Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 235 |
| Meno kňaza : | Hanko, Jozef |
| Pcmeno kňaza : | hankojozef |
| Číslo knihy : | 476874 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava 1971. |
| Skratka knihy : | Schem71 |
| Strany : | 148-160 |
| Citát : | Hanko Jozef, n. 2. II. 1913 v Kanianke, o. 23. VI. 1940, kaplán v Predmieri. |
| Číslo záznamu : | 27287 |
| Meno kňaza : | Hanko, Jozef |
| Pcmeno kňaza : | hankojozef |
| Číslo knihy : | 1019597 |
| Názov knihy : | Prikryl, Ľubomír Viliam: Lexikón katolíckych duchovných Žiliny. Žilina 2014 (el. text) |
| Skratka knihy : | plv1 |
| Poradie : | 2760 |
| Citát : | Hanko, Jozef (* 2. februára 1913 Kanianka, okres Prievidza – + 7. marca 1988 Žilina) — kňaz Nitrianskej diecézy, kazateľ, trpiteľ, literárne činný. Štúdium teológie začal v Bratislave, ale dokončil ho v Nitre, kde ho vysvätili za kňaza 23. júna 1940. Bol kaplánom najprv – od 1. júla 1940 – v Krásne nad Kysucou. Dňa 1. októbra 1944 sa stal kaplánom v Bošanoch a 1. júna 1945 sa stal kaplánom vo Varíne, kde ho však zatkli a takmer rok strávil vo väzení. Od 1. februára 1946 bol kaplánom v Nemšovej, kde ho znova zatvorili. Štátny súd v Bratislave ho v roku 1949 odsúdil na jeden rok väzenia a odobrali mu štátny súhlas. Od roku 1951 mohol pôsobiť ako kaplán v Čiernom a v rokoch 1957 a 1958 v Konskej. Po liečení – mal pľúcnu chorobu – dočasne zastupoval v Pruskom a v Novej Bystrici a v roku 1960 sa vrátil do Konskej. V roku 1961 sa stal kaplánom v Bánovciach nad Bebravou a zakrátko ho preložili za prvého kaplána do Nitry (fara Dolné mesto). Zdravotný stav sa mu zhoršoval a 15. augusta 1970 ho preložili za kaplána do Predmiera. V roku 1975 sa znova podrobil liečbe. V roku 1980 ho pri príležitosti 1100. výročia ustanovenia prvého biskupa v Nitre vymenovali za čestného dekana. Stal sa aj prosynodálnym examinátorom. Vyžarovalo z neho osobité duchovné čaro, ktorým si dokázal podmaniť predovšetkým mladých ľudí. Orientoval sa na akademickú mládež a na intelektuálov. Na svojich pôsobiskách šíril úctu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Bol vynikajúcim kazateľom. Pomáhal prenasledovaným osobám, a to aj partizánom. Ťažiskovou bola jeho teologická práca. V roku 1943 vydal v Trenčíne dvojzväzkové dielo „Rozumná viera“, ale ostatné jeho práce ostali v rukopise. |
| Číslo záznamu : | 41690 |
| Meno kňaza : | Hanko, Jozef |
| Pcmeno kňaza : | hankojozef |
| Číslo knihy : | 1019709 |
| Názov knihy : | Schematismus Cleri Dioecesis Nitriensis Pro Anno A Christo Nato MCMXLII |
| Skratka knihy : | NS1942 |
| Strany : | 132 |
| Poradie : | 3020 |
| Citát : | 90. Hanko Josephus. Natus 2. II. 1913 in Kanjanka. 1940 ordinatus, Cooperator in Krásno. ... ... ... ... ... ... .. 36 |
| Číslo záznamu : | 41937 |
| Meno kňaza : | Hanko, Jozef |
| Pcmeno kňaza : | hankojozef |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 309 |
| Poradie : | 42725 |
| Citát : | Hanko Jozef, n. 2. 2. 1913 v Kanianke, o. 23. 6. 1940, kapl. Krásno n. Nitr., 1944 kapl. Bošany, 1946 kapl. Nemšová, 1952 kapl. Čierne pri Čadci, 1957 kapl. Konská pri Rajci, 1961 kapl. Nitra, 1970 kapl. Predmier, examin. prosynod. |
| Číslo záznamu : | 59468 |
| Meno kňaza : | Hanko, Jozef |
| Pcmeno kňaza : | hankojozef |
