Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 44059 |
| Meno kňaza : | Medňanský, Martin |
| Pcmeno kňaza : | mednanskymartin |
| Číslo knihy : | 1019597 |
| Názov knihy : | Prikryl, Ľubomír Viliam: Lexikón katolíckych duchovných Žiliny. Žilina 2014 (el. text) |
| Skratka knihy : | plv1 |
| Poradie : | 6350 |
| Citát : | Medňanský, Martin (* 10. novembra 1840 Malá divina, dnes Divinka, okres Žilina – + 3. novembra 1899 Istebník, okres Trenčín) — kňaz Nitrianskej diecézy, básnik, publicista národovec, ľudovýchovný pracovník. Pochádzal zo zemianskej rodiny. Po gymnaziálnych štúdiách v Žiline a v Trenčíne študoval teológiu v Biskupskom kňazskom seminári svätého Ladislava kráľa v Nitre, kde v roku 1864 prijal kňazské svätenie. Ako kaplán pôsobil v Lietave, Rosine, Vysokej (dnes Vysoká nad Kysucou), Bošáci a v Zliechove. V roku 1872 sa stal farárom v Beckove. Zdravotné dôvody, predovšetkým čiastočná hluchota, ho v roku 1891 prinútili odísť na predčasný odpočinok do Istebníka. V posledných rokoch života sa zaoberal pestovaním ovocných stromov. V tomto smere dosahoval veľmi pekné výsledky, ktoré neúnavne propagoval. Zaoberal sa aj literárnou tvorbou. Písal črty z Kysúc, úvahy o česko-slovenskej otázke. Dobová tlač priniesla aj niektoré jeho kázne. Publikoval v mnohých slovenských i českých novinách a časopisoch. V prozaickej tvorbe inklinoval k sentimentálnym príbehom s mravoučnými tendenciami. Bol aj básnikom. V súbornom dvojzväzkovom vydaní vydal roku 1876 vlastným nákladom dielo „Poézie Dušana Savy Pepkina“. Boli v ňom v časopisoch publikovaní i dovtedy rukopisné verše. Boli to zväčša napodobeniny ľudovej poézie a básne s historickými námetmi. Pôvodné básne striedal sa parafrázami alebo prekladmi z maďarskej, francúzskej a poľskej poézie. Bol národne uvedomelým ľudomilom. Neohrozene bojoval proti krivdám, ktoré zažíval slovenský ľud. Otvorene sa hlásil k svojmu národu a patril k vyznávačom slovanskej jednoty. Udržiaval kontakty s viacerými poprednými slovanskými dejateľmi. Ako Slovana si ho vážili v Poľsku, Chorvátsku i v Rusku, kde o ňom často písali. |
| Číslo záznamu : | 44722 |
| Meno kňaza : | Medňanský, Martin |
| Pcmeno kňaza : | mednanskymartin |
| Číslo knihy : | 1063630 |
| Názov knihy : | Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato 1869 |
| Skratka knihy : | NS1869 |
| Strany : | 69-75 |
| Poradie : | 1230 |
| Citát : | Meno, Rok nar., Ord, Str. Mednyánszky Martinus | 1840 | 1864 |47 |
| Číslo záznamu : | 60996 |
| Meno kňaza : | Medňanský, Martin |
| Pcmeno kňaza : | mednanskymartin |
| Číslo knihy : | 4661 |
| Názov knihy : | Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000. |
| Skratka knihy : | lexikon |
| Strany : | 908-909 |
| Poradie : | 14470 |
| Citát : | MEDŇANSKÝ, Martin (* 10.11.1840 Divinka, okr. Žilina - + 3.11.1899 Závažie-Istebník, dnes časť Trenčína) - spisovateľ, prekladateľ. Používal pseudonymy Dušan Sava Pepkin, Divinkov Svedernický a Martin Divinko-Svedernický. Pochádzal zo starej zemianskej rodiny. Študoval na gymnáziu v Trenčíne a Nitre, kde absolvoval aj teologické štúdiá. Za kňaza ho vysvätili r.1864. Ako kaplán pôsobil v Lietave, Rosine, vo Vysokej nad Kysucou, v Bošáci a Zliechove. R.1872 sa stal farárom v Beckove. Zdravotné problémy (najmä nedoslýchavosť) ho r.1891 donútili odísť na predčasný odpočinok do Istebníka. V posledných rokoch života sa zaoberal literárnou tvorbou a pestovaním ovocných stromov. Ako ovocinár dosiahol dobré výsledky, ktoré neúnavne propagoval. Bol plodným spisovateľom a publicistom. Písal črty z rodných Kysúc, úvahy o česko-slovenskej otázke, biografické články a dobová tlač priniesla aj viaceré jeho kázne. Publikoval v slovenských novinách, časopisoch, kalendároch a almanachoch (Junoš, Katolícke noviny, Národnie noviny. Obzor, Orol, Pútnik svätovojtešský, Slovenské pohľady, Slovenský kalendár, Slovenský letopis, Slovesnosť, Sokol, Tovaryšstvo), v slovenskej krajanskej tlači (americký kalendár Jednota), českých periodikách (Obzor, Posvätná kazatelna. Pozor, Vlast) a v poľskom časopise Ruch literacki. V r.1882-1885 redigoval kalendár Pútnik svätovojtešský, kde popri sociálne ladených príspevkoch publikoval aj poučno-popularizačné články o štepárstve a včelárstve. Písal básne, novely, povesti a cestopisy. Jeho počiatočnú tvorbu prinášali na svojich stránkach najmä Sokol a Slovesnosť. V súbornom vydaní Poézie Dušana Savy Pepkina (vydal ho vlastným nákladom na podnet svojho priateľa Andreja Kmeťa r.1876 v dvoch zväzkoch) sústredil časopisecký publikované a rukopisné verše, zväčša napodobeniny ľudovej poézie a básne s historickými námetmi. Pôvodné básne striedal s parafrázami alebo prekladmi z poézie maďarskej (Petôfi, Kisfaludy, Kôlcsey), nemeckej (Schiller), francúzskej (Béranger) a poľskej (Brodzirtski, Goszczyňski, Krašicki, Mickiewicz). Ako prozaik inklinoval k sentimentálnym príbehom s mravoučnými tendenciami. V jeho prozaickej tvorbe (publikovanej najmä v Slovenských pohľadoch) prevláda opisnosť. Bol národne uvedomelým ľudomilom, neohrozene bojujúcim proti krivdám, ktoré sa páchali na slovenskom ľude. Otvorene sa hlásil k svojmu národu a patril tiež k vyznávačom slovanskej jednoty. Hľadal a udržiaval kontakty s poprednými slovanskými dejateľmi. Ako Slovana si ho vážili v Poľsku, Chorvátsku a Rusku, kde o ňom často písali. Spájalo ho dlhoročné priateľstvo s Ľudovítom Vladimírom Riznerom, ktorého podporoval knihami a časopismi a napokon mu daroval svoju knižnicu. Lit.: Slovenský biografický slovník IV. Martin 1990, s. 135; Encyk-lopédia slovenských spisovateľov 1. Bratislava 1984, s.421-422;Brezány, Š. A.: Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede. Martin 1971, s. 147-148; Kiihn, L.: Buditelia v župe Bratislavskej. Brati-slava 1928, s. 131; Katolícke noviny, r.100, 1985, č.45. KAROL PETROVSKÝ |