Vyhľadávanie v zozname kňazov

Černoch, Ján

Iné mená:

Csernoch Joannes, Ján. Skaličan

Tituly:

Mons., ThDr., kardinál, politik, náboženský publicista

Životopisné dáta:

* 18. júna 1852, Skalica – † 25. júla 1927, Ostrihom, Maďarsko

Životopis:

Narodil sa v rodine mešťana. Základnú školu a nižšie triedy gymnázia absolvoval v Skalici. V r. 1866 ho prijali za klerika do Ostrihomu. Ako mimoriadne nadaného poslali ho na teologické štúdiá do viedenského Pázmanea. Kňazskú vysviacku prijal 18. novembra 1874. V r. 1875 pokračoval vo vyšších štúdiách vo viedenskom Augustineu. V roku 1876 dosiahol doktorát teológie. Začal pôsobiť ako kaplán v Holíči, Radošovciach, od r. 1877 v Budapešti. V r. 1879 sa stal profesorom biblistiky v ostrihomskom seminári. V r.1880 ho vymenovali za arcibiskupského archivára a ceremoniára, v r.1882 za pápežského podnotára a komorníka, v r. 1887 za dvorského kaplána. Od r. 1888 viedol arcibiskupskú kanceláriu, stal sa ostrihomským kanonikom a v r. 1890 titulárnym štiavnickým opátom. V r. 1893 sa stal farárom ostrihomského katedrálneho chrámu. V r. 1908 ho vysvätili za čanádskeho biskupa a v r. 1911 ho menovali za kaločského arcibiskupa.
Dňa 1. januára 1913 sa stal ostrihomským arcibiskupom a o rok neskôr, 25. novembra 1914, ho pápež Pius X. vymenoval za kardinála. Spočiatku sa zaradil do skupiny slovenských národne uvedomelých kňazov. Písal príspevky do slovenskej katolíckej tlače - v rokoch 1870-1876 do skalických Ľudových novín, v rokoch 1876-1880 mu vyšlo niekoľko kázní v časopise Kazateľňa, v rokoch 1872-1874 niekoľko populárnych článkov v Pútnikovi svätovojtešskom. Prispieval aj do časopisu Religió.
Patril k zakladateľom uhorskej Katolíckej ľudovej strany (Néppárt), ktorá sľubovala zhovievavý postoj voči Nemaďarom v Uhorsku a ostro vystúpila proti liberalizmu. V r. 1896 kandidoval v Čadci s programom Ľudovej strany. Získal niekoľkonásobne viac hlasov ako liberárny kandidát, no volebná komisia sfalšovala volebné výsledky. Úspešne kandidoval až r. 1901 v rodnej Skalici, vďaka výdatnej pomoci Ľ. Okánika a P. Blahu. Za Ľudovú stranu ho zvolili aj v ďalších dvoch volebných obdobiach. Bolo to v čase, keď sa väčšina angažovaných slovenských katolíckych politikov na čele s Andrejom Hlinkom, sklamaných z nesplnených sľubov „Néppártu“, odpútala r. 1905 od tejto strany. Poslancom Uhorského snemu bol do r.1910.
Neskôr sa ako arcibiskup stal členom hornej snemovne uhorského parlamentu. V lete 1909 sa pokúsil urovnať spor medzi Andrejom Hlinkom a spišským biskupom A. Párvym (Hlinka odmietol kompromisný návrh vzdať sa ružomberskej fary). Po Hlinkovom odsúdení a uväznení v Segedíne neúspešne intervenoval za zmiernenie jeho trestu. Ako poslanec sa usiloval o zmiernenie Apponyiho maďarizačných školských zákonov. Nezabúdal na rodné mesto Skalicu. Nižšie gymnázium bolo jeho zásluhou povýšené na osemtriedne. Vytvoril aj základinu pre stredoškolský internát a v čase vojnovej núdze podporoval mesto hmotne. V r. 1915 ho vyznamenali Veľkokrížom radu sv. Štefana a stal sa riadiacim členom Maďarskej akadémie vied.
Ako ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas korunoval v r.1916 Karola IV.Habsburského za uhorského kráľa. No stál i na čele uhorskej delegácie, ktorá ho v novembri 1918 prišla do Eckartsau požiadať, aby rezignoval na uhorskú kráľovskú korunu. Nezmieril sa s vytvorením prvej ČSR. Začiatkom novembra 1918 vydal dôverný obežník, adresovaný všetkým dekanom Ostrihomského arcibiskupstva, v ktorom ich vyzval, aby zachránili Uhorsko a upozornili slovenský ľud na nebezpečenstvo, ktoré im hrozí zo spojenia s Čechmi. Patril k legitimistom a podporoval maďarské revizionistické hnutie, cieľom ktorého bolo pripojiť Slovensko späť k Maďarsku. No radikálne maďarské politické a cirkevné kruhy ho pokladali za príliš umierneného.
Okrem príspevkov do slovenskej a maďarskej katolíckej tlače, najčastejšie homílií, publikoval viacero samostatných prác takmer výlučne v maďarčine. Boli to kázne a príležitostné reči. Za argumentmi o hygiene a historických dokladoch o spaľovaní mŕtvol odhaľoval obchodné záujmy ziskuchtivých jednotlivcov i rozvratných skupín; bojoval proti starým predsudkom, že život za múrmi kláštora je úplne odtrhnutý od sveta; v diele Krisztus keresztje a háború keresztje vysvetľuje príčiny vojny a ľudského utrpenia; problematike postoja Cirkvi k vojne sa venoval v diele Egyház és háború.
Pre slovenských čitateľov vydal náboženské úvahy pod názvom Duševná sila (Budapešť 1916). V diele Keresztenység és világbéke sa z hľadiska európskeho kresťanstva zaoberal dôležitosťou a podmienkami mieru aj povojnového usporiadania Európy. V diele Magyarország újépítésének kérdéséhez sa zaoberal možnosťami znovuobnovenia Uhorska. Jeho smrť dala podnet k viacerým článkom v dobovej tlači, ktoré sa zaoberali jeho osobou. Nechýbali ani polemiky.

