Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 7416 |
| Meno kňaza : | Záhora, Jozef |
| Pcmeno kňaza : | zahorajozef |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894 |
| Strany : | 1037 |
| Poradie : | 210060 |
| Citát : | Záhora Josephus.Natus 8. Febr. 1846. in Rózsahegy. Theologiam in Pázmáneo 1871. terminavit. 31. Jul. ejusd. a. ordinatus. Cooperatorem egit in Siglisberg, ab 1872. in Selmeczbánya. 1. Jan. 1878. obtinuit parochiam Pjerg-Szélakna, ubi † 31. Jan. 1890. Habet specialia merita circa propagationem artis sculpturae popularis. |
| Číslo záznamu : | 62005 |
| Meno kňaza : | Záhora, Jozef |
| Pcmeno kňaza : | zahorajozef |
| Číslo knihy : | 4661 |
| Názov knihy : | Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000. |
| Skratka knihy : | lexikon |
| Strany : | 1505-1506 |
| Poradie : | 24560 |
| Citát : | ZÁHORA, Jozef (* 8.2.1846 Ružomberok -+ 31.1.1890 Štiavnické Bane, okr. Banská Štiavnica) -náboženský spisovateľ, zakladateľ rezbárskej školy. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, teológiu na Pázmaneu vo Viedni, r.1871 ho vysvätili za kňaza. V r.1872-1878 pôsobil ako kaplán v Banskej Štiavnici, od r.1878 ako správca farnosti v Štiavnických Baniach. Okrem náboženských povinností sa venoval aj literárnej tvorbe. Už počas teologických štúdií preložil do slovenčiny viacero spisov Albána Stolza, je autorom vianočnej detskej hry y maďarčine Szent-Karácsonyéj (Svätá vianočná noc, Uj Magyar Sion, r.17, 1886) a zostavil Cirkevný katolícky Spevník, obsahujúci pesničky na všetky výročité slávnosti, jakž i o Swatých Božích, v rozličných potrebách a na pohraboch (Banská Štiavnica 1876). Publikoval kázne a príspevky v Katolíckych novinách, Kazateľovi a v Osvaldovej Kazateľni. V Pamätníku sv. Cyrilla a Methoda uverejnil článok Pápež, otec slobody (1869, s.l 13-130). Bol okresným konateľom Spolku sv. Vojtecha. Keď pôsobil v Štiavnických Baniach, nastal postupný útlm baníckej výroby, čo postihlo aj obyvateľov obce. Veľa ľudí sa ocitlo bez práce. Východisko z neutešenej sociálnej situácie obyvateľov riešil r.1887 založením rezbárskej dielne. Podporu získal aj od štátnych úradov, ktoré mu prispeli sumou 150 zlatých na technické vybavenie. Spočiatku dielňu navštevovalo dvanásť žiakov raz týždenne po vyučovaní, učili sa kresliť, robili návrhy a vyrábali hračky. O svojich poznatkoch z rezbárstva pripravoval prednášky a publikoval ich v časopise Magyar Allam i v odborných rezbárskych časopisoch. Po jeho smrti prešla dielňa do štátnej správy. V šk. r.1920/21 dielňu presťahovali do Banskej Štiavnice a namiesto hračiek začali vyrábať plastiky sakrálneho rázu. Lit.: biografické články: Podhorec, G.: Muž v prospech ľudu svojho veľmi činný... Katolícke noviny, r.96, 1981, č.6; Sloboda, r.38, 1983, č.49; nekrológy: Katolícke noviny, r.21 (41), 1890, č.3; Slo- venské noviny, r.5,1890, č.15; Zelliger, A.: Egyházi írók csarnoka. Trnava 1893, s.566; Rizner, Ľ. V.: Bibliografia písomníctva slo- venského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900 VI. Martin 1934, s.167; Archív BiO MS (výpis z matriky); Sloven- ský biografický slovník VI. Martin 1994, s.391. ĽUBOŠ KACÍREK |