Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 319 |
| Meno kňaza : | Nereča, Ľudovít |
| Pcmeno kňaza : | nerecaludovit |
| Číslo knihy : | 476874 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava 1971. |
| Skratka knihy : | Schem71 |
| Strany : | 148-160 |
| Citát : | Nereča Ľudovít, n. 21. II. 1911 v Svätoplukove, o. 17. VI. 1934, správca fary v Adamovských Kochanovciach. |
| Číslo záznamu : | 32115 |
| Meno kňaza : | Nereča, Ľudovít |
| Pcmeno kňaza : | nerecaludovit |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 318 |
| Poradie : | 43560 |
| Citát : | Nereča Ľudovít, n. 21. 2. 1911 v Svätoplukove, o. 17. 6. 1934. kapl. Brodno, 1935 kapl. Bytča, 1936 spr. f. D. Ťižina, 1937 spr. f. Nesluša, 1938 spr. f. H. Vadičov, 1940 spr. f. Strečno, 1941 f. tamže 1950 m. p., 1964 spr. f. Ad. Kochanovce, 1972 m. p., 1977 spr. f Nitra-Ivanka. |
| Číslo záznamu : | 41787 |
| Meno kňaza : | Nereča, Ľudovít |
| Pcmeno kňaza : | nerecaludovit |
| Číslo knihy : | 1019709 |
| Názov knihy : | Schematismus Cleri Dioecesis Nitriensis Pro Anno A Christo Nato MCMXLII |
| Skratka knihy : | NS1942 |
| Strany : | 148 |
| Poradie : | 3990 |
| Citát : | 186. Nereča Ludovicus. Natus 21. II. 1911 in Šalgov. 1934 ordinatus, Cooperator in Brodno, 1935 in Veľká Bytča, 1936 int. Administrator in Dolná Tižina, 1937 in Nesluša, 1938 in Horný Vadičov, 1940 in Strečno, 1941 Pa- rochus ibidem. ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... .. 75 |
| Číslo záznamu : | 43321 |
| Meno kňaza : | Nereča, Ľudovít |
| Pcmeno kňaza : | nerecaludovit |
| Číslo knihy : | 1019708 |
| Názov knihy : | Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXXXVII |
| Skratka knihy : | NS1937 |
| Strany : | 151 |
| Poradie : | 3130 |
| Citát : | Nereča Ĺudovicus. Natus 1911 in Šalgov. 1934 ordinatus, Cooperator in Brodno, 1935 in Veľká Bytča, 1936 int. Administrator in Dolná Tižina, 1937 in Nesluša.--- 79 |
| Číslo záznamu : | 62564 |
| Meno kňaza : | Nereča, Ľudovít |
| Pcmeno kňaza : | nerecaludovit |
| Číslo knihy : | 92942 |
| Názov knihy : | M. Šidlo a kol.: Trpiaci svedkovia viery. Kňazský sem. Nitra 2018 |
| Skratka knihy : | Trpiaci |
| Strany : | 77-81 |
| Poradie : | 220 |
| Citát : | Ľudovít Nereča256 Pochádzal z maloroľníckej rodiny. Narodil sa 21. februára 1911 v Šalgove257 ako druhé dieťa Jozefovi Nerečovi a jeho manželke Terézii rod. Slezákovej. Staršia sestra sa volala Albína a mladšia, ktorá do rodiny pribudla po niekoľkých rokoch, sa volala Mária. Pri krste mu rodičia dali meno Alojz, ale doma ho volali Ľudovít a toto meno používal aj na všetkých úradných dokumentoch. Po skončení Ľudovej školy vo Svätoplukove odišiel na ďalšie štúdiá do Nitry.258 Do Malého seminára bol zapísaný 1. septembra 1922.259 Po jeho skončení pokračoval v štúdiách na Vysokej škole bohosloveckej v Nitre. 17. júna 1934 bol nitrianskym biskupom Karolom Kmeťkom v Katedrále sv. Emeráma v Nitre vysvätený za kňaza. Ako novokňaz nastúpil na svoje prvé kaplánske miesto do Brodna. Po roku odišiel za kaplána do Bytče. V roku 1936 bol menovaný za dočasného správcu Farnosti v Dolnej Tižine. Odtiaľ bol preložený v roku 1937 do Farnosti Nesluša, kde rovnako pôsobil ako správca farnosti. V roku 1938 bol preložený do Horného Vadičova. Od roku 1940 bol správcom farnosti v Strečne a v roku 1941 tam bol vymenovaný za farára.260 Pri rannej nedeľnej omši v júni 1949 prečítal Pastiersky list československého biskupského zboru, ktorý bol úradne zakázaný. Tým sa mal stať strojcom nepokojov, ktoré v obci Strečno nastali. Štátny prokurátor ho 24. júla 1950 obvinil, že tento pastiersky list prečítal v spojení s „vatikánskymi podpaľačmi vojny“ s úmyslom zmariť úsilie vlády republiky riešiť pomer medzi štátom a Rímskokatolíckou cirkvou. Ďalej mal