Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 59749 |
| Meno kňaza : | Juriga, Ferdinand |
| Pcmeno kňaza : | jurigaferdinand |
| Číslo knihy : | 4661 |
| Názov knihy : | Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000. |
| Skratka knihy : | lexikon |
| Strany : | 618-622-620-622 |
| Poradie : | 10380 |
| Citát : | JURIGA, Ferdinand (* 12.10.1874 Gbely, okr. Skalica - + 23.11.1950 Bratislava) - politik, publicista, redaktor, spolkový pracovník. Používal pseudonymy: Rodomil Igrin, Rodomil, Igrin, Kňaz, Slávokňaz, Bojovník, Vajnorák, Udričvachov a značky R., F. J., Ig., Ro., Rod. Pochádzal z národne uvedomelej roľníckej rodiny. Už ako sedemročného ho rodičia poslali na štúdiá do Ostrihomu k opátovi-kanonikovi Jánovi " Jurigovi, bratovi jeho starého otca. Strávil tu šesť rokov a absolvoval dva ročníky gymnázia. Tretí a štvrtý ročník navštevoval v Skalici, potom opäť pokračoval v štúdiách v Ostrihome. Od šiesteho ročníka už bol klerikom seminára. Ako vynikajúceho študenta ho po maturite poslali na ďalšie teologické štúdiá do Viedne, kde sa stal chovancom Pázmanea. Profesor F. Schindler mu sprostredkoval myšlienky kresťanského sociálneho učenia, ktoré Juriga neskôr prenášal do praxe. Popri štúdiu sa angažoval vo viedenskom slovenskom akademickom spolku Tatran. V tomto období na neho vplýval Pavol Blaho a Ján Donoval. R.1894 so skupinou kňazov a seminaristov zo Záhoria podnikol prvú púť na Velehrad a nadviazal styk s moravským kňazom, známym propagátorom cyrilo-metodskej myšlienky a unionizmu A. C. Stojanom. Stal sa stúpencom cyrilo-metodského kultu. Kňazskú vysviacku prijal 26.8.1898 v Ostrihome. Po získaní doktorátu teológie dostal prvé kaplánske miesto vo Veľkej Mani. V pastorácii presadzoval bezprostredný kontakt s ľudom a záujem o jeho problémy. Poukazoval na etický a sociálny rozmer národnostnej otázky, nerobil nijaké stavovské rozdiely. R.1898 pôsobil ako kaplán v Budaôrsi, r.1900 v Leviciach a r.1901 v Palárikove, kde založil spolok striedmosti. Ešte v tom istom roku sa stal kaplánom v Bratislave-Novom Meste. Bratislavu považoval za perspektívne najdôležitejšie centrum slovenského života. Počas pôsobenia v tomto meste naplno rozvinul prednáškovú, sociálnu a kultúrnu činnosť. Úspešne spolupracoval s evanjelickými študentmi. Stal sa členom výboru Spolku sv. Vojtecha. Pričinil sa o jeho aktivizáciu a bol iniciátorom spolkového prekladu Svätého písma do spisovnej slovenčiny. R.1905 ho vymenovali za administrátora, potom za farára vo Vajnoroch. Zaslúžil sa o usporiadanie pomerov v obci a o jej všestranné povznesenie. Podarilo sa mu vybudovať novú cirkevnú školu, popri povinnej maďarčine sa v nej vyučovala aj slovenčina. V obci založil spolok striedmosti. Prehliadol zámer Krajinskej katolíckej strany a angažoval sa v prospech samostatnej slovenskej katolíckej strany. Národne prebúdzal katolícke roľníctvo západného Slovenska. R. 1905 patril k zakladateľom Slovenskej ľudovej strany a k tvorcom jej programu. R.1906 ho spolu s ďalšími šiestimi uvedomelými Slovákmi zvolili do Uhorského snemu. Za články Ohrňme si rukávy a Faraoniti a Herodiáni (publikované v Ľudových novinách) bol 16.11.1906 odsúdený na dva roky väzenia a 1200 korún pokuty. Trest si odpykal vo Vacove (1907-1909). Vo voľbách r.1910 ho opäť zvolili za poslanca Uhorského snemu. Dňa 29.7.1913 v Žiline inicioval obnovenie Slovenskej ľudovej strany a stal sa jej tajomníkom. Zaslúžil sa o oživenie kultu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Usiloval sa zlepšiť