logo
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty ku kňazovi:
Číslo záznamu : 2138
Meno kňaza : Gombár, Pavol František
Pcmeno kňaza : gombarpavolfrantisek
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894
Strany : 595-596
Poradie : 157270
Citát : Gombár Paulus.Natus 19. Jan. 1795. Szakolczae. Philosophiam in academia Posoniensi qua saccularis, theologiam Tirnaviae absolvit. 19. Mart. 1818. ordinatus est. Cooperatorem egit Galanthae octo mensibus, tum Szeredini annis tribus et mensibus septem. Ab 1822. cerimonarius fuit eppi Petri Ürményi usque 1828. Intermedie tempore actuarius officii vicarialis a. uno, 5. Sept. 1828. praesentatus parochus in Zsemlér. Hinc 1831. spiritualis in Pázmáneo, 1836. vero vice-rector in semin. Tirnaviensi et s. sedis ejatis assessor. 1852. canonicus ibidem, 1862. praepositus s. Benedicti de Súmegh. Ascendit usque gradum cantoris † 5. Jan. 1870. ibidem.
Preklad : Narodil sa 19. januára 1795 v Skalici. Filozofiu študoval ako svetský študent na bratislavskej akadémii, teológiu absolvoval v Trnave. 19. marca 1818 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil osem mesiacov v Galante, potom tri roky a sedem mesiacov v Seredi. Od r. 1822 bol ceremoniárom biskupa Petra Ürményiho až do r. 1828. Medzičasom bol rok aktuárom trnavského vikariátneho úradu. 5. septembra 1828 sa stal farárom v Žemliaroch. V r. 1831 sa stal špirituálom v Pázmáneu, v r. 1836 vicerektorom v trnavskom seminári a prísediacim cirkevného súdu. V r. 1852 bol vymenovaný za kanonika, v r. 1862 za prepošta sv. Benedikta de Sümegh. Dosiahol stupeň kantora. Tam † 5. januára 1870.

Číslo záznamu : 27263
Meno kňaza : Gombár, Pavol František
Pcmeno kňaza : gombarpavolfrantisek
Číslo knihy : 1019597
Názov knihy : Prikryl, Ľubomír Viliam: Lexikón katolíckych duchovných Žiliny. Žilina 2014 (el. text)
Skratka knihy : plv1
Poradie : 2360
Citát : Gombár, Pavol František (* 19. januára 1795 Skalité, okres Čadca – + 3. februára 1870 Trnava) — kňaz Trnavského vikariátu, národovec, titulárny prepošt.
Po absolvovaní gymnaziálnych štúdií v Žiline študoval filozofiu v Kráľovskej akadémii v Bratislave a teológiu v kňazskom seminári v Trnave. Kňazské svätenie mu udelili 29. marca 1818. Kaplánom bol v Galante a od roku 1819 v Seredi. V roku 1822 sa stal ceremoniárom svätiaceho biskupa Trnavského vikariátu Ostrihomskej arcidiecézy Msgr. Pétera Ürményiho (1768-1839) a krátko bol aj tajomníkom tohto vikariátu. V roku 1828 sa stal farárom v Žemliaroch, ale od roku 1831 bol špirituálom viedenského Pazmanea a od roku 1836 bol vicerektorom trnavského seminára. V roku 1852 ho vymenovali za kanonika trnavskej Sídelnej kapituly v roku 1862 za titulárneho prepošta.
Ako národovec spolupracoval s členmi Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej v Budíne a bol členom Matice Slovenskej. Pomáhal pri distribúcii almanachu Zora i pri vydávaní súborného diela vdp. Jána Hollého (1785-1849).

Číslo záznamu : 59394
Meno kňaza : Gombár, Pavol František
Pcmeno kňaza : gombarpavolfrantisek
Číslo knihy : 4661
Názov knihy : Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000.
Skratka knihy : lexikon
Strany : 407
Poradie : 6830
Citát : GOMBÁR, Pavol František (* 19.1.1795 Skalité, okr. Čadca - + 3.2.1870 Trnava) - titulárny prepošt, národovec, kultúrny dejateľ.
Filozofiu študoval na Kráľovskej akadémii v Bratislave, teológiu v seminári v Trnave, 29.3.1818 ho vysvätili za kňaza. Pôsobil ako kaplán v Galante, od r.18 i 9 v Seredi, odkiaľ ho v novembri 1822 pridelili za ceremoniára biskupa P. Urméniho, u ktorého krátko zastával aj funkciu tajomníka vikariátu v Trnave. V máji 1828 sa stal farárom v Žemliaroch, kde pôsobil do 20.1.1831, keď sa stal spirituálom vo viedenskom Pázmaneu. Od apríla 1836 bol vicerektorom trnavského seminára, r.1852 ho vymenovali za kanonika v Trnave, r.1862 za titulárneho prepošta. Spolupracoval s členmi budínskeho Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej, s ktorými sa skontaktoval pravdepodobne zásluhou brata, bernolákovca Jána. Dopisoval si s M.Hamuljakom, vedúcou osobnosťou mladobernolákovského hnutia, a so slovinským jazykovedcom Kopitarom. Jeho priateľom bol aj Anton Ottmayer, peštiansky advokát a bernolákovec. Patril do úzkeho priateľského kruhu básnika J. Hollého. Pomáhal pri distribúcii almanachu Zora, pre súborné vydanie básnického diela Jána Hollého organizačne zabezpečoval vyrytie jeho portrétu. Člen Matice slovenskej, podporovateľ slovenskej spisby.
Lit.: Némethy, L.: Serieš parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis. Ostrihom 1894, s.595-596; Ambruš, J.: Listy Pavla Gombára Martinovi Hamuljakovi. Literárny archív, 1969,s. 135—147; Hučko, J.: Sociálne zloženie a pôvod slovenskej obrodenskej inteligencie. Bratislava 1974, s.317; Slovenský biografický slovník II. Martin 1987, s.201; nekrológ: Cyrill a Method, r.17, 1870, č.6, s.48.
Ľ U B O Š KAČÍREK