Vyhľadávanie v zozname kňazov

Macháček, Pavol

Iné mená:

Machácsek Paulus

Tituly:

politik, publicista, historik, redaktor.

Životopisné dáta:

Dátum a miesto narodenia : 25. marec 1887; Holíč, okr. Skalica

Dátum a miesto vysvätenia : 16. júl 1911; Ostrihom

Dátum a miesto úmrtia : 2. január 1969; Holíč

Životopis:

Študoval na gymnáziách v Skalici a Trnave. Teológiu absolvoval v Ostrihome, kde získal povesť pansláva. V teologických štúdiách pokračoval na univerzite v Innsbrucku. Kňazskú vysviacku prijal 16. júla 1911 v Ostrihome.
Ako kaplán pôsobil v Šoporni a Kestúci (Kesztölc v Maďarsku), v r. 1912 v Krakovanoch, v r. 1913 v Tesárskych Mlyňanoch a v r. 1914 v Holíči. V rokoch 1915-1918 bol poľným kurátom rakúsko-uhorskej armády. V r. 1919 nastúpil ako administrátor v Holíči a v r. 1921 v Devíne. Od r. 1918 začal užšie spolupracovať s Andrejom Hlinkom a s autonomistickou Slovenskou ľudovou stranou. Vďaka Hlinkovej dôvere získal v krátkom čase dôležité pozície. V novembri 1922 sa stal tajomníkom Slovenskej ľudovej strany a od r. 1923 zodpovedným redaktorom novín Slovák. V rámci strany patril k radikálnemu krídlu; svojimi postojmi zapríčinil odchod J. Kozu Matejova z redakcie Slováka, rozchod A. Kolíska s ľudovou stranou a znemožnil návrat M. Mičuru do ľudovej strany. V r. 1925 ho zvolili za poslanca Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) v poslaneckej snemovni v Prahe. V máji 1929 rezignoval na funkciu generálneho tajomníka HSĽS. Príčinou bol nesúhlas so solidárnym postojom popredných činiteľov strany v procese s V. Tukom. Po odchode z HSĽS sa začal angažovať v slovenskej pobočke Československej strany lidovej. V rokoch 1929-1931 bol jej poslancom v poslaneckej snemovni v Prahe. V r. 1931 sa vzdal poslaneckého mandátu a začal pôsobiť ako farár v Šali. Od r. 1938 bol farárom v Bolerázi. Po vzniku slovenského štátu ho v r. 1939 krátko väznili v Ilave.
Koncom decembra 1939 emigroval cez Maďarsko a Juhosláviu do Francúzska. V spore Československý národný výbor - Slovenská národná rada (E. Beneš kontra M. Hodža) sa postavil na stranu E. Beneša. V Paríži viedol rozhlasové vysielanie Československého národného výboru. V r. 1940 odišiel pred obsadením časti Francúzska nemeckou armádou do Veľkej Británie. V rokoch 1940-1945 bol členom Štátnej rady pri československej vláde v Londýne, v rokoch 1940-1942 bol jej podpredsedom. V exile sa neúspešne pokúšal reprezentovať slovenských katolíkov. Krajský súd v Bratislave ho v neprítomnosti odsúdil na doživotné väzenie. V r. 1943 mu trest zmenili na desať rokov väzenia.
Na Slovensko sa vrátil v r. 1945. Pôsobil ako predseda Ústrednej správy cirkevných majetkov v Bratislave. Patril k prívržencom Demokratickej strany. Od r. 1946 spravoval Farnosť sv. Martina v Bratislave. Po komunistickom štátnom prevrate r. 1948 sa úplne prispôsobil novým pomerom a zaradil sa do skupiny tzv. vlasteneckých kňazov, ktorí zastávali konformné postoje. Úzko spolupracoval so Slovenským úradom pre veci cirkevné a angažoval sa pri vytvorení Mierového hnutia katolíckych duchovných. V r.1951 ho vymenovali za bratislavského kanonika. Od r. 1952 začal pôsobiť ako farár vo Svätom Jure, neskôr v Holíči. V r. 1966 odišiel na odpočinok.
V 20tych rokoch sa angažoval ako zodpovedný redaktor v štyroch periodikách HSĽS: v r.1923-1925 redigoval humoristický časopis Koza, v rokoch 1923-1927 bol zodpovedným redaktorom týždenníka Slovák, v rokoch 1924-1927 aj denníka Slovák, v rokoch 1925-1926 bol zodpovedným redaktorom týždenníka Slovenské ľudové noviny. V redaktorskej činnosti pokračoval aj po vojne. V rokoch 1947-1948 bol zodpovedným redaktorom katolíckej revue Nová práca a mesačníka Pútnik cyrilometodejský. V rokoch 1950-1951 pracoval ako člen redakčnej rady časopisu Duchovný pastier.
Vydal diela: Hlavné patronátne právo v dejinách uhorských (Bratislava 1930) a Šaľa v dejinách (Nové Zámky 1935). Samostatne vyšla jeho parlamentná reč v pražskej poslaneckej snemovni pod názvom Obrana cirkevných majetkov (Bratislava 1930). Napísal desiatky politických článkov a úvah do Slováka.

Pramene:

Sidor, K.: Andrej Hlinka. Bratislava 1934, s. 494, 497, 501, 502, 525, 533, 536; Reprezentačný lexikón Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Bratislava 1936, s. 202; Čas, r. 4, 28. 3. 1947; Katolícke noviny, r. 84, 1969, č. 2; Slovenský biografický slovník IV. Martin 1990, s. 23; Feierabend, L. K.: Politické vzpomínky 2. Brno 1994, s. 45, 47-49, 168; Špetko, J.: Slovenská politická emigrácia v 20. storočí. Praha 1994. s. 122, 124.
Schem. 1915, 1933.