vyzvať veriacich, aby strážili faru a v prípade, ak by sa niečo dialo, aby zvonili na poplach. Toto malo vyvolať vzburu v Strečne,261 ku ktorej došlo 25. júna 1949.262 Na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti vinný, iba čiastočne v tom, že prečítal spomínaný pastiersky list. Zároveň uvádza, že pred jeho prečítaním nebol úradne upovedomený o tom, že ho nemá čítať. Zároveň popiera, že by nabádal veriacich ku stráženiu fary, ba práve naopak, keď sa o tom dozvedel, viackrát upozornil farníkov, že si to nežiada, pretože sa necíti vinným ohľadom vzbury, ku ktorej došlo.263 Keďže obvinenie bolo nedostatočné a svedectvá veľmi slabé, prokuratúra rozšírila obvinenie o ďalšie skutočnosti. V rozšírení sa uvádza: „V druhej polovici roku 1949 ako rím. kat. farár v Strečne pri podpisovaní Zdravice k 70. narodeninám generalissima Stalina prehováral dievčatá, ktoré ním boli organizované v Mariánskej kongregácii, aby Zdravicu nepodpísali.“264 Ďalej bol obvinený z toho, že od leta 1949 do júna 1950 na schôdzkach spomínanej Mariánskej kongregácie učil spievať dievčatá piesne s protištátnym textom, ktoré sám rozmnožoval a rozdával vo forme letákov. Zároveň mal v tej istej dobe zvolávať rozličné schôdze veriacich, na ktorých mal pod rúškom náboženských prednášok agitovať proti ľudovodemokratickému zriadeniu republiky, oboznamovať ich s obsahom a rozdávať im rozličné cirkevnou hierarchiou vydané štvavé letáky.265 Všetky tieto obvinenia Ľudovít Nereča rázne poprel a vyhlásil, že nikdy nebol politicky organizovaný.266 Štátny súd v Bratislave ho dňa 5. marca 1951 oslobodil spod tej časti obžaloby, podľa ktorej bol obvinený z vyvolávania nepokojov v obci Strečno, z nabádania dievčat, aby nepodpísali zdravicu Stalinovi a z organizovania stretnutí veriacich, na ktorých im mal robiť prednášky a rozdávať letáky namierené proti ľudovodemokratickému zriadeniu republiky.267 Zároveň ho uznal vinným z „pokusu rozvrátiť ľudovodemokratické zriadenie alebo spoločenskú a hospodársku sústavu republiky zaručené ústavou“268, čím spáchal zločin velezrady, pričom skutkovou podstatu boli zvyšné dve obvinenia. Odsúdený bol na 6 rokov väzenia, konfiškáciu celého majetku, peňažný trest 10 000 Kčs a na stratu čestných občianskych práv na 10 rokov. Predbežná väzba mu bola pripočítaná k trestu.269 Voči rozsudku podal odvolanie, ktoré najvyšší súd v Prahe 31. augusta 1951 na ústnom pojednávaní zamietol a označil ako ne podstatné.270 Po zaistení v Strečne bol v lete 1950 internovaný v kárnom kláštore v Mučeníkoch, kde čakal na proces.271 27. septembra 1950 bol prevezený do väznice Krajského súdu v Bratislave. Po vynesení rozsudku bol väznený v Ilave, v Leopoldove, v Hradci Králové a vo Valdiciach.272 Krajský súd v Hradci Králové 1. júna 1954 rozhodol po troch rokoch, šiestich mesiacoch a piatich dňoch väzby o jeho podmienečnom prepustení, nie však na slobodu, ale do „prechodného ústavu“, pretože aj keď podmienky k prepusteniu boli splnené, nebolo to vhodné.273 Bol teda prevezený do Rtyně v Podkrkonoší, kde niekoľko mesiacov pracoval v uholných baniach. Po prepustení na slobodu nezískal štátny súhlas do pastorácie a tak sa zamestnal ako robotník v podniku Pozemné stavby v Nitre, kde pracoval takmer desať rokov. Po roku 1968 požiadal súd o preskúmanie právoplatnosti rozsudku z marca 1951.274 Krajský súd v Banskej Bystrici ho 26. marca 1971 oslobodil spod tej časti rozsudku, na základe ktorej mal učiť dievčatá z Mariánskej kongregácie spievať piesne s protištátnym obsahom, zatiaľ čo prečítanie zakázaného pastierskeho listu aj naďalej považoval za prečin poburovania.275 Keď v roku 1964 získal štátny súhlas, biskup Eduard Nécsey ho ustanovil za správcu Farnosti v Adamovských Kochanovciach. V roku 1972 mu bol štátny súhlas opäť odňatý na päť rokov za poburovanie.276 Od roku 1977 pôsobil ako správca Farnosti v Ivanke pri Nitre.277 Odtiaľ v roku 1990 odišiel do penzie do rodného Svätoplukova. Po niekoľkých mesiacoch ťažko ochorel a 24. septembra 1990 zomrel. Pochovali ho 29. septembra 1990 na cintoríne vo Svätoplukove.278 Jeho sestra Mária Nerečová požiadala o súdnu rehabilitáciu a Krajský súd v Banskej Bystrici ho 21. júna 1993 plne rehabilitoval.279 256 J. Klinko uvádza, že bol internovaný aj v internačnom tábore v Močenku. 