logo
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty ku kňazovi:
Číslo záznamu : 68211
Meno kňaza : Janečko, Ján
Pcmeno kňaza : janeckojan1879
Www stránka : http://obecklcov.szm.sk/janecko.html [cit. 8.5.2023]
Skratka knihy : www
Citát : Ján Janečko

Kňaz, spišský kanonik, narodil sa 1.2.1879 v Klčove, zomrel 7.6.1957 v Spišskej Kapitule, pochovaný je na klčovskom cintoríne.
Ako kňaz pô­sobil v Zázrivej, Spišskej Belej, Kežmarku a Slovenskej Vsi. V roku 1927 sa stal honorárnym kanoni­kom Spišského biskupstva.
Bol veľkým pod­porovateľom duchovného života vo svojej rodnej obci, kde prežil svoje posledné roky na dôchodku.
V roku 1948 došlo v Klčove aj jeho pričinením k veľkej udalosti, o ktorej sa zmieňuje klčovská kronika. V jej záznamoch sa uvádza: „V kronike obce Kolčov toho roku ako najvýznamnejšia udalosť bude vpísaná prestavba nášho kostola a jeho zväčšenie. Všetci sme mali jednu a tú istú myšlienku, že totižto starý kostol je už pre nás primalý a tesný... No idea zväčšenia kostola je myšlienkou vlastne pána kanonika Jána Janečku, nášho milého rodáka. Prichádzal on ku nám, do svojho rodiska často, v našom kostolíku slúžieval sv. omšu a často sme ho videli, že skúma, pozerá kostol zvnútra a zvonka, chodí pozdĺž kostola, kráča, meria a robí plány. Až toho roku otvoril pred nami svoje srdce,..., predostrel nám plán na zväčšenie kostola. Samozrejme, že sme s jeho plánmi všetci súhlasili... “
Keď sa napokon samotná prestavba začala realizovať, sám Ján Janečko viedol a organizoval celý jej priebeh. V kronike sa o tom ďalej píše: „On bol hybnou silou, dušou celého podnikania! Pritom pomáhal aj hmotne, finančne. Každý z nás prispel ku prestavbe kostola: pracovali sme, obety prinášali nie malé, no najviac prispel ku tomu dielu on. Nový kostol vďačí vlastne jemu...“
K jeho menu sa viaže aj veža kostola, pretože zvon, ktorý sa tam nachádza, je zásluhou snáh Jána Janečka. Obnovený a rozšírený kostol v roku 1948 posvätil vtedajší spišský biskup Ján Vojtaššák. Pre veriacich v Klčove bol Ján Janečko významnou osobnosťou, ktorú si veľmi vážili, čo dokazujú aj slová vďaky a úcty, ktoré mu v kronike vyjadrili: „Nezabudneme na jeho prácu a pomoc pri tomto kostole. Meno jeho bude žiť v nás. Prejdú roky, pominie sa toto pokolenie, ale ešte deti našich detí budú s vďačnosťou spomínať jeho meno.“