Vyhľadávanie v zozname kňazov

Jankovič, František

Iné mená:

Jankovič Franciscus

Tituly:

politik, publicista, kultúrny činiteľ

Životopisné dáta:

* 21. novembra 1894, Cífer, okr. Trnava – † 14. februára 1962, Báhoň, okr. Pezinok

Životopis:

Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Trnave, vo Svätom Jure a v Ostrihome. Po maturite v r. 1913 absolvoval teologické
štúdiá vo Viedni, kde bol chovancom Pázmanea a 19. apríla 1917 tam prijal kňazskú vysviacku. Potom pôsobil ako kaplán v Banskej Štiavnici, v r. 1925 ho vymenovali za tamojšieho farára, v r. 1928 za okresného dekana. Ešte ako kaplán sa stal známy verejnými aktivitami: z jeho iniciatívy sa v Banskej Štiavnici hrali slovenské divadelné predstavenia; bol spoluzakladateľom Kresťansko-sociálneho spolku, ktorý po vzniku Čs. republiky pretvoril na Katolícky spolok. Pre tento spolok získal budovu a počas prvej Slovenskej republiky dal preň postaviť hotel. V rokoch 1919-1926 pôsobil ako profesor náboženstva na banskoštiavnickom gymnáziu. V r. 1922 založil miestnu organizáciu jednoty Orla v Banskej Štiavnici. Vykonával viacero spolkových funkcií: podpredseda miestneho odboru Matice slovenskej a Červeného kríža, predseda podporného spolku gymnázia v Banskej Štiavnici, podpredseda okresného hospodárskeho poradného zboru v Banskej Štiavnici, predseda Hasičského zboru v Banskej Štiavnici, podpredseda pobočky slovenskej ovocinárskej spoločnosti. V r. 1919 založil miestnu organizáciu autonomistickej Slovenskej ľudovej strany (SĽS), ktorú viedol v rokoch 1934-1945. V tomto období bol súčasne okresným predsedom. V rokoch 1938-1940 vykonával funkciu starostu Banskej Štiavnice. Zaslúžil sa o zvýšenie penzií bývalých baníkov. V rokoch 1935-1938 bol poslancom krajinského zastupiteľstva, 6. októbra 1938 sa zúčastnil na vyhlásení autonómie Slovenska v Žiline. Zvolili ho za poslanca autonómneho snemu Slovenskej krajiny. Po vyhlásení prvej Slovenskej republiky sa 19. októbra 1939 stal poslancom. Bol členom sociálneho a zdravotného výboru a iniciatívneho výboru. Presadzoval poštátnenie baníctva, výstavbu železničnej trate Dúbrava - Banská Štiavnica, zaslúžil sa aj o postavenie meštianskej školy v Banskej Štiavnici a vydláždenie mesta. Na výzvu biskupa P. Jantauscha sa v novembri 1942 vzdal poslaneckého mandátu. Po príchode nemeckej armády na Slovensko r. 1944 intervenoval za zaistených občanov a zajatých povstaleckých vojakov. Tak sa podarilo zachrániť asi 100 ľudí. Po obnovení Čs. republiky ho 9. augusta 1945 zatkla Štátna bezpečnosť. Retribučný Národný súd v Bratislave ho 10. júna 1947 odsúdil na dvanásť rokov väzenia, stratu občianskych práv a konfiškáciu majetku. Bol väznený v Bratislave a Leopoldove. Po prepustení oproti sľubu mohol v rokoch 1947-1951 pastoračné pôsobiť v Doľanoch (okr. Pezinok). Navonok prejavoval lojalitu k existujúcemu politickému systému a podporoval zrod Mierového hnutia katolíckych duchovných. Dňa 21.4.1952 bol amnestovaný a pôsobil ako farár v Moyzesove (okr. Šurany), neskôr v Norovciach.
Od r. 1935 prispieval politickými úvahami a článkami o dianí v Banskej Štiavnici do týždenníka Štiavničan. V rokoch 1940-1943 bol majiteľ, vydavateľ a redaktor Štiavničana.

Pramene:

Slovenský národný archív Bratislava, fond: Národný súd, F. Jankovič. Tnľud 73/45; Slovenský biografický slovník II. Martin 1987, s. 527.

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:	Od:	Do:	Meno	Funkcia	Poznámka
Banská Štiavnica	1917 - -	1920 - -	Jankovič, František	kaplán
Banská Štiavnica	1925 - -	1927 - -	Jankovič, František	farár
Doľany	1947 - -	1951 - -	Jankovič, František	administrátor
Mojzesovo	1951 - -	1957 - -	Jankovič, František	správca farnosti
Norovce	1957 - -	1963 - -	Jankovič, František	duchovný správca