Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 1365 |
| Meno kňaza : | Čulen, Martin |
| Pcmeno kňaza : | culenmartin |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894 |
| Strany : | 534-535 |
| Poradie : | 149540 |
| Citát : | Csulen Martinus.Natus 31. Maji 1828. in Broczkó in cottu Nitriensi. Philosophiam Tirnaviae, theologiam Viennae absolvit. 12. Dec. 1848. ordinatus est. Cooperatorem egit in Majthény per medium annum, aeque in Nagy-Lévárd. 1852. professor factus penes gymnasium Neosoliense, 1855. transivit ad gymnasium Posoniense, inde vero 1859. director gymnasii Szatmáriensis, ubi simul sacrae sedis ejatis assessor factus. Ab 1863. in pari qualitate Neosolii, 1868. Leutsoviae, et 1869. Znyóváraljae applicatus. 9. Dec. 1875. parochus factus in Cseke. Ubi simul examinator prosynodalis, spiritualis districtualis. Reg. hung. et c. r. Viennensis soc. geol. commembrum. Scripsit librum scholarem matheseos. (Szinnyei, Magy. Irók. II. 447.) |
| Preklad : | Narodil sa 31. mája 1823 v Brodskom v Nitrianskej župe. Filozofiu študoval v Trnave, teológiu vo Viedni. 12. decembra 1848 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Majcichove pol roka, rovnako vo Veľkých Levároch. V r. 1852 sa stal profesorom na gymnáziu v Banskej Bystrici, v r. 1855 prešiel na gymnázium v Bratislave, potom sa v r. 1859 stal riaditeľom gymnázia v Satmári, tu sa stal zároveň prísediacim. Od r. 1863 pôsobil v Banskej Bystrici, v r. 1868 v Levoči, a od r. 1869 v Kláštore pod Znievom. 9. decembra 1875 sa stal farárom v Čake, kde bol zároveň prosynodálnym examinátorom, špirituálom dištriktu a členom Rakúsko-uhorskej kráľovskej geologickej spoločnosti vo Viedni. Napísal knihu matematiky pre školy. (Szinnyei, Magy. Irók. II. 447.) |
| Číslo záznamu : | 59074 |
| Meno kňaza : | Čulen, Martin |
| Pcmeno kňaza : | culenmartin |
| Číslo knihy : | 4661 |
| Názov knihy : | Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000. |
| Skratka knihy : | lexikon |
| Strany : | 217 |
| Poradie : | 3740 |
| Citát : | ČULEN, Martin (* 31.5.1823 Brodské, okr. Skalica -+ 24.1.1894 Čaka, okr. Levice) - pedagóg, organizátor slovenského školstva, predstaviteľ národného hnutia, publicista. Používal značky M. Č., -n-n. Narodil sa v rodine roľníka, základnú školu vychodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Skalici, Bratislave, filozofiu v Trnave (1836-1845) a teológiu na Pázmaneu vo Viedni. Za kňaza ho vysvätili 13.12.1848. V tom istom roku sa zúčastnil v Prahe na Slovanskom zjazde ako člen slovenskej delegácie. Pôsobil ako kaplán vo Veľkých Levároch a v Majcichove (1849-1851), súčasne sa pripravoval na skúšky z matematiky a fyziky, ktoré zložil r. 1851 na Viedenskej univerzite. V novembri 1851 sa stal profesorom matematiky a fyziky na gymnáziu v Banskej Bystrici, v júni 1856 na gymnáziu v Bratislave, kde pôsobil aj ako kazateľ. V septembri 1859 ho vymenovali za riaditeľa gymnázia v sedmohradskom Satmári, stadiaľ sa zásluhou biskupa Š. Moysesa dostal na gymnázium v Banskej Bystrici, kde od novembra 1862 do januára 1867 pôsobil ako riaditeľ. Na nátlak miestnych maďarizátorov musel odísť a stal sa riaditeľom gymnázia v Levoči. V auguste 1868 z tých istých dôvodov stadiaľ odišiel do Kláštora pod Znievom. Tam pripravoval založenie slovenského katolíckeho gymnázia a r.1869 sa stal jeho riaditeľom. Keď r.1874 maďarská vláda gymnázium zrušila, odišiel do Čaky, kde sa od r.1875 venoval pastorácii. Bol vynikajúci a študentmi obľúbený pedagóg. Vyučoval matematiku, fyziku a osvedčil sa aj ako autor učebníc. Napísal dve učebnice: Arithmetika pro 1. a 2. tfídu nižšího gymnasia (Viedeň 1854) a Počtoveda, čili arithmetika pre 1., 2. a 3. triedu nižšieho gymnázia, pre nižšie reálky a pre obecný život, ktorá vyšía ako 8. zväzok Matičných spisov (Skalica 1866). Vo svojej pedagogickej praxi veľký dôraz kládol nielen na získavanie odborných vedomostí, ale aj na mravnú a národnú výchovu; vo veľkej miere sa staral o hmotné zabezpečenie chudobných študentov. Popri pedagogickom pôsobení sa aktívne zapájal do národného hnutia, stál pri zrode Matice slovenskej i Spolku sv. Vojtecha. R.1874 sa ako vedúci delegácie Matice slovenskej zúčastnil na otvorení záhrebskej univerzity. Ako publicista prispieval do časopisov Cyrill a Method, Kazateľňa, Katolícke noviny, Obzor, Pešťbudínske vedomosti a i. O jeho živote a diele napísal biografickú štúdiu Konštantín Čulen: Martin Culen (Sborník Literárno-vedeckého odboru Spolku sv. Vojtecha, r. 1, 1933, s. 349-475) a monografiu Miloš Štilla: Martin Čulen. Pedagóg a národný buditeľ (Bratislava 1983). ALEXANDER ŠIMKOVIČ |
