logo
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty ku kňazovi:
Číslo záznamu : 59469
Meno kňaza : Hanovský, Anton, SAC
Pcmeno kňaza : hanovskyantonsac
Číslo knihy : 4661
Názov knihy : Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000.
Skratka knihy : lexikon
Strany : 447
Poradie : 7580
Citát : HANOVSKÝ (Hanowski), Anton, SAC (* 11.5.1904 Alt-Schôneberg, okr. Olsztyn, teraz Poľsko - + 3.1.1956 Limburg an der Lahn, Nemecko) - apoštol Handlovej v r.1939-1949, trpiteľza vieru.
ochádzal z východného Pruská. Študoval na pallot-tínskom gymnáziu v Ehrenbreitsteine, ako dvanásťročný vstúpil k pallottínom a 24.9.1922 začal noviciát. V štúdiách pokračoval na rehoľnej škole v Schônstatte Vallendare, za kňaza ho vysvätili 1.7.1928. Kňazskú službu vykonával vo Frankensteine, v Erlhofstettene a od r.1930 v Katscheri. Keďže hovoril aj po poľsky, jeho údelom sa stal Východ. Dňa 15.11.1938 banskobystrický biskup Marián Blaha dal súhlas P. Schoettlovi, generálnemu predstavenému rehole pallottínov, zriadiť v Handlovej dom. Na žiadosť P. Petra Hahna sa stal P. Anton Hanovský v januári 1939 jeho spolupracovníkom a nemeckým duchovným pastierom v Handlovej a Nemeckom Právne. Vypomáhal aj v Kremnických Baniach, Kunešove, Kopernici, Tužine a inde. Na hornom konci Handlovej postavil z kameňa kostolík Dobrého Pastiera a na Vianoce 1942 v ňom slávil utiereň. Tento kostolík sa stal jeho láskou aj po vojne, keď sa v Handlovej miešali národnosti. Sväté omše celebroval po latinsky a kázaval po slovensky, poľsky, nemecky, maďarsky, francúzsky i grécky. Po prechode frontu ho mali odtransportovať do Nemecka, ale stále cestoval po Slovensku a skrýval sa na fare v Ulmanke. Na udanie ho Štátna bezpečnosť 5.3.1949 zatkla a odviezla do Trenčína. Zo dňa 12.3.1951 sa zachoval jeho list z väznice Mirov. R.1953 dostal prezidentskú amnestiu, usadil sa v Litvínove, kde pracoval ako betonár na šachte; už v júli 1953 ho znovu uväznili v Prahe na Pankráci; v zachovanom liste z 27.7.1953 žiadal doklady, pretože ako Nemec mal byť vyhostený z ČSR; to sa uskutočnilo začiatkom októbra 1955. Pobyt vo väzení ho psychicky zruinoval a 3.1.1956, krátko po príchode do Nemecka, zomrel v materskom dome pallottínov v Limburgu an der Lahn; pochovali ho na kláštornom cintoríne. Bol horlivým kňazom svätého života, askéta, ochotný pomôcť komukoľvek a kedykoľvek, ale bol aj veľmi svojráznou a mimoriadnou osobnosťou. Vášnivo rád cestoval, kade chodil, diskutoval o náboženských problémoch. Rozšíril rady kňazov-mučeníkov.
Lit.: Biskupský archív v Banskej Bystrici č.3337/1938,2888/1946, 212/1949; Schiitzeichel, P. W.: Er starb an den Folgen der Ge-hirnwäsche. Pallottinswerk, 24. Heft, 1.3.1973, s.16-18; Parte z 3.1.1956.
JOZEF ŠIMONČIČ