Vyhľadávanie v zozname kňazov

Hések, Matej

Iné mená:

Dr. Štiavnický, Hések Mathias

Tituly:

stredoškolský pedagóg, historik, spisovateľ, prekladateľ

Životopisné dáta:

* 23. december 1889, Kúty, okr. Senica – † 25. januára 1973, Kúty, pochovaný na cintoríne

Životopis:

Pochádzal z roľníckej rodiny. Gymnaziálne štúdium začal v Skalici, pokračoval v Bratislave, dokončil ho v Ostrihome. Po ročnom štúdiu teológie v Ostrihome a dvojročnom štúdiu civilného práva pokračoval v teologickom štúdiu na univerzite v rakúskom Innsbrucku, kde ho 26. júla 1914 vysvätili za kňaza. Po ďalšom dvojročnom štúdiu a vypracovaní dizertácie ho v r. 1916 promovali na doktora teológie. V r. 1916 začal pôsobiť ako slovenský kaplán v Banskej Štiavnici, 1917 ako vojenský duchovný, 1918 sa stal kaplánom v Holíči a profesorom slovenčiny a náboženstva v Skalici (až do r. 1946). Od r. 1937 bol členom cirkevnej skúšobnej komisie v Trnave, v r. 1939 ho vymenovali za asesora. Až do r. 1950 pôsobil ako duchovný správca Kláštora milosrdných bratov v Bratislave. Od r. 1952 až do smrti žil v Kútoch.
Bol známy ako vzdelaný kňaz a obľúbený pedagóg. Na gymnáziu v Skalici intenzívne spolupracoval so študentskými spolkami, hmotne podporoval nadaných chudobných študentov. Od r. 1924 patril k aktívnym členom Spolku profesorov Slovákov. V medzivojnovom období pôsobil aj ako člen mestského zastupiteľstva v Skalici.
Literárne začal tvoriť ešte na gymnáziu v Bratislave. Slovenské národné povedomie prejavil v básni Môj rodný kraj (Katolícke noviny, 1906). Neskôr prispieval do časopisov Svätá rodina a Tatranský Orol. Jeho dielo Pieseň nemej matky (Trnava 1932) možno nazvať básňou v próze; sú to meditácie, vynikajú osobitým štýlom a originalitou myšlienok. Spolok sv. Vojtecha v Trnave mu vydal preklad diela sv. Františka Saleského Filotea (1922 a 1946). Pre mládež preložil z nemčiny rozprávku Odmena cnosti od F. Hoffmanna (1924). Z maďarčiny preložil Sväté putá od L. Müllera (1943). Na podnet historika Juraja Hodála napísal na dôchodku regionálnu monografiu Kúty. Archeologický, historický, etnografický obraz od najstarších čias do r.1918 (má rozsah takmer 500 strán, ostala v rukopise); nevzťahuje sa len na dejiny záhorskej obce Kúty, obsahuje aj cenné údaje o dejinách okolitých obcí Brodské, Sekule a vôbec Záhoria. K vlastivednému výskumu rodiska prispel aj zbierkami chotárnych názvov a nárečovej slovnej zásoby (ukážky vyšli v časopise Kultúra slova). Ako znalec niekoľkých cudzích jazykov sa venoval otázke pôvodu slov a uverejnil niektoré etymológie. Zomrel 25. januára 1973 v 84. roku života a v 39. a roku svojho kňazstva.

Pramene:

Palkovič, K.: Spomienka na ThDr. Mateja Héseka. Katolícke noviny, r. 108, 1993, č. 9; Slovenský biografický slovník II. Martin 1987, s. 326; Reprezentačný lexikón Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Bratislava 1936, s. 114.
Schem. 1933.

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:	Od:	Do:	Meno	Funkcia	Poznámka
Banská Štiavnica	1916 - -	1917 - -	Hések, Matej	kaplán
	1917 - -	1918 - -	Hések, Matej	poľný kurát
Holíč	1918 - -	1919 - -	Hések, Matej	kaplán
Skalica	1919 - -	1946 - -	Hések, Matej	prof. slov. a náb.
Bratislava	1946 - -	1950 - -	Hések, Matej	duch. správca	Kláštor milosrdných bratov
Kúty	1952 - -	+1973 jan. 26.	Hések, Matej	dôchodok

Stručná bibliografia:

Zodpovednosť (Autor, Editor, Redaktor, ...)

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
896908	Hések, Matej	Pieseň nemej matky	1932

Autor článkov

Por. č.	Časopis	Rok	Číslo	Zodpovednosť	Názov
2451	Pútnik cyrilometodejský	1947	7	Dr. Matej H é s e k	Žatva.
2459	Pútnik cyrilometodejský	1947	8-9	Dr. Matej Hések	Mlatba.