Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 270 |
| Meno kňaza : | Korec, Rudolf |
| Pcmeno kňaza : | korecrudolf |
| Číslo knihy : | 476874 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava 1971. |
| Skratka knihy : | Schem71 |
| Strany : | 148-160 |
| Citát : | Korec Rudolf, n. 27. IX. 1913 v Kolačne, o. 11. VI. 1939, správca fary v Pružine. |
| Číslo záznamu : | 32065 |
| Meno kňaza : | Korec, Rudolf |
| Pcmeno kňaza : | korecrudolf |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 313 |
| Poradie : | 43060 |
| Citát : | Korec Rudolf, n. 27. 9. 1913 v Kolačne, o. 11. 6. 1939, kapl. St. Bystrica, 1940 kapl. Raková, 1941 kapl. Turzovka, 1942 voj. duch. spr., 1943 kapl. Bošáca, 1944 spr. f. Val. Belá, 1945 spr. f. Petrovice, 1946 spr. f. Riečnica, 1949 spr. f. Fačkov 1949 m. p., 1967 kapl. Krásno n. Kys., 1968 spr. f. D. Mariková, 1971 spr. f. Pružina, 1974 spr. f. Beluša. |
| Číslo záznamu : | 41730 |
| Meno kňaza : | Korec, Rudolf |
| Pcmeno kňaza : | korecrudolf |
| Číslo knihy : | 1019709 |
| Názov knihy : | Schematismus Cleri Dioecesis Nitriensis Pro Anno A Christo Nato MCMXLII |
| Skratka knihy : | NS1942 |
| Strany : | 139 |
| Poradie : | 3420 |
| Citát : | 130. Korec Rudolphus. Natus 27. IX. 1913 in Kolačno. 1939 ordinatus, Coopetator in Stará Bystrica, 1941 in Raková, Turzovka. ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... .. 89 |
| Číslo záznamu : | 62557 |
| Meno kňaza : | Korec, Rudolf |
| Pcmeno kňaza : | korecrudolf |
| Číslo knihy : | 92942 |
| Názov knihy : | M. Šidlo a kol.: Trpiaci svedkovia viery. Kňazský sem. Nitra 2018 |
| Skratka knihy : | Trpiaci |
| Strany : | 61-64 |
| Poradie : | 150 |
| Citát : | Rudolf Korec Narodil sa 27. septembra 1913 v Kolačne. Za kňaza bol vysvätený 11. júna 1939 v Nitre.174 Ako novokňaz bol ustanovený za kaplána do Starej Bystrice. V roku 1940 bol preložený za kaplána do Rakovej a v roku 1941 do Turzovky. V roku 1942 bol ustanovený za vojenského duchovného. Od roku 1943 bol kaplánom v Bošáci. Za správcu farnosti vo Valaskej Belej bol ustanovený v roku 1944. Po roku bol preložený do Petrovíc a v roku 1946 do Riečnice. Od roku 1949 bol správcom farnosti Fačkov.175 Štátny prokurátor ho 23. decembra 1949 v štyroch bodoch obžaloby obvinil z verejného poburovania proti republike, schvaľovania zločinu a z marenia výkonu povolania verejných činiteľov, ktorých ohrozoval zbraňou a jedného fyzicky napadol.176 Poburovať mal tým, že v júni 1947 v Žiline na kňazskej rekolekcii predniesol prednášku o zaberaní majetku a jeho prideľovaní do nového vlastníctva. Systém rozdeľovania označil za nespravodlivý a povedal, že aj keď robotníkom zvýšili platy, znova pociťujú necitlivý štátny veľkokapitalizmus. Ďalej sa mal previniť tým, že dal v júni 1949 žiakom v škole opisovať pastiersky list, ktorý bol namierený proti ľudovej demokracii v Československu a proti jeho vláde. Rovnako v júni 1949 mal na nástenku pred kostolom vyvesiť oznam, ktorým brojil proti dobrovoľným brigádam v nedeľu a v ktorom mal vyzývať veriacich, aby nepodpisovali Ohlas Katolíckej akcie.177 27. októbra 1949 ho na fare vo Fačkove navštívilo niekoľko verejných činiteľov s úmyslom vyšetriť, či je hodný milosti prezidenta republiky v uvedenej trestnej veci. Vo svojej obhajobe povedal niekoľko výrokov, ktoré komisia označila za štvavé