Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 398 |
| Meno kňaza : | Valent, Vojtech |
| Pcmeno kňaza : | valentvojtech |
| Číslo knihy : | 476874 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava 1971. |
| Skratka knihy : | Schem71 |
| Strany : | 148-160 |
| Citát : | Valent Vojtech, n. 14. XI. 1915 v Germánoch, o. 22. VI. 1941, kaplán v Papradne. |
| Číslo záznamu : | 32197 |
| Meno kňaza : | Valent, Vojtech |
| Pcmeno kňaza : | valentvojtech |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 325 |
| Poradie : | 44380 |
| Citát : | Valent Vojtech, n. 14. 11. 1915 v Čermanoch, o. 22. 6. 1941, kapl. D. Mariková, Papradno, 1943 kapl. Lietava, 1945 kapl. Čierne pri Čadci, 1948 spr. f. Lazy p. Mak., 1951 spr. f. Slatina n. Bebr., 1953 m. p., 1958 kapl. N. Bystrica, Turzovka, 1959 spr. f. Konská pri Rajci, 1962 kapl. Sládečkovce, 1967 spr. f. Nitr. Streda, 1970 kapl. Papradno, 1972 kapl. Pov. Bystrica, 1974 kapl. Pruské, spr. f. Mojtín, 1976 spr. f. Beckov. |
| Číslo záznamu : | 41870 |
| Meno kňaza : | Valent, Vojtech |
| Pcmeno kňaza : | valentvojtech |
| Číslo knihy : | 1019709 |
| Názov knihy : | Schematismus Cleri Dioecesis Nitriensis Pro Anno A Christo Nato MCMXLII |
| Skratka knihy : | NS1942 |
| Strany : | 161 |
| Poradie : | 4820 |
| Citát : | 269. Valent Adalbertus. Natus 14. XI. 1915 in Čermany. 1941 ordinatus, Cooperator in Dolná Mariková, Papradno. 62 |
| Číslo záznamu : | 45075 |
| Meno kňaza : | Valent, Vojtech |
| Pcmeno kňaza : | valentvojtech |
| Číslo knihy : | 1063672 |
| Názov knihy : | Sandanus, Pavol: Dejiny farnosti Konská do jej rozdelenia v roku 2003 . Praha 2008 (dipl. práca, el. text). |
| Skratka knihy : | plv1 |
| Strany : | 75-89 |
| Poradie : | 230 |
| Citát : | Vojtech Valent (1959 – 1962) Pochádzal z dediny Čermany pri Topoľčanoch, kde sa narodil 14. novembra 1915. Štúdium teológie absolvoval v Nitre, kde ho na kňaza vysvätil biskup Karol Kmeťko 21. júna 1941. Ako kaplán pôsobil v Dolnej Marikovej, od roku 1942 v Papradne a od roku 1943 v Lietave. Rok 1945 prežil vo farnosti Čierne pri Čadci. 380 Následne od roku 1948 sa stal správcom farnosti v Lazoch pod Makytou. Jeho ďalšie pôsobenie bolo vo farnosti Slatina nad Bebravou, kde prišiel v roku 1951. Následne bol v roku 1958 kaplánom v Novej Bystrici a Turzovke. Do Konskej prišiel v roku 1959. Po odchode z Konskej v roku 1962 sa stal kaplánom v Močenku. V roku 1967 sa stal správcom farnosti v Nitrianskej Strede. Následne sa stal znovu kaplánom vo farnostiach Papradno, Považská Bystrica a Pruské. Od roku 1970 bol správcom farnosti Mojtín. Jeho posledné pôsobisko bolo v Beckove, kde prišiel v roku 1976. V Beckove zostal až do svojej smrti v Charitnom dome pre kňazov. 381 Zomrel 5. septembra 1994. Za svojho pôsobenia dal za 20 000 korún opraviť obraz svätej Kataríny, ktorý pochádza ešte z oltára starého kostola. Od tej doby je umiestnený v kostole nad krstiteľnicou. Taktiež zaobstaral novú kazateľnicu. Vchod do kazateľnice bol zo sakristie. Kazateľnicu vyhotovili rezbári v Rajci. |
| Číslo záznamu : | 62599 |
| Meno kňaza : | Valent, Vojtech |
| Pcmeno kňaza : | valentvojtech |
| Číslo knihy : | 92942 |
| Názov knihy : | M. Šidlo a kol.: Trpiaci svedkovia viery. Kňazský sem. Nitra 2018 |