| Číslo záznamu : | 62200 |
| Meno kňaza : | Čulen, Martin |
| Pcmeno kňaza : | culenmartin |
| Číslo knihy : | 479006 |
| Názov knihy : | Bagin Anton: Vybrané kapitoly zo slovenských cirkevných dejín. SSV 1980 |
| Skratka knihy : | Bagin |
| Strany : | 39-41 |
| Poradie : | 180 |
| Citát : | ČULEN, Martin Významný pedagóg a literárny pracovník. Narodil sa 31 mája 1823 v Brodskom v roľníckej rodine. Základné vzdelanie nadobudol v rodisku. Gymnázium navštevoval v Skalici a Bratislave. Vstúpil do ostrihomského seminára. Teológiu študoval ako chovanec Pázmánea vo Viedni, kde založil slovenský čitateľský spolok. Počas revolučných rokov meruôsmych prišiel na Slovensko a pridal sa k Hurbanovým dobrovoľníkom. V Skalici sa dozvedel, že na neho vydali zatykač, preto opustil načas Slovensko a zúčastnil sa na Slovenskom zjazde v Prahe. V novembri 1848 sa vrátil do svojho rodiska, odtiaľ išiel do Ostrihoma a dokončil teologické štúdiá. Po kňazskej vysviacke (13. decembra 1848) bol kaplánom vo Veľkých Levároch a Majcichove. Roku 1851 sa stal dočasným profesorom matematiky na gymnáziu v Banskej Bystrici. Koncom toho istého roku zložil na viedenskej univerzite profesorskú skúšku s vyznamenaním, na čo ho menovali za riadneho profesora matematiky a fyziky. V Banskej Bystrici zostavil učebnicu Arithmetika pro 1. a 2. třídu nižšího gymnasia (vyšla vo Viedni 1854). V júni 1856 ho preložili na gymnázium do Bratislavy a zároveň poverili funkciou slovenského kazateľa v kostole sv. Trojice. Hoci bol jediným profesorom Slovákom na bratislavskom gymnáziu, čoskoro si získal autoritu a dobré meno ako pedagóg. V Bratislave sa spriatelil s dozorcom stredných škôl tamojšieho dištriktu Jozefom Kozáčkom, znamenitým školským odborníkom, ktorý mal neskôr veľký podiel na založení gymnázia v Kláštore pod Znievom. Začiatkom školského roku 1859/6O menovali Čulena za riaditeľa na szatmárské gymnázium. Na tamojšej škole zaviedol prísny poriadok. Dosiahol, že gymnázium v Szatmáre (Satú Mare, Runwxsko) nadobudlo dobrú povesť. Chudobných žiakov finančne podporoval. Szatmársky biskup ho vymenoval za konzistoriálneho radcu. Čulen túžil účinkovať na Slovensku, ale vláda s tym nesúhlasila. Az v roku 1862 povilila Viedeň na nátlak biskupa Moysesa zreformovať banskobystrické gimnázium. Do Bystrice prišli viacerí výborní slovenskí profesori (Florián Červen, Fraňo Mráz, Emil a Karol Černý, Jozef B. Klemens, Anton Oebecauer a i.) a vtedy sa Čulen stal riaditeľom tamojšieho gymnázia (15. novembra 1862). Čulen vytvoril z banskobystrického gymnázia slovenskú školu, povzniesol ju na vysokú úroveň a umožnil na nej študovať aj najchudobnejším nadaným slovenským žiakom. Pri gymnáziu bolo totiž alumneum, kde chudobní študenti dostavali stravu zdarma alebo za mierny poplatok. Čulen napísal v tomto období svoju ďalšiu učebnicu Počtoveda čili arithmetika pre I., II. a III. triedu nižšieho gymnásia, pre nižšie reálky a obecný život (vyšla v Skalici 1866). Úspechy banskobystrického gymnázia a oživenie národnobuditeľských snažení sa nepáčili šovinistickým kruhom. V júni 1867 na zasadnutí Zvolenskej stolice podal podžupan Béla Grünwald obžalobu proti bystrickému gymnáziu a zvlášť proti riaditeľovi gymnázia Martinovi Čulenovi. Výsledok vyšetrovania bol zrejmý - preložiť celý profesorský slovenský zbor aj s riaditeľom. Čulena poslali za riaditeľa do Levoče, kde sa ujal funkcie 11. januára 1868. Na novom pôsobisku musel Čulen prekonávať ďalšie prekážky a podozrievania. Rýchlo sa však vžil do nového prostredia a venoval sa mládeži. Dal jej k dispozícii predovšetkým slovenské knihy. