logo
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty ku kňazovi:
Číslo záznamu : 271
Meno kňaza : Kosper, Štefan
Pcmeno kňaza : kosperstefan
Číslo knihy : 476874
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava 1971.
Skratka knihy : Schem71
Strany : 148-160
Citát : Kosper Štefan, n. 28. VI. 1914 v Rajci, o. 11. VI. 1939, správca fary vo Visolajoch.

Číslo záznamu : 32066
Meno kňaza : Kosper, Štefan
Pcmeno kňaza : kosperstefan
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 313
Poradie : 43070
Citát : Kosper Štefan, n. 28. 6. 1914 v Rajci, o. 11. 6. 1939, kapl. Lietava, 1940 kapl. Terchová, 1942 kapl. V. Rovné, 1944 kapl. Krásno n. Kys., 1947 kapl. Pruské, 1960 spr. f. Čičmany, 1968 spr. f. Visolaje, 1974 n. o. v Žiline.

Číslo záznamu : 41732
Meno kňaza : Kosper, Štefan
Pcmeno kňaza : kosperstefan
Číslo knihy : 1019709
Názov knihy : Schematismus Cleri Dioecesis Nitriensis Pro Anno A Christo Nato MCMXLII
Skratka knihy : NS1942
Strany : 139
Poradie : 3440
Citát : 132. Kosper Stephanus. Natus 28. VI. 1914 in Rajec. 1939
ordinatus, Cooperator in Lietava, 1940 in Terchová. ... ... 82

Číslo záznamu : 43896
Meno kňaza : Kosper, Štefan
Pcmeno kňaza : kosperstefan
Číslo knihy : 1019597
Názov knihy : Prikryl, Ľubomír Viliam: Lexikón katolíckych duchovných Žiliny. Žilina 2014 (el. text)
Skratka knihy : plv1
Poradie : 4580
Citát : Kosper, Štefan (* 28. júna 1914 Rajec, okres Žilina – + 22. decembra 1988 Žilina) — kňaz Nitrianskej diecézy.
Kňazské svätenie prijal v Nitre 11. júna 1939. Ako kaplán pôsobil najprv – od 1. júla 1939 – v Lietave, potom bol druhým kaplánom v Považskej Bystrici, od 1. marca 1940 v Terchovej, od 1. apríla 1942 vo Veľkom Rovnom. Dňa 20. mája 1943 urobil prvú a 20. mája 1944 druhú časť prosynodálnych skúšok. Od 1. novembra 1944 bol kaplánom v Zákopčí, od 1. novembra 1944 v Krásne nad Kysucou, od 1. júla 1946 v Malej Hradnej a od 1. decembra 1946 v Pruskom. Dňa 4. septembra 1952 sa ocitol v sústreďovacom kláštore v Pezinku. Neskôr sa stal dočasným administrátorom v Pruskom, od 1. októbra 1954 bol kaplánom v Novej Bystrici, od 1. júla 1956 v Papradne a od 15. marca 1958 v Štiavniku. Neskôr sa stal dočasným administrátorom v Čičmanoch, kde sa stal 1. decembra 1960 správcom farnosti. Od 1. augusta 1968 spravoval faru v Slopnej. Od roku 1974 bol na odpočinku v Žiline, kde vypomáhal vo farnosti najmä ako spovedník.

V rodnom Rajci (dnes okres Žilina) ho 27. decembra 1988 pochoval administrátor Nitrianskej diecézy Mons. univ. prof. ThDr. Štefan Janega (1912-2006) a žilinský archidiakon osvp. Eduard Ľudovít Mokráš (* 1924). Podľa poznatkov okresného cirkevného tajomníka bolo na pohrebe 35 kňazov, piati bohoslovci, ôsmi miništranti a asi 400 veriacich.