| Skratka knihy : | Trpiaci |
| Strany : | 203-207 |
| Poradie : | 570 |
| Citát : | Vojtech Valent Podľa výpovede pred vyšetrovateľmi834 sa Vojtech Valent narodil 14. novembra 1915 v Čermanoch v maloroľníckej rodine ako jeden z piatich súrodencov. Ľudovú školu absolvoval v Mýtnej Novej Vsi, 8 tried gymnázia v Nitre, pričom zmaturoval v roku 1936. Pokračoval v štúdiách na Vysokej škole bohosloveckej v Nitre, kde po piatich rokoch prijal kňazskú vysviacku 22. 6. 1941.835 Po vysviacke pôsobil ako kaplán krátko v Bošanoch a Veľkých Chlievanoch, potom až do roku 1943 v Papradne, ďalšie dva roky v Lietave a v rokoch 1945 až 1948 bol kaplánom v Čiernom pri Čadci. 1. októbra 1948 bol určený za správcu farnosti Lazy pod Makytou, v novembri 1951 bol preložený za správcu do Slatiny nad Bebravou, kde pôsobil až do zatknutia 8. apríla 1953.836 Trestné oznámenie bolo podané 10. júla 1953,837 žaloba až 16. októbra 1953. Píše sa v nej ako obyčajne o protipokrokovej a protiľudovej politike Vatikánu, ktorý je najvernejším lokajom svetovej reakcie, a jeho agenti prevádzajú medzi naším ľudom „podkopnú činnosť.“ Do týchto súvislostí je v tomto dokumente Krajskej prokuratúry v Nitre zaradené aj pôsobenie Vojtecha Valenta.838 Samotný súdny proces prebiehal 24. novembra 1953 na Krajskom súde v Nitre. V rozsudku839 sa píše, že počas pôsobenia Vojtecha Valenta sa vo farnosti Slatina nad Bebravou vyostrovali náboženské trenice medzi katolíkmi a evanjelikmi (išlo však len o jeden prípad, keď sa v r. 1952 katolícki veriac v Čiernej Lehote postavili proti tomu, aby zosnulý evanjelik bol pochovaný v katolíckej časti cintorína, takže musela zakročiť Bezpečnosť840), svojvoľne previedol peňažnú zbierku na krytie schodku v rozpočte farnosti, na MNV prehlásil, že v našom zriadení sú zatvorení vysokí cirkevní hodnostári a sú vyhadzované kríže zo škôl a pred svojím kaplánom sa vyjadril, že „pokrokov a vlasteneckí kňazi sú štátom platení rozbíjači Cirkvi.“ Okrem toho doma prechovával materiály, ktoré súd vyhodnotil ako štvavé a protištátne a vyučoval v škole náboženstvo z „politicky závadnej knihy.“841 K uvedeným skutočnostiam Valent pri procese uviedol, že zákaz zbierky dostal až po jej vykonaní a protištátne letáky nikdy u seba nemal, hoci nepopiera, že protikomunistické mal ale ani tie nerozširoval.842 Hoci obžaloba kvalifikovala toto jeho počínanie ako združovanie proti republike,843 senát Krajského súdu v Nitre priznal, že intenzita Valentove činnosti nebola taká, aby mohla byť označená ako velezradná. Avšak v rozsudku sa konštatuje, že Valent si vedel ľudí získať a mal na nich značný vplyv, preto mu treba uložiť trest s použitím najvyššej prípustnej výmery.844 Preto ho odsúdil za trestné činy poburovania proti republike a zneužitie náboženskej funkcie na trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 9 mesiacov, na stratu čestných občianskych práv na 5 rokov, zákaz pobytu v kraji Nitra navždy a na zhabanie sumy, ktorá bola vyzbieraná pri nepovolenej zbierke.845 Proti tomuto rozsudku sa Vojtech Valent i prokurátor odvolali. Najvyšší súd v Prahe v tejto veci zasadal 5. marca 1954. Valent sa bránil, že nepredniesol žiaden poburujúci výrok ani nedal podnet na náboženské trenice