257 Obec Svätoplukovo v rokoch 1920-1948 niesla názov Šalgov. Porov. MAJTAN, M. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997). c. d., s. 281. 258 Porov. Zbierka autora. Zvukový záznam rozhovoru autora s Máriou Nerečovou, sestrou Ľudovíta Nereču. Svätoplukovo 17. 2. 2011. 259 Porov. ARKBÚ Nitra, f. Personalia cca. 1850-1937, kartón (ďalej kart.) 44, fasc. Nereča Ľudovít, Elenchus tabellaris ante primam tonsuram et ordinationes adornandus, č.: 1374/1934. 260 Porov. Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, c. d., s. 318. 261 Túto vzburu tvrdo potlačila jednotka milicionárov, ktorá prišla z Bratislavy na troch autách. Strieľali do zhromaždeného zástupu, mnohým spôsobili zlomeniny, zaistili 52 mužov a jeden 18-ročný mladík bol zbitý a následne zomrel. Zbierka autora. Zvukový záznam rozhovoru autora s Máriou Nerečovou sestrou, Ľudovíta Nereču. Svätoplukovo 17. 2. 2011. 262 ŠA Bratislava, f. Šs, Or III 342/50, Nereča Ľudovít, Žaloba Štátnej prokuratúry. Bratislava 24. 7. 1950. s. 1-2. 263 ŠA Bratislava, f. Šs, Or III 342/50, Nereča Ľudovít, Protokol o hlavnom pojednávaní. Bratislava 5. 3. 1951. s. 1-2. 264 ŠA Bratislava, f. Šs, Or III 342/50, Nereča Ľudovít, Rozšírenie obžaloby. Bratislava 29. 8. 1950. 265 Porov. Tamže. 266 ŠA Bratislava, f. Šs, Or III 342/50, Nereča Ľudovít, Protokol o hlavnom pojednávaní. Bratislava 5. 3. 1951. s. 2. 267 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, Or III 342/50, Nereča Ľudovít, Rozsudok Štátneho súdu. Bratislava 5. 3. 1951. s. 1-2. 268 Tamže. 269 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, Or III 342/50, Nereča Ľudovít, Rozsudok Štátneho súdu. Bratislava 5. 3. 1951. s. 1-2. 270 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, Or III 342/50, Nereča Ľudovít, Uznesenie o zamietnutí odvolania. Praha 31. 8. 1951. s. 1-3. 271 Porov. LETZ, R. Prenasledovanie kresťanov na Slovensku v rokoch 1949-1989. In: MIKLOŠKO, F. - SMOLÍKOVÁ, G. - SMOLÍK, P. (ed.): Zločiny komunizmu na Slovensku 1948-1989 (1). c. d., s. 116, pozn. 146. 272 Porov. Zbierka autora. Zvukový záznam rozhovoru autora s Máriou Nerečovou, sestrou Ľudovíta Nereču. Svätoplukovo 17. 2. 2011. 273 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, Or III 342/50, Nereča Ľudovít, Usnesení o podmíněném propuštění. Hradec Králové 1. 6. 1954. 274 Porov. Zbierka autora. Zvukový záznam rozhovoru autora s Máriou Nerečovou, sestrou Ľudovíta Nereču. Svätoplukovo 17. 2. 2011. 275 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, Or III 342/50, Nereča Ľudovít, Rozsudok Krajského súdu. Banská Bystrica 21. 6. 1993. s. 1-3. 276 Počas pohrebu mladého muža, ktorý nečakane zomrel a zanechal po sebe tri malé deti, povedal, že ak by vdova nebola veriaca, určite by túto stratu neuniesla a siahla si na život. Zbierka autora. Zvukový záznam rozhovoru autora s Máriou Nerečovou, sestrou Ľudovíta Nereču. Svätoplukovo 17. 2. 2011. 277 Porov. Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, c. d., s. 318. 278 Porov. ARKBÚ Nitra, f. Personalia, kancelária protokolu, fasc. Nereča Ľudovít, Oznámenie o úmrtí, č.: bez čísla. 279 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, Or III 342/50, Nereča Ľudovít, Rozsudok Krajského súdu. Banská Bystrica 21. 6. 1993. s. 1-3. |