Vyhľadávanie v zozname kňazov

Madva, Fraňo

Iné mená:

Madva, František

Tituly:

ľudový liečiteľ, bylinkár.

Životopisné dáta:

* 14. septembra 1786, Skalica – † 20. augusta 1852, Nitrianske Sučany, okr. Prievidza

Životopis:

Pochádzal z viacdetnej rodiny skalického mešťana a čižmára. Bol veľmi nadaný a v mladosti strávil veľa času v kláštore milosrdných bratov, kde často pomáhal v lekárni. Počas napoleonských vojen zriadili v kláštore lazaret a mladučký Fraňo tam pomáhal ošetrovať ranených vojakov. Po skončení základnej školy navštevoval gymnáziá v Nitre, Komárne a v Bratislave. Finančne ho pritom podporoval matkin brat, nitriansky kanonik Jozef Šedý. On však chcel študovať medicínu, ale na to nemal peniaze. V roku 1805 sa preto stal bohoslovcom seminára v Nitre a v roku 1811 ho za kňaza vysvätil nitriansky biskup Jozef Kluch.
Kaplánom bol v Trenčíne (1811-1813), Predmieri (1813-1815), Nemšovej (1815-1818), administrátorom farnosti v Trenčianskej Teplej (1818-1822), v rokoch 1825-1850 farárom v Nitrianskom Rudne. Na dôchodku žil v Nitrianskych Sučanoch. Na okolí všetkých svojich pôsobísk botanizoval, zbieral liečivé rastliny a založil si herbár. Po čase sa stal významným diagnostikom. Chodili k nemu pacienti z celej Európy, ba i z Ameriky. Liečil zadarmo bylinkami, odporúčal bylinkové kúpele a vodoliečbu. Pracovali pre neho lekárne v Bánovciach nad Bebravou, Prievidzi, Topoľčanoch a v Nitre. Medzi jeho pacientov patrili napríklad maďarskí básnici Imre Madách, János Arány, nitriansky biskup Imrich Bende, maďarský politik Ľudovít Košut, česká spisovateľka Božena Némcová, slovenskí národovci Ľudovít Štúr, Janko Francisci-Rimavský, Ctibor Zoch a ďalší. Lekári z povolania ho označovali za šarlatána. Na ich sťažnosť vyslala v r. 1844 lekárska komora z Budapešti univerzitného profesora MUDr. Lajosa Arányi-Lóstajnera, aby vyšetril jeho činnosť; ten uznal Madvove metódy liečenia za správne. V revolučnom roku 1848 sa pridal na stranu slovenských povstalcov. Pri dočasnom víťazstve Maďarov sa dostal do nemilosti, musel opustiť faru, bol väznený; po návrate našiel faru vyplienenú. Zaoberal sa aj ovocinárstvom.
Chýr o liečiteľských úspechoch Fraňa Madvu sa šíril rýchlo a na veľké vzdialenosti, a to najmä počas jeho činnosti v Nitrianskom Rudne. Vo Viedni bol veľmi dobre známy ako „Rudner Wunderdoktor“, v Debrecíne ho poznali ako „a híres rudnoi papot“ a južní Slovania zas ak „popa rudnjanskoga“. Pacientov mal aj z južnej a z východnej Európy, ba dokonca aj z Južnej Ameriky, či až z Kamčatky. Povesť o Fraňovi Madvovi vzbudila pozornosť aj u profesora lekárskej fakulty peštianskej univerzity Lajosa Arányiho. Ten prišiel do Nitrianskeho Rudna, aby sa pozhováral s chorými. So záujmom čítal Madvove recepty. Dlhšie rozhovory mal aj s ním samým. Usiloval sa nájsť niečo, čím by ho mohol zosmiešniť. Nič nenašiel. Výsledkom bola kniha „Rudnó ´s lelkésze“ (Rudno a duchovný), ktorú vydal v roku 1846. Bola to poklona profesora medicíny mimoriadnemu talentu slovenského kňaza – ľudového lekára. Fraňo Madva bol nesmierne bystrý, usilovný a pracovitý. bol úprimne oddaný svojmu národu. Udržiaval čul‚ styky s osobnosťami slovenského národnoobrodeneckého hnutia.
V Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine sa nachádza rukopis jeho kázne: Krestanske Winaučovaňi o Štwrtom bozkom Prikazaňi. V r. 1925 mu v Nitrianskom Rudne pri kostole postavili pamätník s pamätnou tabuľou, v r.1972 v Nitrianskych Sučanoch odhalili pamätnú tabuľu na dome, kde býval. Jeho biografiu pod názvom Divotvorný lekár z Rudna (1972) napísala Zlata Dônčová.

Pramene:

Pašteka, J.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Bratislava 2000, s. 853-854.

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:	Od:	Do:	Meno	Funkcia	Poznámka
Nitrianske Rudno	1822 - -	1850 - -	Madva, Fraňo	farár