Nepovolená zbierka je len správnym priestupkom a prechovávanie závadného materiálu môže vyčerpávať len skutkovú podstatu trestného činu podľa § 82 tr. zák. (z nedbanlivosti šírenie prejavu, ktorý poburuje proti republike), ktorý bol ale amnestovaný. „Závadnú“ učebnicu používal len pre svoju prípravu na hodiny náboženstva, nebolo dokázané, že by z nej žiakom čítal.846 Súd priznal, že naozaj nebolo zistené, že by obžalovaný dal podnet k náboženským treniciam. Vykonaná zbierka podlieha podľa súdu amnestii a výrok o vlasteneckých kňazoch predniesol len pred kaplánom, teda nie verejne, a teda nespĺňa skutkovú podstatu § 81 tr. zák. (poburovanie proti republike). A tak sa Najvyšší súd zaoberal len otázkou výroku o vyhadzovaní krížov a zatváraní vysokých cirkevných predstaviteľov, ktorý odznel na MNV v Slatine.847 Týmto smerom bolo zamerané aj celé dokazovacie konanie pred súdom. Napriek rozporným výrokom svedkov848 súd napokon uznal Vojtecha Valenta práve za tieto výroky vinným z poburovania proti republike a jej ľudovodemokratickému štátnemu zriadeniu a odsúdil ho na dva roky nepodmienečne a stratu čestných občianskych práv na tri roky.849 Vojtech Valent si trest odpykal v Leopoldove a vo Valdiciach. Bol prepustený po roku uväznenia, teda 8. 4. 1954, na amnestiu.850 Po prepustení z väzenia pracoval ako baník, v bani však ochorel a po vyzdravení sa zamestnal na štátnom majetku vo vinohrade.851 Do pastorácie mu povolili vrátiť sa v roku 1958, keď sa stal kaplánom v Novej Bystrici, neskôr v Turzovke, od roku 1959 bol potom správcom farnosti v Konskej, od roku 1962 kaplánom v Sládečkovciach, od roku 1967 správcom farnosti Nitrianska Streda, v roku 1967 kaplánom v Papradne, o dva roky neskôr v Považskej Bystrici, o ďalšie dva roky v Pruskom a v Mojtíne, od roku 1976 správcom farnosti Beckov.852 Už z tohto výpočtu vidno, že mal veľmi nepokojnú povahu. Kam prišiel, tam prinášal oheň a víril pokojné vody v obci. To mu narobilo mnoho nepriateľov, u veriacich však bol spravidla veľmi obľúbený, bol úspešný aj medzi mládežou. Takýto obraz si možno vytvoriť z agentúrnych materiálov, ktoré o ňom zhromažďovala najmä v sedemdesiatych rokoch ŠtB, ktorá na „objekt Vojtech“ vyťažila dlhodobo viacerých spolupracovníkov.853 V dokumentoch sa píše, že „Valent si vybudoval pomerne široký laický apoštolát, s ktorými udržiaval aktívny styk a bol predpoklad, že u týchto osôb vykonáva duchovného vedúceho,“ a „na všetkých rím. kat. správach, kde dosiaľ pôsobil, aktivizoval náboženský život, venoval sa hlavne mládeži, ktorú rôznymi spôsobmi získaval pre navštevovanie vyučovania náboženstva.“854 Takýto spôsob života pod tlakom, v ustavičnom zápase s režimom a v neistote sa premietol aj na zdraví Vojtecha Valenta. V kronike beckovskej farnosti sa nachádza záznam, že počas tohto jeho posledného pastoračného pôsobenia už trpel strachom o svoj život, ľudia ho však i tak radi počúvali. Napokon sa rozhodol ku 31. 10. 