Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 62025 |
| Meno kňaza : | Závodský, Jozef (1870-1940) |
| Pcmeno kňaza : | zavodskyjozef1870 |
| Číslo knihy : | 4661 |
| Názov knihy : | Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000. |
| Skratka knihy : | lexikon |
| Strany : | 1517-1518 |
| Poradie : | 24760 |
| Citát : | ZÁVODSKÝ, Jozef (* 10.3.1870 Senica - + 15.2.1940 Marianka, okr. Malacky) - národný a kultúrny pracovník. Pochádzal z početnej roľníckej rodiny. Študoval na gymnáziách v Skalici a v Ostrihome, štúdium bohoslovia absolvoval v ostrihomskom seminári, r.1895 ho vysvätili za kňaza. Ako kaplán účinkoval najprv v Starej Turej, od r.1896 v Senici, potom v Dolnej Krupej. Od r.1898 bol administrátorom farnosti v Cerovej-Lieskovom, neskôr kaplánom v Marianke, r.1900 v Stupave, od r.1901 administrátorom a od r.1911 farárom v Marianke. V septembri 1914 ho vyšetrovali za protivojnovú agitáciu - okrem iného za to, že presviedčal rukujúcich vojakov, aby nestrieľali na Srbov a Rusov. V októbri 1914 ho odsúdili na dva roky väzenia za výrok: „Som Slovák a za cieľ som si vytýčil vyslobodenie slovenského národa spod maďarského jarma." Väznili ho v Bratislave a Szombathelyi. Po prepustení z väzenia bol v r.1916-1919 farárom v Banskej Hodruši, vr. 1919-1930 v Senici. Úspešnú pastoračnú a národnokultúrnu činnosť na senickej fare musel prerušiť pre ťažkú chorobu; od r.1930 žil na penzii v Marianke. — Ako národu oddaný kňaz vo voľbách 1896 a 1906 podporoval slovenských kandidátov. Maďarská vrchnosť ho prenasledovala najmä za prácu medzi mládežou a za propagáciu slovenskej tlače. Po r.1919 založil v Senici Katolícky kruh, nacvičoval divadelné hry a zborový spev, upravoval ľudové piesne. Ako predseda spoločnosti Katolíckeho domu v Senici sa usiloval splatiť dlh za kultúrny dom, najmä použitím prostriedkov získaných z divadelných predstavení; pre nepriaznivé hospodárske pomery sa mu to nepodarilo. Písal vieroučné články do časopisu Posol (1900), bol členom výboru Spolku sv. Vojtecha. Jeho pôsobenie pripomína náhrobník s reliéfnym portrétom medzi dvoma kaplnkami Krížovej cesty v Marianke (1941) a pamätná tabuľa na budove rímskokatolíckej fary v Senici (1947). Lit.: Lukáčik, J.: Jozef Závodský. Senica 1947; Senica. Bratislava 1974, s.136-138; Slovenský biografický slovník VI. Martin 1994. EMIL KAČALA |
| Číslo záznamu : | 63741 |
| Meno kňaza : | Závodský, Jozef (1870-1940) |
| Pcmeno kňaza : | zavodskyjozef1870 |
| Názov knihy : | Viera a život, čislo 2 2015 strana 27-29 |
| Skratka knihy : | VaŽ |
| Citát : | PROFILY............................... Pomníček v Marianke - tiché svedectvo o zabudnutom kňazovi Jozefovi Závodskom KAROL KUBÍK ___________________________________________________________________________________ Pútnik či turista, ktorý kráča z Baziliky Narodenia Panny Márie v Marianke k lurdskej jaskyni, si všimne na svahu medzi dvoma zastávkami krížovej cesty náhrobník. Nesie meno Jozef Závodský. Kto je ten muž (nar. 10. 3 .1870 v Senici - + 15.2.1940 v Marianke), ktorého v nádeji na vzkriesenie uložili do tohto požehnaného kúska slovenskej zeme? ___________________________________________________________________________________ Pochádzal z roľníckej rodiny, mal osem súrodencov. Študoval na gymnáziách v Skalici a Ostrihome, bohoslovectvo absolvoval v ostrihomskom seminári, r. 1895 ho vysvätili za kňaza. Ako kaplán účinkoval v Starej Turej, do r. 1896 v Senici, potom v Dolnej Krupej. Od r. 1898 bol administrátorom farnosti v Cerovej - Lieskovom, neskôr kaplánom v Marianke, r. 1900 