sociálne pomery na Záhorí. Patril k zakladateľom Zohorskej ľudovej banky, pomocou ktorej sa vybudoval valcový mlyn. Podobne založil ľudovú banku v Seredi. Začiatkom r.1918 ako prvý oživil myšlienku Slovenskej národnej rady (SNR), ktorá by reprezentovala slovenské záujmy bez ohľadu na rôznosť politickej orientácie. Zaslúžil sa o aktivizáciu slovenského politického života. Dňa 19.10.1918 vystúpil ako posledný slovenský poslanec ostatný raz na pôde Uhorského snemu. Žiadal uskutočnenie sebaurčovacieho práva Slovákov. Dňa 30.10.1918 sa aktívne zúčastnil na deklaračnom zhromaždení v Martine, ktoré rozhodlo o začlenení do čs. štátu. Tu ho zvolili za člena SNR a jej výkonného výboru. Začiatkom novembra 1918 ho vymenovali za poslanca revolučného Národného zhromaždenia v Prahe. Už 13.11.1918 vypracoval prvý návrh autonómie Slovenska, ktorý Klub slovenských poslancov zamietol. Stal sa podpredsedom Slovenskej ľudovej strany, obnovenej 19.12.1918 v Žiline, a spolutvorcom jej programu. Dostával sa do častých sporov s predsedom strany Andrejom Hlinkom. Na rozdiel od neho bol zástancom rozsiahlejších reforiem v Cirkvi (slovenský bohoslužobný jazyk, zdobrovoľnenie celibátu, voľba farárov a biskupov). Nechcel pripustiť, aby strana prijala ľudí, ktorí sa pred r.1918 neangažovali v prospech Slovákov. Po krátkom rozchode so Slovenskou ľudovou stranou r.1919 sa do nej r.1920 opäť vrátil. V máji 1921 v Slovenských ľudových novinách publikoval nový návrh na autonómiu Slovenska. S programom ľudovej strany ho zvolili do pražského parlamentu v r.1920 a 1925. Bol spolutvorcom obrannej organizácie ľudovej strany Rodobrana a podieľal sa na formulovaní jej programu. R.1923 sa stal farárom v Dolnej Strede nad Váhom, r.1924 ho vymenovali za asesora v Trnave. R.1926 dôverne rokoval s M. Hodžom o vstupe ľudovej strany do vlády, a to aj za cenu jej rozštiepenia. V tomto období zosilnel jeho spor s V. Tukom, ktorého považoval za maďaróna. Po ostrých polemikách v tlači ho 18.2.1929 vylúčili zo strany (k zmiereniu s A. Hlinkom došlo až r.1935). Do volieb, ktoré sa uskutočnili r.1929, išiel s ním založenou Slovenskou ľudovou stranou, no neuspel. R.1930 odišiel do dôchodku, vzdialil sa z politického života. Naplno sa začal venovať činnosti v Slovenskej lige, ktorá sa starala o Slovákov na národnostne zmiešanom území. Počas rokov 1922-1939 bol jej podpredsedom a v r.1931-1939 aj predsedom jej Školskej matice. Po druhej svetovej vojne sa angažoval za slovanskú myšlienku. Popri politike a originálnych spôsoboch pastorácie sa venoval publicistike. Od r.1904 patril k hlavným spolupracovníkom týždenníka Katolícke noviny (od r.1906 vychádzali pod názvom Ľudové noviny a od r.1910 Slovenské ľudové noviny). Svoje články uverejňoval najmä v tomto periodiku, no prispieval i do Národných novín, Pokroku a Slovenského týždenníka. Bibliografia jeho článkov v r.1901-1918 obsahuje 595 článkov. Išlo najmä o úvodníky a komentáre k aktuálnym politickým udalostiam, ale aj o náboženské úvahy. Články sú písané osobitým štýlom využívajúcim ľudový jazyk. Vyznačujú sa radikalizmom a jasným poukázaním na problém, jeho príčiny a spôsoby riešenia. Nechýbal v nich vtip a poučenie. Často si tvoril vlastné výrazy, piesne, veršovačky a politické heslá, ktoré si ľud osvojil. Od r.1918 pokračoval v redaktorskej práci. V r.1919-1920 bol hlavným redaktorom týždenníka Práca a výroba, ktorý vychádzal v slovenskej, nemeckej a maďarskej mutácii. V r.1919-1930 patril k hlavným spolupracovníkom Slovenských ľudových novín. Po r.1918 