Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 1557 |
| Meno kňaza : | Dubnický, Štefan |
| Pcmeno kňaza : | dubnickystefan |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894 |
| Strany : | 550 |
| Poradie : | 151460 |
| Citát : | Dubniczay Stephanus.Fuit 1704. parochus in Tepla, qui et Drietoma ac Kostolna administrabat. |
| Preklad : | V r. 1704 bol farárom v Teplej, ktorý spravoval aj Drietomu a Kostolnú. |
| Číslo záznamu : | 27190 |
| Meno kňaza : | Dubnický, Štefan |
| Pcmeno kňaza : | dubnickystefan |
| Číslo knihy : | 1019597 |
| Názov knihy : | Prikryl, Ľubomír Viliam: Lexikón katolíckych duchovných Žiliny. Žilina 2014 (el. text) |
| Skratka knihy : | plv1 |
| Poradie : | 1630 |
| Citát : | Dubnický, Štefan (* 21. februára 1675 Dubnica nad Váhom, okres Ilava – † 15. decembra 1725 Trenčianska Teplá, okres Trenčín) — kňaz Nitrianskej diecézy, náboženský spisovateľ, apologéta. Kňazské svätenie prijal v roku 1701, do roku bol 1705 farárom v Dubnici nad Váhom a potom v Trenčianskej Teplej. V roku 1737 vyšla v Košiciach jeho práca „Metamorphosis fidei ortodoxae de bono in malum et vicissim in malum: in Comitatu Trenchiniensi, ac vel maxime i privilegiato oppido Solna ab anno 1600“ (Premena pravej viery z dobrej na zlú a opačne. V Trenčianskej stolici a najmä v privilegovanom mestečku Žilina od roku 1600.). Stručne v nej opísal aj históriu účinkovania jezuitov, so zreteľom na rekatolizačné aktivity, v Trenčianskej stolici, predovšetkým v Žiline. Spoluautorom tohto diela bol bližšie neznámy D. Kilian (→). Používal formu mena Dubniczay. |
| Číslo záznamu : | 42431 |
| Meno kňaza : | Dubnický, Štefan |
| Pcmeno kňaza : | dubnickystefan |
| Číslo knihy : | 556617 |
| Názov knihy : | Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato 1836 |
| Skratka knihy : | NS1836pom |
| Strany : | 139-154 |
| Citát : | Dubniczky, Stephanus - kňaz pôsobiaci v Nitrianskej diecéze, bol farárom vo farnosti: Stará Bystrica, Štiavnik, Trenčianska Teplá, pred rokom 1836. |
| Poznámka DKI : | Údaje vyhľadané na stránkach 139-154 |
| Číslo záznamu : | 59154 |
| Meno kňaza : | Dubnický, Štefan |
| Pcmeno kňaza : | dubnickystefan |
| Číslo knihy : | 4661 |
| Názov knihy : | Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000. |
| Skratka knihy : | lexikon |
| Strany : | 263-264 |
| Poradie : | 4540 |
| Citát : | DUBNICKÝ (Dubnicay, Dubniczay), Štefan.(* 21.2.1675 Dubnica nad Váhom, okr. Ilava -+ 25.12.1725 Trenčianska Teplá, okr. Trenčín; poch. v rodinnej hrobke v rodisku) - náboženský spisovateľ, apologéta. Pôvodom bol zeman. Študoval na gymnáziu v Trenčíne a v Trnave (od r.1689), teológiu absolvoval vo Viedni. Po kňazskej vysviacke sa stal farárom v Drietome (1701). Počas stavovského protihabsburského povstania Františka II. Rákociho pôsobil v Pruskom, od r.1705 spravoval farnosť v Trenčianskej Teplej. Tamojšiu faru i farnosť našiel vo veľkom úpadku. Už r.1631 evanjelici odtiaľ vyhnali vtedajšieho farára Mateja Lostona a fara ostala vyše sedemdesiat rokov takmer stále neobsadená. Religiozita farníkov veľmi ochabla. V okolí sa ustavične ponevierali kuruckí vzbúrenci, ktorí napádali a drancovali katolícke obce. Vo farnosti našiel veľkú opozíciu novátorsky zmýšľajúcich občanov, ktorých viedol evanjelický predikant, alkoholik a zbeh z cisárskeho vojska Juraj Kepkey. Dlho trvalo, kým sa Dubnickému podarilo získať späť kostoly v Trenčianskej Teplej a v Dobrej; obidva, najmä farský, potom zrenovoval, takže sa z neho znova stal dôstojný Boží stánok.— Bol spolutvorcom polemickej literatúry protireformačného, ale aj apologetického zamerania. Vydal protiluteránsky spis Manna abscondita. Manna skrytá (Trnava 1718), čo podnietilo polemiku medzi ním a superintendentom Danielom Krmanom. Jeho ďalším príspevkom v tejto polemike bola práca Eductus coluber fortuosus. Wywedený toclivý had (Trnava 1723). Polemika bola obojstranne útočná obaja bránili každý svoju cirkev, jej učenie a dejiny. Oproti Krmanovej lexikálne i syntakticky vycibrenej češtine Dubnického štylistickým zdrojom bola ľudová hovorová reč s expresívnou frazeológiou, pričom vo veľkej miere využíval iróniu a satiru ľudových prísloví a porekadiel. Jeho práce, písané v národnej reči, splnili svoju misiu v čitateľských radoch pospolitého katolíckeho ľudu. Veľmi pravdepodobné je, že tento autor mal aj v nenáboženských vzťahoch podiel na kultúrnej činnosti svojich spoluveriacich, o čom svedčí aj jeho priateľský vzťah s Jánom Baltazárom Maginom. Apologetický bolo orientované jeho dielo Congruum colloquium (Jednomyseľný rozhovor). Pryslušne rozmlouvánífaráŕe katolického s troma novoevanjelikyfarnýky svými totiž: z politikem, z meštánjnem, a ze sedlákem, douverne a pokojne učineno (1719). Bolo to voľné spracovanie predlohy nemeckého jezuitu Pflaumera. Dubnického posledný spis Metamorphosis fidei orthodoxae de bono in malum et vicissim (Premena viery z dobra v zlo a naopak, Košice 1737) je príspevkom k dejinám rekatolizácie Trenčianskej stolice. V jeho apologetických prácach žije rekatolizačný odkaz v plnej sile. Vo svojom rodisku daroval kostolu hlavný oltár, kazateľnicu, polia i lúky pre faru a 150 zlatých. Lit.: Krapka. E. - Mikula. V.: Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slo-vensku. Cambridge, Ont., 1990, s.192; Rekem, J.: Z kultúrnych de-jín Trenčianskeho Považia. Trenčín 1943; Rekem, J.: Štefan Dub-nicay a jeho doba. Z dejín polemickej literatúry na Slovensku. Trenčín 1944. ĽUBOMÍR V. PRIKRYL |