logo
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty ku kňazovi:
Číslo záznamu : 7714
Meno kňaza : Kubáni, Jozef
Pcmeno kňaza : kubanijozef
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894
Strany : 720
Poradie : 172165
Citát : Kubányi Josephus.Theologiam cum quarto a. in semin. AEppali 1792. absolvit. 1793. ordinatus, accomodationem Tirnaviae exspectare debuit. Cooperatorem egit in Nagy-Maros, ab 1796. in Pudmericz. 1799. obtinuit parochiam Cziffer, ubi † 30. Mart. 1839.
Preklad : Teológiu absolvoval v arcibiskupskom seminári v r. 1792 po štvrtom ročníku. |V r. 1793 bol vysvätený za kňaza, v Trnave musel počkať na umiestnenie. Ako kaplán pôsobil v Nagymarosi, od r. 1796 v Budmericiach. V r. 1799 obdržal farnosť Cífer, kde † 30. marca 1839.

Číslo záznamu : 60011
Meno kňaza : Kubáni, Jozef
Pcmeno kňaza : kubanijozef
Číslo knihy : 4661
Názov knihy : Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000.
Skratka knihy : lexikon
Strany : 770
Poradie : 13000
Citát : KUBÁNYI, Jozef (* 10.1.1771 Tvrdošín - + 2.4.1839 Cífer, okr. Trnava) - náboženský spisovateľ, prekladateľ, bernolákovec.
Teológiu študoval v Generálnom kňazskom seminári na Bratislavskom hrade v r.1788-1792. Po vysviacke za kňaza r.1793 bol kaplánom v maďarskom Nagymarosi, potom v Budmericiach (od r.1796). R.1799 sa stal farárom v Cíferi, kde zotrval takmer štyridsať rokov. Bol príslušníkom bernolákovskej generácie už v kňazskom seminári a zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva. Program Tovarišstva veľmi účinne napĺňal tým, že vydal vlastnú modlitbovú knižku Modlitbi k Pomoci, a k Rozmnoženj Pobožnosti Nemocnjch (napísanú podľa nemeckej predlohy), nenotovaný spevník a kázne. Do bernolákovskej slovenčiny prekladal náboženské spisy, predovšetkým práce báčskeho biskupa Imricha Peréniho. Takto vyšiel Katekismus (1806), traktát Hlawné Clánki Wíri Kresťanskég Katolíckég krátkím Spôsobom predložené (1812) a napokon Peréniho knižka Nábožné Naučení k Úžitku obecného Ľudu (1818). Z francúzštiny preložil dielo Clauda Fleuryho Malí historickí Katekismus (1808). Vydal aj knižku Modlácá kniha pre nemocních (Bratislava 1818). Najvýznamnejší bol jeho preklad diela Františka Saleského Philothea aneb Winaučowání Žiwotu Pobožnému (Bratislava 1822).
Lit.: Kotvan, I.: Bibliografia bernolákovcov. Martin
1957, s.211-213; Vavrovič, J.: Svetlá minulosti. Trnava 1994, s.71.
ĽUBOMÍR V. PRIKRYL