napísal ďalších asi 300 článkov, najmä do Slovenských ľudových novín, Slováka a Slovenskej ligy. Je autorom niekolkých knižných diel. Prácou Blahozvestovanie (Skalica 1905) zapojil široké vrstvy katolíckeho roľníckeho ľudu západného Slovenska do politickej aktivity. Pred odchodom do väzenia vydal brožúru Lúčenie (Martin 1907). V diele Písma, ktoré počas krvavej potopy sveta napísal Ferdiš Juriga (Bratislava 1919) zhrnul svoje články z čias prvej svetovej vojny. Vyšli mu aj menšie diela: Kriminálne písma (Bratislava 1922), Slovenská bojovná (1927) a Sedmibolestná (Trnava 1928). Osobitný charakter má dielo Blahozvesf kriesenia slovenského národa a Slovenskej krajiny (Trnava 1934). Sú to Jurigove memoáre, písané v tretej osobe. Dielo Juhilárna blahozvesf (Trnava 1938) venoval 20. výročiu vzniku Československa. Epická románová trilógia Krvavá sveta potopa (Horí, Prevrat!, Ohoľ ho!, 1500 strojopisných strán), ktorú napísal spolu so svojím tajomníkom G. Drobným, ostala v rukopise. Lit.: Kolísek, A.: U Ferdiše Jurigy. Hranice 1907, Sidor, K.: A. Hlinka. Bratislava 1934, s.115, Í 3 2 - 1 3 3 , 134-136, 156-157,182, 247, 2 5 0 - 2 5 2 , 274, 2 7 6 - 2 8 1 , 285, 2 9 9 - 3 0 0 , 333-334,3 4 2 - 3 4 3 , 347^100, 426, 460, 482, 502, 5 5 0 - 5 5 1 ; Slovenská liga,r . l l , 1934, č.9, s.245-249; Ercé: Slovenská krv. Bratislava 1942,s.200; Slovenský biografický slovník II. Martin 1987, s.578-579;Ferdiš Juriga. Zborník referátov zo seminára Život a dielo Ferdiša Jurigu. Bratislava 1992. RÓBERT LETZ |
| Číslo záznamu : | 66462 |
| Meno kňaza : | Juriga, Ferdinand |
| Pcmeno kňaza : | jurigaferdinand |
| Názov knihy : | Schematizmus Cleri Archidioecesis Strigoniensis 1915. Ostrihom 1915 |
| Skratka knihy : | Schem1915 |
| Strany : | 328 |
| Poradie : | 4610 |
| Citát : | Juriga Ferdinandus, nat. 1874. Oct. 12. Egbell, ord. 1897. Aug. 26. Subsid. in Nagymánya, 1898. administrator ibidem: coop. in Budaörs, 1900. in Léva, 1901. in Tótmegyer, in Pozsony-Virágvölgy , 1906. parochus in Pozsonyszőllős: 1910. una deputatus ad comitia Regni |
| Číslo záznamu : | 66800 |
| Meno kňaza : | Juriga, Ferdinand |
| Pcmeno kňaza : | jurigaferdinand |
| Skratka knihy : | Schem1933 |
| Strany : | 230 |
| Poradie : | 400 |
| Citát : | R. ac Cl. D. Juriga Ferdinandus, emer. par. eccl. Dolnia Streda n/Váh., SS. Theol. Doctor ab anno 1930., habitat in Karlová Ves. |
| Číslo záznamu : | 67036 |
| Meno kňaza : | Juriga, Ferdinand |
| Pcmeno kňaza : | jurigaferdinand |
| Skratka knihy : | Schem1933 |
| Strany : | 275 |
| Poradie : | 2760 |
| Citát : | Juriga Ferdinandus, nat. 12. Oct. 1874 in Gbely; ord. 26. Aug. 1897. Subsid. in Veľká Maňa; 1898 admin. ibidem. coop. in Budaörs; 1900 in Levice; 1901 in Slov. Meder, Bratislava-Nové Mesto; 1906 par. in Vajnory; 1918 rude donatus; 1923 par in Dolnia Streda n. V., ab anno 1910 deputatus ad comitia. 1924. Assesor. S. S. Tyrn. 1929 par. renuntiavit. 1930 rude donatus. |
| Číslo záznamu : | 67685 |
| Meno kňaza : | Juriga, Ferdinand |
| Pcmeno kňaza : | jurigaferdinand |
| Názov knihy : | Schematizmus Ap. Admin. Tyrn., Trnava 1948 |
| Skratka knihy : | Schem1948 |
| Strany : | 344 |
| Poradie : | 2180 |
| Citát : | Juriga Ferdinandus, nat. Gbely 12. Oct. 1874, ord. Esztergom 26. Aug. 1897, ThDr., subst. Veľká Máňa, 1898 vic. oec. ibidem, vic. coop. Budaőrs, 1900 Levice, 1901 Slovenský Meder, Bratislava-Nové Mesto, 1906 par. Vajnory, 1918 rude don., 1923 reactiv.. par. Dolná Streda nad Váhom, 1924 assessor. S. S. Tym. ad. hon.. 1930 rude don. |