Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 3733 |
| Meno kňaza : | Lachmann, Teodor Bohdan |
| Pcmeno kňaza : | lachmannteodorbohdan |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894 |
| Strany : | 730 |
| Poradie : | 173220 |
| Citát : | Lachmann Theodorius.Natus 5. Nov. 1839. in Egbell. Philosophiam Tirnaviae, theologiam Strigonii absolvit. 25. Febr. 1866. ordinatus est. Cooperatorem egit in Kuti, ab 1871. in Búr-Szent-Miklós, ubi 24. Apr. 1873. constitutus est admin. quod munus usque 22. Jul. 1875. gessit. Subin iterum cooperator ibidem. A m. Febr. 1880. admin. mox parochus in Csári, ubi † 9. Maji 1884. repentina morte. Sepultus in coemeterio, inter fideles. |
| Preklad : | Lachmann, Teodor. Narodil sa 5. novembra 1839 v Gbeloch. Filozofiu absolvoval v Trnave, teológiu v Ostrihome. 25. februára 1866 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Kútoch, od r. 1871 v Borskom Svätom Mikuláši, kde bol 24. apríla 1873 ustanovený za administrátora, tento úrad zastával až do 22. júla 1875. Nato sa znovu stal tam kaplánom. Od februára 1880 bol administrátorom a hneď nato farárom v Čároch, kde † 9. mája 1884 náhle a nečakane zomrel. Je pochovaný na cintoríne, medzi veriacimi. |
| Číslo záznamu : | 60063 |
| Meno kňaza : | Lachmann, Teodor Bohdan |
| Pcmeno kňaza : | lachmannteodorbohdan |
| Číslo knihy : | 4661 |
| Názov knihy : | Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000. |
| Skratka knihy : | lexikon |
| Strany : | 800-801 |
| Poradie : | 13540 |
| Citát : | LACHMANN, Teodor Bohdan (* 5.11.1839 Gbely, okr. Skalica - + 9.5.1884 Čáry, okr. Senica) - náboženský spisovateľ, včelár. Filozofiu študoval v Trnave, teológiu v Ostrihome. Za kňaza ho vysvätili r.1866. Bol kaplánom v Kútoch, v Borskom Svätom Mikuláši (od r.1871), kde ho ustanovili aj za dočasného správcu farnosti. R.1880 sa stal farárom v Cároch. Bol národným buditeľom, štedro podporoval národné podujatia. Už ako mladý bohoslovec v Ostrihome sa stal predsedom slovenskej literárnej školy. Neskôr sa prejavil ako nadšený včelár a dosahoval v tom pozoruhodné výsledky. Bol členom Spolku včelára moravských. Zúčastnil sa na mnohých výstavách, kde vystavoval med, model včelína, úľ, medovinu, chránič včiel pri vyberaní plástov z úľov, držiak na plásty do medometu i svoju stať o včelárstve. Za výsledky v tomto odbore dostal viacero medailí a diplomov. Svoje prednášky o včelárstve uverejnil r.1879 v časopise Obzor. Pre dielko Andreja Ľudovíta Radlinského Školník (Viedeň 1871) spracoval časť o ovocinárstve, včelárstve, hodvábnictve, ale aj o uhorských občianskych právach a povinnostiach. Zostavil dvojzväzkový spevníček. Prvý zväzok Katolícky spevníček pre milú slovenskú mládež národných škôl (Skalica 1871) obsahoval texty a ako prídavok i modlitby. Noty boli v druhom zväzku Nápevy ku katolíckemu spevníčku (Revúca 1872). Mikuláš Schneider-Trnavský prevzal jednu z jeho pôvodných piesní do Jednotného katolíckeho spevníka. Lit.: Mičieta, R.: Z dejín včelárstva na Slovensku. Bratislava 1969, s.257, 2 7 7 - 2 7 8 , 4 0 0 - 4 0 1 ; Schneider-Trnavský, M.: Jednotný ka-tolícky spevník. Trnava 1947, s.568. ĽUBOMÍR V. PRIKRYL |