Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 203 |
| Meno kňaza : | Ďatelinka Ladislav, ThDr. |
| Pcmeno kňaza : | datelinkaladislav |
| Číslo knihy : | 476874 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava 1971. |
| Skratka knihy : | Schem71 |
| Strany : | 148-160 |
| Citát : | Ďatelinka Ladislav, dr., n. 22. VI. 1912 v Hrežďovciach, o. 23. VI. 1940, správca fary v Hornej Súči. |
| Číslo záznamu : | 31999 |
| Meno kňaza : | Ďatelinka Ladislav, ThDr. |
| Pcmeno kňaza : | datelinkaladislav |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 306 |
| Poradie : | 42400 |
| Citát : | Ďatelinka Ladislav, ThDr., n. 22. 6. 1912 v Hrežďovciach, o. 23. 6. 1940 kapl. H. Súča, 1941 kapl. Kys. N. Mesto, 1943 kapl. Turzovka, 1946 kapl. Bytča, 1947 kapl. Orechové, 1947 spr. f. a f. Prečin 1950 m. p., 1952 spr. f. H. Súča. |
| Číslo záznamu : | 41656 |
| Meno kňaza : | Ďatelinka Ladislav, ThDr. |
| Pcmeno kňaza : | datelinkaladislav |
| Číslo knihy : | 1019709 |
| Názov knihy : | Schematismus Cleri Dioecesis Nitriensis Pro Anno A Christo Nato MCMXLII |
| Skratka knihy : | NS1942 |
| Strany : | 126 |
| Poradie : | 2680 |
| Citát : | 56. Ďatelinka Ladislaus. dr., Natus 22. VI. 1912 in Hrežďovce. 1940 ordinatus, Cooperator in Horná Súča, Kys. N. Mesto... ... 78 |
| Číslo záznamu : | 62550 |
| Meno kňaza : | Ďatelinka Ladislav, ThDr. |
| Pcmeno kňaza : | datelinkaladislav |
| Číslo knihy : | 92942 |
| Názov knihy : | M. Šidlo a kol.: Trpiaci svedkovia viery. Kňazský sem. Nitra 2018 |
| Skratka knihy : | Trpiaci |
| Strany : | 44-46 |
| Poradie : | 80 |
| Citát : | ThDr. Ladislav Ďatelinka88 Narodil sa 22. júna 1912 v Hrežďovciach rodičom Floriánovi Ďatelinkovi a Helene r. Zitovej. Pochádzal zo siedmich chlapcov. Detské roky prežil v Nadliciach. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Nitre, kde aj pokračoval v teologickom štúdiu na Vysokej škole bohosloveckej. Kňazskú vysviacku prijal 23. júna 1940 v Nitre.89 Po vysviacke bol ustanovený za kaplána do Hornej Súče. V roku 1941 bol preložený za kaplána do Kysuckého Nového Mesta, v roku 1943 do Turzovky, v roku 1946 do Bytče a v roku 1947 do Orechového. V roku 1947 bol ustanovený za správcu farnosti v Prečine. V tom istom roku tam bol ustanovený za farára.90 22. januára 1950 počas omše v kázni svojim veriacim spomenul svoju návštevu Prahy. Okrem iného povedal: „Sprievodkyňa v električke bola špinavá a neupravená, z jej odpovede na jeho dotaz, či dobre cestuje na Hradčany, hneď vedel, hoci mu odznak neukázala, akému Bohu slúži, že iste nie tomu, čo je na nebi, ale na zemi.“91 Ďalej opisoval budovu arcibiskupského paláca, v ktorej sídlil arcibiskup Dr. J. Beran, a budovu, v ktorej sídlil prezident republiky: „Vzdialenosť oboch budov je tak blízka, že keby si títo dvaja reprezentanti otvorili okná, mohli by si zablahoželať dobré ráno, ale sa to nestane, lebo naši náboženskí vedúci sa nemôžu spriateliť s tými, čo olupujú veriacich o vieru, Boha, náboženskú a kresťanskú lásku.“92 V ďalšej časti kázne zasa tvrdil: „Našu náboženskú krásu sa nám niekto pokúša sobrať, aj soberie všetko a slovenský národ zostane len otrokom roboty" a kázeň skončil slovami: „...aby Boh dal sily, že v prípade nebezpečia, že nám budú vieru brať, aby sme boli schopní aj životy položiť za vieru a Boha.“93 Za tieto jeho výroky ho štátny prokurátor 18. mája 1950 obžaloval z poburovania proti republike a verejného ubližovania na cti prezidentovi republiky.94 Štátny súd v Bratislave ho 4. mája 1951 uznal vinným a odsúdil ho na 1 rok odňatia slobody, peňažný trest 10 000 Kčs a stratu čestných občianskych práv po dobu 5 rokov. Keďže bol vo väzbe od 12. júna 1950, súd to zohľadnil a započítal tento čas do trestu.95 Z vyšetrovacej väznice v Bratislave bol prevezený do Leopoldova, odkiaľ bol 22. júna 1951 prepustený na slobodu. Do roku 1952 bol však internovaný v „kárnom kláštore“ v Močenku.96 V roku 1952 ho nitriansky biskup Eduard Nécsey s vážne poškodeným zdravím posiela na zotavenie do Hornej Súče, kde mal pôsobiť ako kaplán.97 Od októbra 1952 je v Hornej Súči menovaný za správcu farnosti.98 V Hornej Súči pôsobil až do svojho odchodu do penzie v roku 1991, teda 39 rokov. Nitriansky biskup Ján Chryzostom kardinál Korec mu 22. júna 1990 za dlhoroční obetavú kňazskú prácu udelil titul „čestný dekan“. Posledné roky prežil na odpočinku v Orechovom, kde vo veku 85 rokov 16. augusta 1997 zomrel. Pochoval ho nitriansky pomocný biskup Mons. František Rábek v Hornej Súči na cintoríne v Lipine.99 88 J. Klinko vo svojej práci uvádza, že v štúdiu teológie pokračoval aj po vysviacke a v roku 1949 získal v Olomouci titul doktora teológie. (ČAJOVÁ, J. História farnosti Horná Súča. Skalka nad Váhom: DELTA, 2004, s. 55.) 89 Porov. ČAJOVÁ, J. História farnosti Horná Súča. Skalka nad Váhom: DELTA, 2004. ISBN 80-969117-2–4, s. 55. 90 Juraj Klinko uvádza, že v roku 1950 sa dostal mimo pastorácie. Bol zaradený do skupiny, ktorú zatvorili do kláštora v Močenku. Porov. Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, c. d., s. 306. 91 ŠA Bratislava, f. Šs, Or III 205/50, Dr. Ladislav Ďatelinka, Žaloba Štátnej prokuratúry. Bratislava 18. 5. 1950. s. 1. 92 Tamže. 93 Tamže. 94 Porov. Tamže. 95 ŠA Bratislava, f. Šs, Or III 205/50, Dr. Ladislav Ďatelinka, Rozsudok Štátneho súdu. Bratislava 4. 5. 1951. s. 1–2. 96 ŠA Bratislava, f. Šs, Or III 205/50, Dr. Ladislav Ďatelinka, Príkaz na prepustenie väzňa. Bratislava 21. 6. 1951. 97 Porov. ČAJOVÁ, J., c. d., s. 55. 98 Porov. Schematizmus Nitrianskej diecézy 1996. Bratislava: Lúč, 1996. s. 128. 99 Porov. ČAJOVÁ, J., c. d., s. 55-56. |