Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 6748 |
| Meno kňaza : | Tarko, Vojtech |
| Pcmeno kňaza : | tarkovojtech |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894 |
| Strany : | 980 |
| Poradie : | 203380 |
| Citát : | Tarkó de Emőke Adalbertus.Natus 1735. in Nagy-Emőke. Qua saecularis in universitate Tirnaviensi 1758. primi a. theologus. 12. Jan. 1761. missus pro capellano aulico, seu domestico ad Alexandrum Kostyán ad Czabaj. 15. Maji ejusd. a. pari in qualitate ad D. Szurány in Szőllős. 6. Dec. e. a. cooperator in Ölved, a 23. Mart. 1762. vero in Szölgyén. 12. Aug. e. a. investitus parochus in Köbölkút. 1767. ínformatio de statu ecclesiae conscripta. Hinc m. Sept. 1782. obtinuit Perbete. Inde 24. Jul. 1790. Érsekujvár, una VADiac. distr. cognom. 1797. promotus ad capitulum Posoniense. 31. Dec. 1802. installatus canonicus Strig. 7. Oct. 1808. ADiac. Comar. Dum 19. Jun. 1811. visitationem in loco natali perageret, ibidem suas secunditias celebravit. Occasione hac illa praetiosa casula usus est, quam 18. Aug. 1803. ecclesiae donavit. Dum 1814. ecclesia ibi incendio devastata fuit, ad ejus restaurationem pie liberitate contulit, et eam aliis quoque donationibus ditavit. Fuit etiam praepositus de Graba et protonot. Apostolicus. † 13. Nov. 1817. Tirnaviae. Stirpis suae ultimus in sexu virili. Fecit legata ecclesiae, parocho et scholae in Köbölkut, item pro stipendiis scholasticis. |
| Preklad : | Tarko Vojtech. Narodil sa v r. 1735 v Janíkovciach. Ako svetský študent na Trnavskej univerzite bol v r. 1758 bohoslovcom prvého ročníka. 12. januára 1761 bol poslaný do Cabaja za domáceho kaplána u Alexandra Kostyána. 15. mája toho roka sa stal domácim kaplánom u p. Szuránya vo Vajnoroch. 6. decembra t. r. sa stal kaplánom vo Veľkých Ludinciach, od 23. marca 1762 bol vo Svodíne. 12. augusta t. r. bol ustanovený za farára v Gbelciach. V r. 1767 spísal informáciu o stave farnosti. Nato v mesiaci septembri 1782 obdržal farnosť Pribeta. Od 24. júla 1790 bol v Nových Zámkoch, kde bol dekanom rovnomenného dištriktu. V r. 1797 bol povýšený na bratislavskú kapitulu. 31. decembra 1802 bol inštalovaný za ostrihomského kanonika. 7. októbra 1808 sa stal komárňanským archidiakonom. Keď 19. júna 1811 konal vizitáciu v rodisku, slávil tam svoje sekundície. Pri tejto príležitosti použil nádherný ornát, ktorý 18. augusta 1803 daroval kostolu. Keď v r. 1814 tam oheň zničil kostol, prispel na jeho obnovu, a obohatil ho aj o iné donácie. Bol tiež prepoštom de Graba a apoštolským protonotárom. † 13. novembra 1817 v Trnave. Posledný muž z jeho rodu. Zanechal donácie pre kostol, farára a školu, aj pre štipendiá študentov. |
| Číslo záznamu : | 61782 |
| Meno kňaza : | Tarko, Vojtech |
| Pcmeno kňaza : | tarkovojtech |
| Číslo knihy : | 4661 |
| Názov knihy : | Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000. |
| Skratka knihy : | lexikon |
| Strany : | 1369-1370 |
| Poradie : | 22330 |
| Citát : | TARKO (Tarkó), Vojtech (* 1735 Nitra-Janíkovce -+ 13.11.1817 Trnava) - kanonik, mecén. Pochádzal zo zemianskej rodiny. Prvý rok štúdia teológie absolvoval na univerzite v Trnave (r.1758), potom pokračoval v štúdiách ako seminarista Pázmanea na univerzite vo Viedni. Po vysviacke r.1761 sa stal domácim kaplánom v šľachtických rodinách v Cabaji a vo Vajnoroch, potom pomocným kňazom vo Veľkých Ludinciach, r.1762 vo Svodíne, v r.1762-1782 účinkoval ako farár v Gbelciach, v r.1782-1790 v Pribete, od r.1790 pôsobil ako dekan-farár v Nových Zámkoch; r.1797 ho vymenovali za bratislavského, r.1802 za ostrihomského kanonika, r.1808 za komárňanského hlavného dekana, neskôr za apoštolského protonotára. Zbieral slovenské knihy a tlače týkajúce sa Slovenska, ktoré daroval ostrihomskej arcibiskupskej knižnici. V testamente odkázal značné finančné prostriedky viacerým cirkevným inštitúciám, okrem iného Ostrihomskej kapitule, katedrále, na kostol a školu v Gbelciach, na kostol vo svojom rodisku. Lit.: Kollányi, F.: Esztergomi kanonokok 1100-1900. Ostrihom 1900, s.411; Slovenský biografický slovník VI. Martin 1994, s.27. EMIL KAČALA |