výroky. Obhajoval totiž Slovenský štát ako vzor a jeden z najlepšie vedených štátov. Bránil Dr. Jozefa Tisu a kňazov celkovo, ktorí by tak ako kedysi dokázali urobiť blahobyt v štáte. Katolícku akciu označil „za luteránsku“ a Katolícke noviny „za odpadlícke“, lebo ich vedú odpadlíci. Zdôraznil, že na Slovensku chýba náboženská sloboda, sloboda tlače a prejavu. Na svoju česť sa zaručoval za žilinského farára Andreja Paldana, ktorý bol nevinný a bol odstránený iba preto, lebo „je nepohodlný“. Keď ho členovia komisie vyzvali aby prestal zo štvavými rečami, rozzúril sa, chytil stoličku a chcel ich vyhnať von. Pretože sa mu to nepodarilo, vytiahol z vrecka nohavíc automatickú zbraň, ktorú na nich namieril. Jednému z členov sa podarilo vytiahnutím zbrane ho zastrašiť a tak k streľbe nedošlo. Nikomu neublížil, iba jedného z nich vysotil na chodbu.178 Rudolf Korec všetky tieto obvinenia poprel. Pri príprave prednášky na rekolekciu v Žiline čerpal z vtedajšej tlače, pričom z konceptu, ktorý si pripravil, vynechal niekoľko strán. Pastiersky list žiakom prepisovať nedal, ani ho vo farnosti nečítal.179 Oznam o nedeľnom odpočinku vyvesil kvôli tomu. že veľa ľudí pracovalo v nedeľu na roliach. V tom čase sa vo Fačkove ani v okolí žiadne nedeľné brigády nekonali.180 V obhajobe ďalej udáva, že po tom, čo členom komisie povedal, aby odišli, sa postavil, pričom sa prevrátila stolička. Jeden z členov komisie vytiahol revolver, a tak utiekol do vedľajšej izby, kde bola farská gazdiná, ktorá celý rozhovor počula a ktorá sa vyjadrila, že „stolicu nezdvihol, nikoho neudrel ani nevysotil.“181 Hlavné pojednávanie sa uskutočnilo 26. apríla 1950. Štátny súd v Bratislave však musel pojednávanie odročiť na neurčito pre neprítomnosť dôležitých svedkov.182 Na pojednávaní, ktoré sa konalo 1. septembra 1950 uznal súd obvineného vinným zo zločinu združovania proti štátu a zo zločinu násilia proti orgánu vrchnosti. Odsúdil ho na 4 roky a 4 mesiace odňatia slobody ako trest hlavný a na peňažný trest 20 000 Kčs. Ďalej na konfiškáciu celého majetku a na stratu čestných občianskych práv po dobu 10 rokov. Keďže bol vo väzbe od 2. decembra 1949, tento čas bol započítaný do právoplatnosti rozsudku.183 O tom, že celý proces bol vykonštruovaný, svedčí notárom overená žiadosť obyvateľov Fačkova o prepustenie ich duchovného, ktorá je podpísaná predsedom miestnej organizácie KSS vo Fačkove, predsedom MNV vo Fačkove, predsedom Miestneho akčného výboru vo Fačkove, predsedom Jednotného zväzu slovenských roľníkov vo Fačkove, predsedom Zväzu ľudových protifašistických bojovníkov vo Fačkove a tajomníkom Zväzu slovenskej mládeže vo Fačkove. Predsedom miestnej organizácie KSS, ktorý túto žiadosť podpísal, bol Jozef Čerňanec, jeden z členov komisie, ktorá navštívila Rudolfa Korca. Práve jeho mal farár fyzicky napadnúť a vysotiť z izby. Žiadosť na základe očitých svedkov opisuje, čo sa na fare udialo, a potvrdzuje nevinu Rudolfa Korca.184 Po odsúdení bol z väzenského ústavu v Bratislave prevezený do väznice v Leopoldove. Hoci bol účastný amnestie prezidenta republiky zo 4. mája 1953 až do roku 1967 nedostal štátny súhlas na pôsobenie v pastorácii a musel pracovať v civilnom zamestnaní.185 Od roku 1967 bol ustanovený za kaplána do Krásna nad Kysucou. O rok neskôr bol ustanovený za správcu farnosti v Dolnej Marikovej. V roku 1971 bol preložený za správcu farnosti do Pružiny a v roku 1974 do Beluše.186 V Beluši pôsobil až do konca svojho života. Zomrel 27. apríla 1980 v 67. roku života a v 40. roku kňažstva.187 174 Porov. Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXLVII. c. d., s. 154. 175 Porov. Schematizmus slovenských katolíckych diecéz., c. d., s. 313. 176 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, 3 Ts III 78/51, Rudolf Korec, Žaloba Štátnej prokuratúry. Bratislava 23. 12. 1949. s. 177 Porov. Tamže. 178 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, 3 Ts III 78/51, Rudolf Korec, Žaloba Štátnej prokuratúry. Bratislava 23. 12. 1949. s. 1-1. 179 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, 3 Ts III 78/51, Rudolf Korec, Zápisnica o hlavnom pojednávaní. Bratislava 26. 4. 1950. s. 1-4. 180 ŠA Bratislava, f. Šs, 3 Ts III 78/51, Rudolf Korec, Zápisnica o hlavnom pojednávaní. Bratislava 1. 9. 1950. s. 2. 181 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, 3 Ts III 78/51, Rudolf Korec, Zápisnica o hlavnom pojednávaní. Bratislava 26. 4. 1950. s. 1-4. 182 Porov. Tamže. 183 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, 3 Ts III 78/51, Rudolf Korec, Rozsudok Štátneho súdu. Bratislava 1. 9. 1950. s. 1-11. 184 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, 3 Ts III 78/51, Rudolf Korec, Žiadosť občanov Fačkcva o prepustenie Rudolfa Korca. Fačkov 4. 12. 1949. 185 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, 3 Ts III 78/51, Rudolf Korec, Potvrdenie účasti na amnestii prezidenta republiky. Bratislava 20. 2. 1956. 186 Porov. Schematizmus slovenských katolíckych diecéz., c. d., s. 313. 187 HETÉNYI VARGA, K. Papi sorsok a horogkereszt és a vörös csillag árnyékában III. Abaliget: Lámpás, 1996. ISBN 963 7593 32 2, s. 568. |
| Číslo záznamu : | 63135 |
| Meno kňaza : | Korec, Rudolf |
| Pcmeno kňaza : | korecrudolf |
| Číslo knihy : | 1066184 |
| Názov knihy : | Peter Múčka:História farností Dekanátu Partizánske. 2021. |
| Skratka knihy : | Part |
| Strany : | 293 |
| Poradie : | 3390 |
| Citát : | Rudolf Korec, nar. 27.9.1913, otec Michal (1889 - 1967), matka Jozefína, rod. Kráľová (1893 - 1937), teológiu študoval v Nitre, ord. 11.6.1939, kaplán v Starej Bystrici, Rakovej a v roku 1941 v Turzovke. V roku 1942 bol ustanovený za vojenského duchovného, 1943 kaplán v Bošáci, 1944 vo Valaskej Belej, po roku bol preložený do Petrovíc a v roku 1946 do Riečnice. Od roku 1949 SF Fačkov. V roku 1950 obvinený z protištátnej činnosti. Hlavné pojednávanie sa uskutočnilo 26.4.1950. Štátny súd v Bratislave však musel pojednávanie odročiť na neurčito pre neprítomnosť dôležitých svedkov. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 1.9.1950 uznal súd obvineného vinným zo zločinu združovania proti štátu a zo zločinu násilia proti orgánu vrchnosti. Odsúdil ho na 4 roky a 4 mesiace odňatia slobody ako trest hlavný a na peňažný trest 20 000 Kčs. Do roku 1967 nedostal štátny súhlas na pôsobenie v pastorácii a musel pracovať v civilnom zamestnaní. Od roku 1967 bol ustanovený za kaplána do Krásna nad Kysucou. O rok neskôr SF v Dolnej Marikovej. V roku 1971 bol preložený za SF farnosti do Pružiny a v roku 1974 do Beluše (dekan). V Beluši pôsobil až do konca svojho života. Zomrel 27.4.1980 v 67. roku života a v 40. roku kňazstva, pochovaný je v rodisku. |