| Číslo knihy : | 4661 |
| Názov knihy : | Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000. |
| Skratka knihy : | lexikon |
| Strany : | 445-446 |
| Poradie : | 7570 |
| Citát : | HANKO, Jozef (* 12.2.1913 Kanianka, okr. Prievidza -+ 8.3.1988 Žilina, poch. v rodisku) - teológ, filozof, kazateľ, trpiteľza vieru. Pochádzal z roľníckej rodiny. Gymnázium s maturitou absolvoval v Prievidzi r.1922. Arcibiskup Karol Kmefko ho prijal na štúdium teológie na bohosloveckú fakultu v Bratislave; zo zdravotných dôvodov sa musel čoskoro vrátiť do Nitry, kde ukončil teologické štúdium (vysvätili ho 23.6.1940). Po vysviacke sa stal kaplánom v Krásne nad Nitrou (1940) a v Bošanoch (1944). V týchto rokoch udržoval priateľský vzťah s kanonikom Karolom Kôrperom, ktorý ho intelektuálne veľmi obohatil. Od 1.6.1945 pôsobil ako kaplán vo Varíne, kde ho zatkli a takmer rok strávil vo väzení. Od r.1946 do mája 1950 bol kaplánom v Nemšovej, kde ho opäť zaistili a odňali mu štátny súhlas. Od 1.3.1951 mohol pôsobiť v pastorácii ako kaplán v Čiernom, potom v Konskej pri Rajci (1957-1958). Po liečení (trpel na pľúcnu chorobu) dočasne zastupoval vo farnostiach v Pruskom a v Novej Bystrici, no r.1960 sa vrátil do Konskej. Od r.1961 pôsobil ako kaplán v Bánovciach nad Bebravou, v tom istom roku ho preložili za kaplána do farnosti Nitra-Dolné mesto. Nemal ambíciu stať sa farárom, lebo - ako sám hovorieval - nemal zmysel pre administratívne a organizačné práce, ktoré sa nevyhnutne spájajú s úradom farára. V rokoch nastupujúcej normalizácie sa jeho zdravotný stav citeľne zhoršil. R.1970 ho preložili za kaplána do Predmiera, r.1975 sa opäť musel podrobiť liečeniu. Po vymenovaní za čestného dekana (1980) pôsobil ďalej v Predmieri, začiatkom r.1988 ho museli hospitalizovať v žilinskej nemocnici, kde čoskoro zomrel. — Vyžarovalo z neho osobité duchovné čaro, ktorým si vedel podmaniť najmä mladých ľudí, bol ich obľúbeným spovedníkom. Orientoval sa na akademickú mládež a katolíckych intelektuálov. Ako motto pre svoju kňazskú činnosť si zvolil výrok „virtus et scientiae", ktorý zdobí aj portál Malého seminára v Nitre. Na svojich pôsobiskách horlivo šíril úctu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Videl v nej osvedčený prostriedok na prehĺbenie a zvnútornenie duchovného života, ktorý sa ukázal účinný aj medzi jednoduchými ľuďmi. Bol aj výborným kazateľom. V Nitre sa stal známy svojím prvopiatkovým cyklom kázní v piaristickom kostole. Zdôrazňoval, že v časoch totality je najúčinnejším apoštolát uskutočňovaný „od jednotlivca k jednotlivcovi". Voči liturgickej reforme sa staval zdržanlivo. Bol veľkým zástancom latinčiny pri bohoslužbách. Pomáhal prenasledovaným osobám, medzi nimi aj partizánom. Za túto aktivitu bol r. 1945 takmer rok vo väzení. — Ťažiskovou bola jeho teologická práca. Literárne sa prezentoval dvojzväzkovým dielom Rozumná viera (Trenčín 1943), ktoré vo svojej dobe predstavovalo prvú systematicky spracovanú katolícku vierouku, určenú pre vzdelaných laikov na Slovensku; druhý zväzok O sviatostiach, ukončený r.1947, však ostal v rukopise (nachádza sa u Jána Joachima Hanku OFMCap). V rukopise ostal aj spis Úvod do kresťanskej filozofie (napísaný vo väzení). Knihou Rozumná viera chcel prispieť k prehĺbeniu náboženského vzdelania slovenskej katolíckej inteligencie. Nájdu sa v nej niektoré pozoruhodné postrehy a originálne interpretácie, napr. o slobode človeka, o božskej a ľudskej prirodzenosti Ježiša Krista, o problematike Najsvätejšej Trojice a dedičného hriechu. Tieto tajomstvá sa usiloval interpretovať racionálnym spôsobom. Lit.; Biskupský archív v Nitre; Šrobár, Š.; J. Hanko, málo známy slovenský teológ. Viera a život, r. 10, 1999. JÁN LETZ |