v Stupave, od r. 1901 administrátorom a od r. 1911 farárom opäť v Marianke. Už po dvoch rokoch kaplánskej služby horlil za slovenskú vec. V roku 1896 pred voľbami do Uhorského snemu sa horlivo zúčastnil na „burcovaní" národa. Zato mu prívrženci maďarských vládnych strán rozbili obloky, zdemolovali byt a ublížili mu aj telesne. Pavol Blaho, vtedy farár v Dojči mu radil ohľadom jedného surovca - štátneho úradníka: „Zažalujte (ho) za inzultovanie a uderenie vašej osoby." Podobne ho nabádal, aby zažaloval ďalšieho útočníka, ktorý „odzadu držal vás za plecia a kopal vás... Neodpúšťajte tým lotrom". Na Záhorí, kde roku 1900 prišiel za duchovného do Marianky, nebojácne viedol slovenský ľud v boji „za tú našu slovenčinu." Jeho zásluhou je aj to, že v Stupave zvolili Jurigu za slovenského poslanca. Keď v roku 1903 Ferdiš Juriga prevzal Katolícke noviny, ktorým hrozilo živorenie, spisoval adresy, získaval predplatiteľov a časopis všemožne podporova , ako mu to kázalo slovenské srdce. S poprednými slovenskými mužmi vydal 1. januára 1906 v Žiline manifest dávajúci slovenskej verejnosti na známosť, že sa utvorila Slovenská ľudová strana. Keď r. 1906 klerika Jozefa Cárskeho, neskoršieho biskupa, vyhodili pre slovenské zmýšľanie zo seminára, Čársky prišiel k J. Závodskému, u ktorého našiel útočisko. Ostrihomská kapitula však začala vyšetrovať J. Závodskeho, že dovolil J. Čárskemu odprevádzať mariánskych pútnikov. V roku 1907 dostal J. Závodský prísne pokarhanie, že z kazateľnice odporúčal Slovenský týždenník a v tom istom roku nariadil proti nemu vyšetrovanie prešporský okresný úrad na základe krivého obvinenia istého „madaróna". Roku 1911 pri vymenovaní za farára v Marianke dostal zákaz odoberať Slovenské ľudové noviny. V tom istom roku dostal i pokarhanie, že dovolil v Marianke Jurigovi, Tománkovi a Čárskemu z kazateľne odporúčať slovenské noviny, spovedať a spievať ľudu o Panne Márii ako o „Kráľovnej slovenskej." Väznený patriot Keď roku 1912 Andrej Hlinka zakladal samostatnú Slovenskú ľudovú stranu, pozval 2. decembra do Ružomberka na dôvernú poradu aj J. Závodskeho. No už v septembri 1914 ho vyšetrovali za protivojnovú agitáciu. Okrem iného za to, že presviedčal rukujúcich vojakov, aby nestrieľali na Srbov a Rusov. Prešporský súd ho 30. októbra 1914 odsúdil na dva roky väzenia za výrok: „Som Slovák a za cieľ som si vytýčil vyslobodenie slovenského národa spod maďarského jarma." Väznili ho v Bratislave a Szombathelyi. Keď si trest odsedel a zaplatil 250 korún súdnych trov, prinútili ho vzdať sa fary v Marianke a presídlili ho do Hodruše, kde bol farárom v r. 1916 - 1919. Po prevrate r. 1918 sa stal farárom v Senici, kde založil Katolícky kruh. Nacvičoval divadelné hry a zborový spev, upravoval ľudové piesne. Písal vieroučné články do časopisu Posol (1900), bol členom výboru Spolku sv. Vojtecha. V Senici vybudoval Kultúrny dom, ktorý však pre defláciu r. 1923 upadal, nebolo čím splácaťpožičky a úroky. Ako predseda Spoločnosti Katolíckeho domu v Senici sa usiloval splatiť dlh najmä použitím prostriedkov získaných z divadelných predstavení. Aby situáciu zachránil, stal sa agentom firmy obchodujúcej s hospodárskymi strojmi, chodil ich predávať z dediny do dediny, len aby na provízii zarobil niečo na splácanie dlžôb Kultúrneho domu. No nezachránilo ho to pred úpadkom. Tú ťarchu Závodský ďalej nezniesol, utrpel mozgovú porážku a onemel. Ťažko chorý sa vrátil do Marianky, odkázaný na almužnu svojich známych. Horko-ťažko sa mu podarilo „vybaviť" penziu, z ktorej dostával iba 600 korún mesačne; ostatné mu stŕhali