Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 4737 |
| Meno kňaza : | Nemečkay, Štefan |
| Pcmeno kňaza : | nemeckaystefan |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894 |
| Strany : | 814 |
| Poradie : | 183260 |
| Citát : | Nemecskay Stephanus.Natus 16. Aug. 1792. in Dojcz. Philosophiam Tirnaviae, theologiam Viennae absolvit. 18. Aug. 1816. ordinatus. Cooperatorem egit in Sasvár, ab 1822. Tirnaviae. 18. Dec. 1829. nominatus parochus in Gerencsér, qua talis ex votis fratrum 1837. in VADnus distr. Tirnaviensis electus. 1. Jan. 1841. canonicus coll. eccl. Tirnaviensis installatus. 1854. praepositus s. Benedicti de Sámson. Ab 1871. praepositus capituli Tirnaviensis. † 17. Jun. 1884. Qua nestor cleri ADioec. Zelosus eccl. scriptor ideomatis slavici. (Zelliger, Esztg. Egyhm. Irók. 351.) |
| Preklad : | Nemečkay Štefan. Narodil sa 16. augusta 1792 v Dojči. Filozofiu absolvoval v Trnave, teológiu vo Viedni. 18. augusta 1816 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Šaštíne, od r. 1822 v Trnave. 18. decembra 1829 bol menovaný za farára v Hrnčiarovciach nad Parnou, ako taký bol spolubratmi zvolený v r. 1837 za dekana trnavského dištriktu. 1. januára 1841 bol inštalovaný za kanonika trnavského seminárskeho kostola. V r. 1854 sa stal prepoštom sv. Benedikta de Sámson. Od r. 1871 bol prepoštom trnavskej kapituly. † 17. júna 1884 ako nestor arcidiecézneho kléru. Horlivý autor slovenskej spisby. (Zelliger, Esztg. Egyhm. Irók. 351.) |
| Číslo záznamu : | 61131 |
| Meno kňaza : | Nemečkay, Štefan |
| Pcmeno kňaza : | nemeckaystefan |
| Číslo knihy : | 4661 |
| Názov knihy : | Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000. |
| Skratka knihy : | lexikon |
| Strany : | 989-990 |
| Poradie : | 15820 |
| Citát : | NEMEČKAY (Nemecskay), Štefan (* 16.8.1792 Dojč, okr. Senica-+ 17.6.1884 Trnava) - prepošt, náboženský spisovateľ, apologéta. Používal pseudonymy Farár Hrnčárowskí, Vaterlandsfreund. Narodil sa v zemianskej rodine. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Skalici, Mosonmagyaróvári a Trnave. Filozofiu študoval v Trnave, teológiu vo Viedni. Za kňaza ho vysvätili r.1816. Bol kaplánom v Šaštíne a Trnave (od r.1822), potom farárom v Hrnčiarovciach (od r.1829), kde pôsobil až do svojej smrti. Stal sa trnavským dekanom (1837), trnavským kanonikom (1844) a titulárnym prepoštom (1854). Patril k druhej generácii bernolákovcov a bol výrazným náboženským spisovateľom. Písal a publikoval po nemecky a maďarsky, ale predovšetkým po slovensky. V bernolákovskej slovenčine vydal katechetické práce - Krátki Witah z Kresťanského Katolíckeho Katechizmusa pre Détki Obecného Ľudu (Trnava 1839) a Krátka História Biblická starého i nowého Zákona, pre Détki obecného Ľudu (Trnava 1842) i spevník Pobožné Pjesne k duchownjmu Prospechu Werících Dussí (Trnava 1840). Vyšli aj jeho príležitostné kázne - Dwe príhodné Kázne (Bratislava 1847). R.1876 uverejnil v kalendári Pútnik svätovojtešský opis svojej cesty po Taliansku od Janova po Neapol - Cesta po celej Italiji až po Janow (Gemu), Rím a Neápol. Precestoval však aj Nemecko, Holandsko a Anglicko. Proti silnejúcej maďarizácii napísal obranný spis Gedanken eines Slaven in Ungarn uber die natíonal lntoleranz der Magyaren (Myšlienky jedného Slováka v Uhorsku o národnej neznášanlivosti Maďarov) ktorý však ostal v rukopise. Proti kritike pápežskej politiky v Uhorskom sneme napísal dielo o vzťahu rímskych pápežov k Uhorsku - Geschichtliche Beweise {Historické dôkazy, Trnava 1842, vyšla aj po maďarsky, 1843). Lit.: Kotvan, I.: Bibliografia bernolákovcov. Martin 1957 s.236 238; Vavrovič, J.: Svetlá minulosti. Trnava 1994, s.72-73. ĽUBOMÍR V. PRIKRYL |