| Číslo záznamu : | 62551 |
| Meno kňaza : | Hanko, Jozef |
| Pcmeno kňaza : | hankojozef |
| Číslo knihy : | 92942 |
| Názov knihy : | M. Šidlo a kol.: Trpiaci svedkovia viery. Kňazský sem. Nitra 2018 |
| Skratka knihy : | Trpiaci |
| Strany : | 46-49 |
| Poradie : | 90 |
| Citát : | Jozef Hanko Narodil sa 2. februára 1913 v Kanianke (okres Prievidza). Pochádzal z roľníckej rodiny. Otec Jan Hanko a matka Anna rod. Rybianská vychovali spolu tri deti. Jozef bol najmladším zo súrodencov. Starší brat sa volal Martin a najstaršia bola sestra Terézia. Po skončení Ľudovej školy v Kanianke od roku 1927 študoval na Reálnom gymnáziu Františka Sasinka v Prievidzi. Ukončil ho maturitou v roku 1935.100 Teologické štúdiá začal na Vysokej škole bohosloveckej v Bratislave, ale pre zdravotné problémy musel odtiaľ odísť. Dokončil ich v Nitre, kde bol aj 23. júna 1940 vysvätený za kňaza.101 Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Krásne nad Nitrou (1940 - 1944) a v Bošanoch (1944 - 1945).102 1. júna 1945 bol preložený za kaplána do Varína, kde ho zatkli a takmer rok strávil vo väzení.103 Po prepustení v roku 1946 bol ustanovený za kaplána do Nemšovej.104 Ako kaplán v Nemšovej bol sledovaný a viackrát vypočúvaný príslušníkmi ŠtB.105 V júni roku 1950 bol zaistený a obžalovaný zo spáchania zločinu vyzvedačstva a velezrady. Skutkovú podstatu naplnil tým, že „od jesene r. 1949 do jari r. 1950 vo svojom byte viackrát sa schádzal s Františkom Petrášom, s ktorým sa dohodol, že budú prevádzať protištátnu činnosť.106 V jeho byte bol nájdený rozmnožovací prístroj, pomocou ktorého sa mal zapojiť do vydávania ilegálnej „štvavej tlače“ a tak sa podieľať na rozvracaní štátneho zriadenia. Okrem toho sa zúčastnil na protištátnej schôdzi, ktorá sa konala 15. marca 1950 v Bojniciach, lej cieľom bolo prebrať spôsob vydávania spomínanej protištátnej literatúry.107 Štátny súd na hlavnom pojednávaní konanom v Bratislave 8. decembra 1950 vo veci „Ernesta Dittricha a spol.“ vyniesol odsudzujúci rozsudok nad deviatimi obžalovanými. Jozef Hanko bol uznaný vinným z toho, že hoci vedel o pripravovanom zločine velezrady, neoznámil to príslušným bezpečnostným orgánom. Za zločin neoznámenia trestného činu bol teda odsúdený na 1 rok odňatia slobody a peňažný trest 10 000 Kčs. Do trestu mu bol zarátaný čas, ktorý už vo väzení strávil, teda od 2. júna 1950.108 Štátny prokurátor sa odvolal proti rozhodnutiu Štátneho súdu v Bratislave a žiadal, aby zločin neoznámenia bol prekvalifikovaný na zločin velezrady. Najvyšší súd žiadosti vyhovel a vyniesol nový rozsudok, na základe ktorého bol Jozef Hanko uznaný vinným z velezrady. Predchádzajúci rozsudok bol zrušený a nanovo bol odsúdený na 6 rokov väzby, peňažný trest 10 000 Kčs, konfiškáciu celého majetku a stratu čestných občianskych práv po dobu 5 rokov.109 Po vynesení prvého