neilenského.
Vo februári 1949 a v januári 1950 rokoval s predstaviteľmi komunistickej vlády a Národného frontu. V súvislosti s odmietavým postojom ku komunistami podporovanej inštalácii J. Decheta za ordinára Banskobystrickej diecézy r. 1950 na neho podali trestné oznámenie; k jeho uväzneniu a k procesu však nedošlo. V porovnaní s inými biskupmi bol v r. 1950 menej izolovaný (ako titulárny biskup preukazoval určitú ústretovosť voči vláde). Na odporúčanie provinciála jezuitov R. Mikuša v nemocničnej kaplnke v Rožňave tajne vysvätil za kňazov jezuitských rehoľníkov P. Hnilicu (29. septembra 1950), J. Ch. Korca, P. Horského a A. Voleka (1. októbra 1950). Okrem toho tajne vysvätil aj ďalších kňazov. V októbri 1950 sa sprísnila jeho izolácia. Napriek ochote zložiť sľub vernosti štátu a politickému systému mu tento akt ako jedinému ordinárovi v štáte odopreli. Na odporúčanie zástupcu provinciála jezuitov M. Marka 2.1.1951 tajne vysvätil v pivnici rožňavskej nemocnice P. Hnilicu za biskupa. Na príkaz ministerstva vnútra ho koncom r. 1953 internovali v Čechách (Myštěvce u Nového Bydžova, okr. Hořice). Po uvoľnení z internácie 13.10.1956 zložil sľub vernosti. V r. 1959 bol vymenovaný za apoštolského administrátora. Vláda dlhší čas odmietala menovanie uznať z dôvodov jeho aktivity za práva Cirkvi. Hoci bol pozvaný na Druhý vatikánsky koncil ako koncilový otec, vláda mu umožnila zúčastniť sa až na druhej sesii Koncilu 29. septembra 1963; zúčastnil sa aj ms nasledujúcich dvoch sesiách. Počas Koncilu a po jeho skončení pripravil požiadavky adresované vláde: slobodné vyučovanie náboženstva na školách, zriadenie malého seminára v Rožňave, povolenie niektorých reholí, zrušenie štátnych zmocnencov pri biskupských úradoch, samostatné rozhodovanie ordinárov pri umiestňovaní kňazov do pastorácie. Štátna bezpečnosť dala podnet na jeho diskreditáciu medzi biskupmi a kňazmi. V dôsledku toho podal v r. 1966 do Vatikánu žiadosť o uvoľnenie z funkcie biskupa. Pápež túto žiadosť neprijal. V r. 1968 privítal uvoľnenie politického života a zasadzoval sa za uskutočnenie náboženskej slobody. V rokoch 1969-1972 bol predsedom Zboru ordinárov.
Príležitostnými článkami prispieval do slovenskej katolíckej tlače, najmä do Katolíckych novín. Duchovného pastiera a Pútnika svätovojtešského.

Pramene:

Slušná, O. (zost.): Kto je kto na Slovensku. Bratislava 1969, s. 351; Katolícke noviny, r. 87, 1972, č. 24; Katolícke noviny, r. 94, 1979, č. 32; Slovenský biografický slovník IV. Martin 1990, s. 490; Kaplan, K.: Stát a církev v Československu 1948-1953. Brno 1993, s. 149, 156; Pešek, J. - Barnovský, M.: Štátna moc a cirkvi na Slovensku 1948-1953. Bratislava 1997, s. 225, 228, 230. Kundrík, J.: Apoštolská vernosť biskupa Dr. Róberta Pobožného Kristovi a Cirkvi. Duchovný pastier, r. 81, 2000, č. 3, s. 120-125; Kundrík, J.: Pohľad na tajné kňazské vysviacky na Slovensku vo svetle apoštolskej exhortácie Jána Pavla II. „Pastores dabo vobis“. Duchovný pastier, r. 81, 2000, č. 8, s. 345-351.

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:	Od:	Do:	Meno	Funkcia	Poznámka
Rožňavská diecéza	1947 - -	1972 - -	Pobožný, Róbert	biskup