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:	Od:	Do:	Meno	Funkcia	Poznámka
Šoporňa	1911 - -	1911 po -	Macháček, Pavol	kaplán
Kesztölcz (Maďarsko)	1911 po -	1912 - -	Macháček, Pavol	kaplán
Krakovany	1912 - -	1913 - -	Macháček, Pavol	kaplán
Tesárske Mlyňany	1913 - -	1914 - -	Macháček, Pavol	kaplán
Holíč	1914 - -	1915 - -	Macháček, Pavol	kaplán
rakúsko-uhorská armáda	1915 - -	1918 - -	Macháček, Pavol	poľný kurát
Holíč	1919 - -	1921 - -	Macháček, Pavol	administrátor
Devín	1921 - -	1922 - -	Macháček, Pavol	kaplán
	1922 - -	1929 - -	Macháček, Pavol	šéfredaktor, poslanec
Šaľa	1931 - -	1938 - -	Macháček, Pavol	farár
Boleráz	1938 - -	1940 - -	Macháček, Pavol	farár
Bratislava - Svätý Martin	1946 - -	1948 - -	Macháček, Pavol	farár
Podunajské Biskupice	1948 - -	1950 - -	Macháček, Pavol	farár
Svätý Jur	1952 - -	1960 - -	Macháček, Pavol	farár
Holíč	1960 - -	1966 - -	Macháček, Pavol	farár

Stručná bibliografia:

Zodpovednosť (Autor, Editor, Redaktor, ...)

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
901469	Macháček, Pavol	Hlavnopatronátne právo v dejinách uhorských	1930
901471	Macháček, Pavol	Obrana cirkevných majetkov	1930
901473	Macháček, Pavol	Šaľa v dejinách	1935

Šefredaktor periodika

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
1027002	Macháček, Pavol	Nová práca IV. ročník (1948)	1948
882386	Macháček, Pavol	Pútnik cyrilometodejský 1948	1948

Redaktor periodika

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
882385	Jurovský, Stanislav	Pútnik cyrilometodejský 1947	1947

Autor článkov

Por. č.	Časopis	Rok	Číslo	Zodpovednosť	Názov
39030	Svätá rodina	1915	1	Poslovenčil Pavel Macháček, kaplán.	AGNUŠTEK
2471	Pútnik cyrilometodejský	1947	10	Msgr.Pavol Macháček	Priebeh nášho 77. valného shromaždenia,
2472	Pútnik cyrilometodejský	1947	10	Msgr.Pavol Macháček	Prelát Dr, Pavol Žiška
2477	Pútnik cyrilometodejský	1947	11	Pavol Macháček	„Hodina činov – hodina skúšky ,,
2479	Pútnik cyrilometodejský	1947	11	Msgr.Pavol Macháček	Slovo k našim p. jednateľom.
2487	Pútnik cyrilometodejský	1947	12	Msgr.Pavol Macháček	Za Alexandrom Šindelárom.
2447	Pútnik cyrilometodejský	1947	7	Msgr.Pavol Macháček	Adoračný smierny kostol Božského Srdca v Paríži.
2453	Pútnik cyrilometodejský	1947	8-9	Pavol Macháček	K 1400-ročnému jubileu rehole benediktínov.
39784	Nová práca	1947	1	Msgr. Pavol Macháček.	Na margo Šrobárovej autobiografie
15666	Pútnik cyrilometodejský	1948	1	Msgr. Pavol Macháček	Rok umrel, nech žije — rok!
38766	Pútnik cyrilometodejský	1948	11	Pavol Macháček	Na Dušičky tri sv. omše. Liturgická uvaha,
38768	Pútnik cyrilometodejský	1948	11	Msgr. Pavol Macháček	Sto rokov od narodenia prof. Eduarda Krajňáka.
18588	Pútnik cyrilometodejský	1948	2	Pavol Macháček	Zrada písma znalých
18594	Pútnik cyrilometodejský	1948	2	Msgr. Pavol Macháček	Z katolíckeho sveta
38724	Pútnik cyrilometodejský	1948	3	Pavol Macháček	Pápeži mieru.
38727	Pútnik cyrilometodejský	1948	3	Msgr. Pavol Macháček	Z katolíckeho sveta
38731	Pútnik cyrilometodejský	1948	4	Pavol Macháček	Cirkev a Kráľovstvo Božie.
38734	Pútnik cyrilometodejský	1948	4	Msgr. Pavol Macháček	Historický kalendár jubilejného roku 1948.
38738	Pútnik cyrilometodejský	1948	4	Msgr. Pavol Macháček	Z katolíckeho sveta
38742	Pútnik cyrilometodejský	1948	5	Pavol Macháček	Na okraj májových pobožností.
38748	Pútnik cyrilometodejský	1948	6	Pavol Macháček	Večné mesto = sväté miesto. (Na sviatok sv. Petra a Pavla.)
38757	Pútnik cyrilometodejský	1948	9	Pavol Macháček	Matka a syn.
41655	Duchovný pastier	1948	3	Pavol Macháček	O farskom dejepisectve II. 1. Archívne pramene a knihy.
41761	Duchovný pastier	1948	6	Pavol Macháček	Spoločné vlastníctvo prvých kresťanov.
41642	Duchovný pastier	1948	9	Pavol Macháček	Náboženské obrodenie v dnešnom Francúzsku. (Dokončenie.)