Číslo záznamu : 62558
Meno kňaza : Kosper, Štefan
Pcmeno kňaza : kosperstefan
Číslo knihy : 92942
Názov knihy : M. Šidlo a kol.: Trpiaci svedkovia viery. Kňazský sem. Nitra 2018
Skratka knihy : Trpiaci
Strany : 64-66
Poradie : 160
Citát : Štefan Kosper
Narodil sa 28. júna 1914 v Rajci. Po skončení teologických štúdií bol v Nitre 11. júna 1939 vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Lietave, od roku 1940 v Terchovej a od roku 1942 vo Veľkom Rovnom. V roku 1944 bol preložený za kaplána do Krásna nad Kysucou a odtiaľ v roku 1947 do Pruského.188
Ako kaplán v Pruskom189 bol v nedatovanom čase zaistený pre jednu zo svojich kázní. Vo väzbe sa spoznal s Valentínom Prekopom, ktorý mu občas miništroval pri omši. Po prepustení na slobodu chcel Valentín Prekop kaplána Štefana Kospera navštíviť, keďže ten nebol doma zanechal mu na fare lístok, že príde neskôr. V polovici októbra 1948 sa vráti a žiadal kaplána o finančnú pomoc. Kaplán ho nechal prespať na fare, dal mi nejaké oblečenie a jedlo a on na druhý deň odišiel.190
Za tento jeho čin ho štátny prokurátor 14. júla 1949 obvinil zo zločinu neoznámenia trestných podnikov. Podľa obžaloby mu mal Valentín Prokop oznámiť, že prišiel ilegálne z Nemecka, kde pracuje pre cudziu spravodajskú organizáciu a mal od neho vyzvedať vojenské a štátne tajomstvá.191
Štátny súd v Bratislave ho 2. decembra 1949 uznal vinným z toho, že hoci sa vierohodným spôsobom dozvedel o pripravovanom zločine, neoznámil to príslušným úradom, čím naplnil skutkovú podstatu zločinu neoznámenia trestných podnikov. Odsúdený bol na 1 rok odňatia slobody. Keďže v predbežnej a vyšetrovacej väzbe bol už od 25. decembra 1948, trest bol už čiastočne odpykaný.192
Kaplánom v Pruskom bol až do roku 1954. Od roku 1954 pôsobil ako kaplán v Novej Bystrici. Po dvoch rokoch bol preložený za kaplána do Papradna. V roku 1960 bol krátky čas kaplánom v Kysuckom Novom Meste, odkiaľ bol preložený „za dočasného správcu“ farnosti v Čičmanoch. Ešte v tom istom roku bol menovaný administrátorom farnosti Čičmany.193 V roku 1968 bol preložený za správcu farnosti do Visolají, odkiaľ v roku 1974 odišiel do penzie. Zvyšok života strávil na odpočinku v Žiline.194 Zomrel 22. decembra 1988 v Žiline a pochovaný bol 27. decembra v rodnom Rajci.195
Krajský súd v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí 6. septembra 1990 zrušil rozsudok Štátneho súdu v Bratislave z 2. decembra 1949 a Štefana Kospera plne rehabilitoval.196
188 Porov. Schematizmus slovenských katolíckych diecéz., c. d., s. 313.
189 Juraj Klinko uvádza, že pred Pruským bol krátko kaplánom v Malej Hradnej (Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXLVII., s. 154.) Z farnosti Pruské bol po vytvorení sústreďovacieho kláštora v Mučeníkoch aj on zavedený na preškolenie. Pobudol tam istý čas, kedy bol mimo pastoráciu a nemohol pracovať s veriacimi. Dňa 19. augusta 1952 mal byť s mnohými ďalšími duchovnými presunutý do Pezinka. (SNA Bratislava, f. SLOVÚC r. 1953, Sekretariát, rôzne správy, kartón č. 5, č. sp. 211-220, inv. č. 4. Soznam rím. kat. kňazov...) Avšak podľa ďalších informácií k tomuto presunu kňazov z Mučeníkov došlo pravdepodobne až 4. septembra 1952. V kňazskom domove v Pezinku sa nachádzal ešte v roku 1953 spolu s 34 kňazmi, ktorí tu čakali na znovuzískanie slobody o ktorú ich pripravil štátny režim, neustále zápasiaci s Cirkvou a jej kňazmi. Všetci prišli o štátny súhlas a tým aj o možnosť pôsobiť v pastorácii medzi svojím ľudom, preto farnosti, z ktorých boli vzatí, dostali nových kňazov alebo ostali prázdne. (DUBOVSKÝ, Akcia kláštory..., s. 241.)
190 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, Or III 242/49, Jozef Tomáš a spol., Protokol o hlavnom pojednávaní. Bratislava 30. 8. 1949. s. 1-5.
191 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, Or III 311/49, Štefan Kosper, Žaloba Štátnej prokuratúr/. Bratislava 14. 7. 1949. s. 1-2.
192 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, Or III 311/49, Štefan Kosper, Rozsudok Štátneho súdu. Bratislava 2. 12. 1949. s. 1-4.
193 Porov. ARKBÚ Nitra, f. Personalia, kancelária protokolu, Index kňazov, Kosper Štefan.
194 Porov. Schematizmus slovenských katolíckych diecéz., c. d., s. 313.
195 Porov. ARKBÚ Nitra, f. Personalia, kancelária protokolu, fasc. Kosper Štefan, Oznámenie o úmrtí, č.: bez čísla.
196 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, Or III 311/49, Štefan Kosper, Rozsudok Krajského súdu. Banská Bystrica 6. 9. 1990. s. 1-2.