rozsudku bol 15. decembra 1950 prevezený z Krajskej súdnej väznice v Bratislave do Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove. Odtiaľ bol na základe amnestie 22. decembra 1951 prepustený na slobodu.110 Plne rehabilitovaný bol 20. septembra 1990 Krajským súdom v Košiciach.111 Od roku 1952 bol ustanovený za kaplána do farnosti Čierne pri Čadci a od roku 1957 do Konskej pri Rajci.112 V roku 1961 bol ustanovený za kaplána farnosti Nitra - Dolné Mesto. Sám o sebe povedal, že nemá zmysel pre organizačné a administratívne práce, preto nemal ambície stať sa farárom. Od roku 1970 pôsobil ako kaplán v Predmieri. V roku 1980 mu bol udelený titul čestný dekan. Pre zlý zdravotný stav bol často hospitalizovaný a musel sa podrobovať rozličným liečeniam. Začiatkom roku 1988 bol hospitalizovaný v Žiline. 113 Zomrel 7. marca 1988. Po pohrebných obradoch, ktoré sa konal v Predmieri 10. marca, boli jeho telesné pozostatky prevezené do rodnej Kanianky, kde bol pochovaný.114 100 Porov. PRNOVÁ, I. Žil medzi nami: Spomienky a svedectvá na vdp. kaplána a dekana Jozefa Hanku. Trenčín: HELA, 1999. ISBN 80-967321-3-7, s. 10-13. 101 Porov. LETZ, J. Hanko, Jozef. In: PAŠTÉKA, J. a kol. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: Lúč, 2000. ISBN 80-7114-300-6, s. 445. 102 Porov. Schematizmus slovenských katolíckych diecéz., c. d., s. 309. 103 Bol obvinený, že pomáhal prenasledovaným osobám a partizánom. Porov. LETZ, J. Hanko, Jozef. In: PAŠTÉKA, J. a kol. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, s. 445–146. 104 Porov. Schematizmus slovenských katolíckych diecéz., c. d., s. 309. 105 Počas jedného výsluchu ho príslušníci ŠtB tak zbili, že nejavil známky života. V presvedčení, že je mŕtvy, dali ho do vreca, z ktorého sa mu podarilo ujsť. (Niektorí kňazi tvrdia, že vrece chceli príslušníci ŠtB hodiť do jednej zo sklárenských pecí miestneho závodu, aby sa zbavili mŕtvoly.) Podobný je prípad Františka Maloveca, kaplána v Bytči, ktorý sa po výsluchu na stanici ŠtB prebral až v márnici. Porov. Zbierka autora. Zvukový záznam rozhovoru autora s Mons. Ľudovítom Balázim, ktorý bol s Jozefom Hankom v roku 1950 vo vyšetrovacej väzbe v Bratislave. Cabaj-Čápor 1.4.2011. 106 ŠA Bratislava, f. Šs, Ts III 76/50, Ernest Dittrich a spol., Žaloba Štátnej prokuratúry. Bratislava 13. 10. 1950. s. 6. 107 Porov. Tamže, s. 1–9. 108 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, Ts III 76/50, Ernest Dittrich a spol., Rozsudok Štátneho súdu. Bratislava 8. 12. 1950. s. 1-23. 109 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, Ts III76/50, Ernest Dittrich a spol., Rozsudok Naj vyššieho súdu. Praha 25. 9. 1951. s. 1-14. 110 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, Ts III 76/50, Ernest Dittrich a spol., Oznámenie o prepustený väzňa. Leopoldov 22. 12. 1951. 111 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, Ts III 76/50, Ernest Dittrich a spol., Rozsudok Krajského súdu. Košice 20. 9. 1990. s. 1-7. 112 Porov. Schematizmus slovenských katolíckych diecéz., c. d., s. 309. 113 Porov. LETZ, J. Hanko, Jozef. In: PAŠTÉKA, J. a kol. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, s. 445–46. 114 Porov. ARKBÚ Nitra, f. Personalia, kancelária protokolu, fasc. Hanko Jozef, Oznámenie o úmrtí, č.: 227/88. |