1980 odísť na dôchodok.855 V roku 1983 už ako kňazovi - dôchodcovi mu bola povolená dovolenka v Juhoslávii. Počas nej mu však ukradli auto aj s dokladmi. Po skúsenostiach, ktoré mal s našimi bezpečnostnými orgánmi, sa naľakal dôsledkov po návrate a radšej sa rozhodol pre emigráciu.856 Za túto emigráciu ho Okresný súd Topoľčany v neprítomnosti odsúdil na 16 mesiacov odňatia slobody nepodmienečne, tento trest mu však bol odpustený amnestiou prezidenta republiky 27. októbra 1988.857 Počas pobytu v emigrácii pôsobil ako kňaz v rakúskom Linzi, no po udelení amnestie sa rozhodol vrátiť domov do Československa - stalo sa tak len tri týždne pred vypuknutím revolúcie.858 Vojtech Valent zomrel 5. 9. 1994.859 Ešte pred smrťou sa dočkal súdnej rehabilitácie aj v prípade svojho prvého súdneho procesu z päťdesiatych rokov.860 834 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Bratislava, i. č. V-2112, s. 32, Protokol o výpovedi s obvineným zo dňa 22. 6. 1953. 835 Schematizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1978, s. 325. 836 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Bratislava, i. č. V-2112, s. 32-33, Protokol o výpovedi s obvineným zo dňa 22. 6. 1953. 837 Tamže, s. 135-140, Trestné oznámenie. 838 Tamže, s. 142, Žaloba. 839 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Bratislava, i. č. V-2112, s. 151-156, Rozsudok Krajského súdu v Nitre. 840 Tamže, s. 144, Zápisnica o hlavnom pojednávaní. 841 Tamže, s. 151, Rozsudok Krajského súdu v Nitre. 842 Tamže, s. 145, Zápisnica o hlavnom pojednávaní. 843 „... zapojil sa do organizovaného úsilia zradnej vysokej cirkevnej hierarchie a pomáhal im v podvratnom úsilí proti ľudovodemokratickému štátnemu zriadeniu - teda podporoval v podvratných snahách organizáciu založenú v úmysle podvracať ľudovodemokratické štátne zriadenie.“ AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Bratislava, i. č V-2112, s. 143, Obžaloba Krajskej prokuratúry. 844 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Bratislava, i. č. V-2112, s. 154-155, Rozsudok Krajského súdu v Nitre. 845 Tamže, s. 151-152, Rozsudok Krajského súdu v Nitre. 846 Tamže, s. 161, Rozsudok Najvyššieho súdu. 847 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Bratislava, i. č. V-2112, s. 162, Rozsudok Najvyššieho súdu. 848 Tamže, s. 157-159, Protokol o odvolacím líčení. 849 Tamže, s. 163, Rozsudok Najvyššieho súdu. 850 AZVJS Leopoldov, f. Evidenčné karty, Vojtech Valent. 851 Zbierka autora. Zvukový záznam rozhovoru autora s Vierkou Hajdenovou (Neterou Vojtecha Valenta) a Augustínom Valentom (synovcom Vojtecha Valenta), Mýtna Nová Ves, 12. 11. 2012. 852 Schematizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1978, s. 325-326. 853 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. KR-49 791. 854 Tamže, s. 54-55. 855 Archív Farského úradu Beckov, Historia Domus ab Anno 1914 Parochiae Beckov, s. 19. 856 Zbierka autora. Zvukový záznam rozhovoru autora s Vierkou Hajdenovou (Neterou Vojtecha Valenta) a Augustínom Valentom (synovcom Vojtecha Valenta), Mýtna Nová Ves, 12. 11. 2012. 857 Súkromný archív Vierky Hajdenovej, Uznesenie Okresného súdu v Topoľčanoch z dňa 10. apríla 1989 ku 1T 307/83. 858 Zbierka autora. Zvukový záznam rozhovoru autora s Vierkou Hajdenovou (Neterou Vojtecha Valenta) a Augustínom Valentom (synovcom Vojtecha Valenta), Mýtna Nová Ves, 12. 11. 2012. 859 Súkromné záznamy Mons. Ladislava Belása. 860 Súkromný archív Vierky Hajdenovej. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave 2Rt 77/91 zo dňa 8. 4. 1991. |