na dlžobu Katolíckeho domu. V chorobe a nedostatku sa potom trápil jedenásť rokov, až v roku 1940 umrel, keď obetoval všetko, čo mal, národu. Dňa 8. júna 1941 nad jeho hrobom odhalili náhrobník s reliéfnym portrétom od Jozefa Pospíšila, ktorý dala zhotoviť Slovenská liga. Pôsobenie Jozefa Závodského v Senici pripomína pamätná tabuľa, ktorú menovite zásluhou správcu SSV Jána Pôstényiho a senického farára Alojza Danišov iča (v päťdesiatych rokoch prenasledovaný a väznený, brat autora vodného diela na Dunaji, prof. Petra Danišoviča ) inštalovali na farskej budove 26. októbra 1947. Keď starú budovu fary v roku 1971 asanovali, premiestnili tabuľu na fasádu kostola Panny Márie. Nezabúd ijme na martýrov slovenskej veci a pripomínajme si ich, osobitne v dnešných neľahkých časoch, keď sa to, čo je národné a katolícke znova stáva terčom prenasledovania. Pramene: Radványi Celestín Anton: Slovenská krv, 1942 Slovenský biografický slovník Lexikón slovenských katolíckych osobností Internet Autor príspevku Karol Kubík je publicista, kultúrny aktivista, pred niekoľkými rokmi s manželkou založil a viedol vydavateľstvo DAKA, žije v Bratislave. Medzititulok - redakcia __________________________________________________________________________________ „Pred prepustením nás zhromaždili vo veľkej miestnosti väznice a po krátkom preslove, neviem dnes koho, sa pýtali, kto sa poďakuje štátnym predstaviteľom za dobrodenie amnestie. Nikto, celkom nikto sa neprihlásil. Ani na opakované výzvy. Ďakovať? A za čo? Za to, že aspoň v malej miere končí krutá nespravodlivosť a kruté bezprávie? A vďaka Bohu, že sme neďakovali, lebo čo nás o chvíľu čakalo, bolo kruté, veľmi kruté! Keď sme akože boli pripravení, napchali nás do autobusu (autobusov?), zaviezli na cirkevný úrad a tam nám oznámili, že nesmieme vykonávať pastoračnú službu, lebo všetci sme postihnutí trestom straty občianskych práv a taký, čo nemá občianske práva, nemôže vykonávať verejnú službu! Ach, až teraz sme pocítili trest, z ktorého sme sa pri rozsudku smiali. Úradník, ktorý nás vybavoval, nám oznámil, že všetci musíme íst manuálne pracovať, a to do baní v Ostrave. Iba podnik si môžeme vybrať, ktorý chceme." Zo spomienok Mons. ThDr. Borisa Travenca ___________________________________________________________________________________ |
| Číslo záznamu : | 66623 |
| Meno kňaza : | Závodský, Jozef (1870-1940) |
| Pcmeno kňaza : | zavodskyjozef1870 |
| Skratka knihy : | Schem1915 |
| Strany : | 393 |
| Poradie : | 25050 |
| Citát : | Závodszky Josephus, nat. 1870. Martii 10. Szottina: ord. 1895. Mart. 11. Coop. in Ótura, 1896. in Szenicze, in Alsókorompa: 1898. administrator in Korlátkő : coop. in Máriavölgy, 1900. in Stomfa: 1901. administrator, 1911. parochus in Máriavölgy. |
| Číslo záznamu : | 66818 |
| Meno kňaza : | Závodský, Jozef (1870-1940) |
| Pcmeno kňaza : | zavodskyjozef1870 |
| Skratka knihy : | Schem1933 |
| Strany : | 231 |
| Poradie : | 580 |
| Citát : | D. Závodský Josephus, emer. par. eccl. Senica, ab anno 1932., habitat in Marianka. |
| Číslo záznamu : | 67354 |
| Meno kňaza : | Závodský, Jozef (1870-1940) |
| Pcmeno kňaza : | zavodskyjozef1870 |
| Skratka knihy : | Schem1933 |
| Strany : | 309 |
| Poradie : | 5940 |
| Citát : | Závodský Josephus, nat. 10. Márt. 1870 in Sotiná; ord. 10. Márt. 1895. Coop. in Stará Turá; 1896 in Senica, Dolnia Krupá; 1898 admin. in Cerová-Lieskové; coop. in Marianka; 1900 in Stupava; 1901 admin. 1911 parochus in Marianka; 1916 in Hodruša; 1919 in Senica, 1926 assessor S. Sed. Tyrn., 1928 par. cons. 1931 rude donat. |