| Číslo záznamu : | 63756 |
| Meno kňaza : | Nemečkay, Štefan |
| Pcmeno kňaza : | nemeckaystefan |
| Názov knihy : | Viera a život, čislo 3 2019 strana 26-28 |
| Skratka knihy : | VaŽ |
| Citát : | + PROFILY.................................. Štefan Nemečkay: prepošt Trnavskej kapituly s horlivým srdcom a ohnivým perom ĽUDOVÍT KOŠÍK _______________________________________________________________________________ Štefan Nemečkay - tento kňaz, „bernolákovský spisovateľ" sa narodil 16. augusta 1792 v Dojči na Záhorí, v zemianskej rodine, ktorá žila na samote pri vodnom mlyne, pri rieke Myjave vzdialenej asi dva kilometre od obce. Hoci jeho meno upadlo do zabudnutia, v archívoch a literárnych prameňoch sme našli niekoľko zaujímavých faktov z jeho života a horlivej činnosti. Tie vám chceme pripomenúť. ___________________________________________________________________________________ Stredoškolské štúdia absolvoval v Skalici, Mosonmagyaróvári a v Trnave. Po filozofických štúdiách v Trnave absolvoval prvý rok teológie - tiež v Trnave a od roku 1813 pokračoval na viedenskom Pázmaneu. V Kaplnke sv. Andreja v arcibiskupskej kúrii bol viedenským arcibiskupom Žigmundom Antonom von Hohenwartom 18. augusta 1816 vysvätený za kňaza. Primičnú svätú omšu slávil 25. augusta. Najprv účinkoval ako kaplán v Šaštíne. V roku 1822 bol ustanovený za nemeckého kaplána v Trnave a od decembra 1829, po smrti hrnčiarovského farára Jozefa Zbrankoviča, ako farár v Hrnčiarovciach nad Parnou s filiálkou Modranka. Tu sa osvedčil ako dobrý pastier, keď farnosť v roku 1831 postihla epidémia cholery. Tiež sa zaslúžil o opravu a zariadenie kostola, v Modranke bola jeho zásluhou zriadená v roku 1835 škola a postaral sa tiež o výsadbu stromov vo farskej záhrade. V roku 1837 sa stal dekanom, v roku 1844 kanonikom kolegiálnej Kapituly sv. Mikuláša v Trnave. V roku 1854 ho vymenovali za titulárneho prepošta sv. Benedikta de Samson. Od roku 1871 až do smrti bol riadnym prepoštom Trnavskej kapituly. Zomrel 17. júna 1884 vo veku 92 rokov, pochoval ho trnavský vikár Jozef Boltizár na Starom cintoríne pri Kalvári . Svoje práce publikoval v latinskom, nemeckom, maďarskom jazyku a v „bernolákovčine". Používal pseudonym Farár Hrnčárowskí, Vaterlandsfreund. Patril k druhej generácii prívržencov Bernolákovského hnutia, bol významným náboženským spisovateľom. V Hrnčiarovciach založil roku 1836 farskú kroniku, kde zaznamenal pamätné udalosti farnosti od jej založenia. Zhromaždil veľa cenného materiálu z rodiska, Hrnčiaroviec i z Trnavy. V bernolákovskej slovenčine vydal katechetické práce - Krátki Witah z Kresťanského Katolíckeho Katechizmusa pre Détki Obecného Ľudu (Trnava, 1839), ktorá vyšla vo viacerých vydaniach (1841,1845, 1848 a 1851) a Krátka História Biblická (Trnava, 1842), ktorá vyšla aj v nemčine, i spevník Pobožné Pjesne k