Pramene:

Zelliger, Eszt. Egyházm. Irók. 75; Supplementum, Addenda et corrigenda. In parte secunda ad Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis usque annum 1894. jussu et sumtu piae memoriae emin. ac rev. d. Joannis quondam cardinalis Simor… ex authenticis fontibus collegit et notis illustravit. Ostrihom 1894; Macháček, P.: Kardinál Dr. Ján Csernoch. Slovák, 28.7.1927; Hušk, K.: Dve kapitoly z histórie Slovákov. Slovenský denník, 2.-3.8.1927; Czistler, I.: Dr. Csernoch János (1852-1927). Hiradó, 3.8.1927.; Sidor, K.: Andrej Hlinka. Bratislava 1934, s. 41, 51, 107, 219, 242, 317-322, 428; Ercé: Slovenská krv. Bratislava 1942, s. 79-80; Tristo rokov skalického gymnázia. Skalica 1965, s. 38, 64; Skalica v minulosti a dnes. Skalica 1968, s. 322; Slovenský biografický slovník I. Martin 1986, s. 420; Bokesová-Uherová, M. a kol.: Skalica. Skalica 1992, s. 139;
www.mariasoft.sk/knazi/os-vysk.htm
Schem. 1915, 1927.

Zobrazenie citátov ku kňazovi

Schematické zobrazenie pôsobenia kňaza:

Farnosť:	Od:	Do:	Meno	Funkcia	Poznámka
Holíč	1876 - -	1876 po -	Černoch, Ján	kaplán
Radošovce	1876 po -	1877 - -	Černoch, Ján	kaplán
Budapešť-Krisztinaváros(HU)	1877 - -	1878 - -	Černoch, Ján	kaplán
Budapest.Theresia	1878 - -	1879 - -	Černoch, Ján	kaplán
Ostrihom(HU)	1879 - -	1887 - -	Černoch, Ján	prof. v seminári	1880 archivár, ceremoniár ABÚ, 1882 pápež. podnotár a komorník
Ostrihom(HU)	1887 - -	1893 - -	Černoch, Ján	dvorný kaplán	kancelária ABÚ, kanonik, tit. opát
Ostrihom I.(Maďarsko)	1893 - -	1908 - -	Černoch, Ján	farár	katedrálny chrám
Segedín-Čanád(HU)	1908 - -	1911 - -	Černoch, Ján	biskup
Kalocsa(HU)	1911 - -	1913 jan. 1.	Černoch, Ján	biskup
Ostrihom(HU)	1913 jan. 1.	1914 nov. 25.	Černoch, Ján	arcibiskup
Ostrihom(HU)	1914 nov. 25.	- - -	Černoch, Ján	kardinál

Stručná bibliografia:

Zodpovednosť (Autor, Editor, Redaktor, ...)

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
918803	Černoch, Ján	Szabadság és verseny az oktatásban	1878
918804	Černoch, Ján	A halottégetésról	1887
945414	Černoch, Ján	A lelkierő a nemzetek igazi ereje	1910
918805	Černoch, Ján	Kristus keresztje a háború keresztje	1915
918806	Černoch, Ján	Egyház és háború	1915
918807	Černoch, Ján	Duševná sila	1916
918808	Černoch, Ján	Keresztenység és világbéke	1918
918809	Černoch, Ján	Magyarország újépítésének kérdéséhez	1924

Príspevky v knihách

Por. č.	Zodpovednosť	Názov	Rok
1042524	Šimor, Ján	Simor János... szent beszédei.	1892

Autor článkov

Por. č.	Časopis	Rok	Číslo	Zodpovednosť	Názov
50492	Kazateľ	1877	1-12	Dr. Ján Černoch	Nedeľa tretia adventná
50498	Kazateľ	1877	1-12	Dr. Ján Černoch	Na Zjavenie Pána
50509	Kazateľ	1877	1-12	Dr. Ján Černoch	Slavnosť očisťovania P. Marie
50523	Kazateľ	1877	1-12	Dr. Ján Černoch	Nedeľa druhá po Velikej Noci
50527	Kazateľ	1877	1-12	Dr. Ján Černoch	Na milostivom mieste
50528	Kazateľ	1877	1-12	Dr. Ján Černoch	Reč pri odprovádzaní pútnikov
50538	Kazateľ	1877	1-12	Dr. Ján Černoch	Nedeľa tretia po Sv. Duchu
50557	Kazateľ	1877	1-12	Dr. Ján Černoch	Nedeľa trinásta po Sv. Duchu
50568	Kazateľ	1877	1-12	Dr. Ján Černoch	Nedeľa devätnásta po Sv. Duchu
50572	Kazateľ	1877	1-12	Dr. Ján Černoch	Nedeľa jeden a dvaciata po Sv. Duchu
50574	Kazateľ	1877	1-12	Dr. Ján Černoch	Na sviatok sv. Vendelína