logo
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty ku kňazovi:
Číslo záznamu : 3268
Meno kňaza : Klobušický, František
Pcmeno kňaza : klobusickyfrantisek
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894
Strany : 689
Poradie : 168570
Citát : Klobusitzky L. B. de Zethény Franciscus. Xav.Natus 1707. in provincia Sárosiensi. A s. Francisco Xav. parentibus mirabili modo praenunciatus. Jam in convictu s. Barbarae Viennae abbas s. Jacobi, inde ad collegium Apollinare Romam transpositus, ubi laudes hujus martyris coram Benedicto XIII. recitavit. In praemium habiti sermonis canonicus ecclesiae laterarensis factus, quod deprecatus est, ast per eundem pontificem unus e primis notaris apostolicis nominatus. Denique amplam ei potestatem tribuit petendae infulae eppalis. Cum tanto suffragii pondere reversus, AEppus Strig. Emericus Eszterházy eum in capitulum cooptare constituit, sed ille maluit parochiam Nagy-Födémes conjunctam cum Jóka 14. Aug. 1730. acceptare. Hinc 27. Jul. 1731. canonicus Scepusiensis et jam 17. Aug. 1732. Strigoniensis renunciatus. 30. Nov. 1733. ADnus Gömöriensis, 20. Dec. e. a. Sasvárensis, 1734. Mart. 12. vicarius generalis, praelatus domesticus, suffraganeus et 22. Dec. praepositus major evasit. Fuit in conventu dioecesano Tyrnaviae 23. Mart. 1734. celebrato vicarius AEppi. 1730. abbas s. Jacobi. 1736. eppus Nemesinus consecratus. 1741. eppus Transilvaniensis, 1748. Zagrabiensis. 30. Jul. 1751. AEppus Colocensis renunciatus. † 5. Apr. 1760. Pestini, ubi primam loci praerogativam e praesulibus sortibus, inter septemviros Hungariae. Gauderebat in senatu horum auctoritate tanta, quanta nullus alius tunc pollebat.
Preklad : Narodil sa v r. 1707 na Šariši. Rodičom ho zázračne oznámil sv. František Xaverský. Už v seminári sv. Barbory vo Viedni bol opátom sv. Jakuba, potom prešiel do seminára sv. Apolinára v Ríme, kde recitoval chvály o tomto mučeníkovi v prítomnosti pápeža Benedikta XIII. Za odmenu sa stal kanonikom v lateránskej bazilike, čo bolo kritizované, a tento istý pápež ho menoval za jedného z apoštolských protonotárov. Napokon mu bola zverená biskupská palica. Vrátiac sa ako sufragán ho ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil na kapitulu, ale 14. augusta 1730 mu pripojil farnosť Veľké Úľany spojenú s Jelkou. Nato sa 27. júla 1731 stal spišským kanonikom, ale už 17. augusta 1732 prišiel znovu do Ostrihomu. 30. novembra 1733 sa stal gemerským archidiakonom, 20. decembra toho roka šaštínskym archidiakonom, 12. marca 1734 generálnym vikárom, prelátom, sufragánom a 22. decembra veľprepoštom. Bol biskupským vikárom na zhromaždení v Trnave 23. marca 1734. V r. 1730 svätojakubským opátom. V r. 1736 bol vysvätený za nemešského biskupa, v r. 1741 za transylvánskeho biskupa, v r. 1748 za záhrebského biskupa. 30. júla 1751 sa stal kaločským arcibiskupom. † 5. apríla 1760 v Pešti, kde bolo prvé miesto medzi uhorskými septemvirmi. Požíval takú autoritu ako vtedy nik iný.

Číslo záznamu : 59856
Meno kňaza : Klobušický, František
Pcmeno kňaza : klobusickyfrantisek
Číslo knihy : 4661
Názov knihy : Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000.
Skratka knihy : lexikon
Strany : 679-680
Poradie : 11450
Citát : KLOBUŠICKÝ (Zethényi Klobusiczky), František(* 1707 Šariš + 5.4.1760 Pešť, dnes Budapešť, poch. v biskupskej hrobke v Kaloči) - arcibiskup, náboženský spisovateľ.
Presný dátum ani miesto jeho narodenia nepoznáme. Filozofiu začal študovať na univerzite v Košiciach, pokračoval v Konvikte sv. Barbory (Barbareum); štúdiá ukončil na Pázmaneu vo Viedni a už vtedy ho vymenovali za svätojakubského opáta. Od r.1726 študoval teológiu na rímskom Nemecko-uhorskom kolégiu, kde ho pápež Benedikt XIII. vymenoval za lateránskeho kanonika a pápežského protonotára. Po návrate sa stal kaplánom arcibiskupa I. Esterháziho, r.1730 farárom vo Veľkých Uľanoch; r.1731 ho vymenovali za spišského a r.1732 za ostrihomského kanonika. Gemerským a šaštínskym archidiakonom sa stal r.1733, v marci 1734 bol menovaný za arcibiskupského vikára, pápežského preláta a v decembri za veľprepošta. R.1736 ho vysvätili za titulárneho biskupa, r.1741 bol vymenovaný za sedmohradského, r.1748 za záhrebského biskupa a r.1751 za kaločského arcibiskupa. R.1753 bol povýšený do grófskeho stavu. Počas štúdií na univerzite v Košiciach obhajoval astronomickú prácu Systema mundi coelestis. Per quaesita et responsa synopsis praepositam (Nebeský systém sveta. Prehľadne predstavený pomocou otázok a odpovedí, Košice 1726; možno ide o dielo jeho promótora J. Mayra). Ďalšie jeho práce: De communione sufragiorum pro mortis ex clero dein- ceps ineunda (O prijímaní pomoci duchovenstva pri smrti, Trnava 1734); Epištola paraenetica ad clerum Zagrebiensem (Povzbudivý list záhrebskému duchovenstvu, Záhreb 1791); Epištola pastoralis (Pastiersky list, Budapešť 1756).
Lit.: Slovenský biografický slovník III. Martin 1989, s.109-110;Encyklopédia Slovenska 3. Bratislava 1979, s.90; Zelliger, A.: Egy-házi írók csarnoka. Trnava 1893, s.244; Némethy, L.: Serieš paro-chiarumet parochorum archidioecesis Strigoniensis. Ostrihom 1894, s.689; Kollányi, F.: Esztergomi kanonokok 1100-1900. Ostrihom 1900, s.343-345; Révai Nagy Lexikona 11. Budapešť 1914, s.745; Szinnyei, J.: Magyar írók élete és munkái 6. Budapešť 1899, s.570-571.
VOJTECH STRELKA