duchownjmu Prospechu Werících Dussí (Trnava, 1840), vyšli v reedíciách aj v roku 1841, 1855 a 1877. Vyšli aj jeho príležitostné kázne - Dive príhodné Kázne (Bratislava, 1847). Proti silnejúcej maďarizácií napísal obranný spis Myšlienky jedného Slováka v Uhorsku - o národnej neznášanlivosti Maďarov, ktorý ostal v rukopise. Proti kritike pápežskej politiky v Uhorskom sneme napísal dielo o vzťahu rímskych pápežov k Uhorsku - Geshichtliche Beweise - historické dôkazy (Trnava, 1842), ktorá vyšla aj po maďarsky 1843. Vytvoril množstvo chronistík a datoval významné rodinné, osobné i spoločenské udalosti. Podnikol viacero poznávacích ciest. V apríli a máji 1835 navštívil prístavné mestá Rijeka a Terst. V roku 1846 putoval vlakom do Mariazellu a pri spiatočnej ceste navštívil svojho bývalého profesora, biskupa Zengerleho. Zápisky z jeho cesty po Taliansku (1852) vychádzali v rokoch 1875, 1876 a 1878 v Pútniku svätovojtešskom: Od Janova po Neapol - Cesta po celej italiji až po Janow (Genuu), Rím a Neápol, ktorú roku 1852 wykonal vysokodôstojný pán Štefan Nemecskay... Na tejto ceste sprevádzal biskupa Zichiho. Počas pobytu v Ríme si vykonal generálnu spoveď u pápežského penitenciára. Na slávnosť Nanebovzatia Pána sa s dojatím zúčastnil slávnostnej bohoslužby v Lateránskej bazilike, ktorú celebroval pápež Pius IX. a udelil prítomným svoje požehnanie. A 17. mája mal súkromnú audienciu u pápeža, kde udelil pravdepodobne na jeho žiadosť plnomocné odpustky na všetky mariánske sviatky Kaplnke plačúcej Trnavskej Panny Márie - v Kostole sv. Mikuláša a tiež plnomocné odpustky farskému kostolu na Sviatok všetkých svätých. V auguste a septembri 1853 navštívil loďou po Dunaji Bavorsko, v máji 1855 Prusko, v roku 1858 absolvoval poznávaciu cestu po Francúzsku a Anglicku a v roku 1864 po Tirolskú a Benátsku. Aktívny do konca života Na rodisko a rodinu nezabúdal počas celého života. Založil fundáciu na postavenie kríža v časti obce Ostrubnica (1862), dal postaviť kríž pri rodnom dome na Nemečkayovskom mlyne (1857). Dojčianskej farnosti venoval viaceré základiny a tiež jej venoval knižnicu. V testamente vytvoril základinu na 5 000 zlatých pre študenta z jeho rodu. Venoval 200 zlatých na zhotovenie nového hlavného oltára v Chráme sv. Mikuláša v Trnave a založil dve omšové základiny pre Kaplnku plačúcej Panny Márie Trnavskej. Tiež vytvoril omšové základiny k Božiemu hrobu v Jeruzaleme. V jeho pozostalosti sa našla aj fotografia milostivého obrazu Panny Márie Trnavskej, ktorú dal zhotoviť v roku 1879 v Trnave (107 x 66 mm.) Použitá literatúra: HOFERKA, Martin: Kanonik a prepošt Štefan Nemecskay z Dojča Záhorie 3/2014 ZM Skalica. KOTVAN, Imrich: Bibliografia Bernolákovcov. Martin: Matica slovenská, 1957. KNAPP, Eva: Egyedivé tett nyomtatványok - Nemecskay istván Konyvtátrának úja-bb kotete, www.cpa.oszk.hu RADVANI, Hadrián: Jubileum kaplnky Panny Márie Trnavskej. Novinky z Radnice č. 5. jún 2009. PAŠTEKA, Július a kol.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: Lúč, 2000. ZAJÍČKOVÁ, Mária: Štefan Nemeckay. In: Dojč. Skalica: ZM Skalica, 1998. Autor príspevku Ľudovít Košík sa zaoberá regionálnou históriou, mapuje aj životy zabudnutých duchovných osobností, žije v Skalici, spolupracuje s redakciou Viera a život. |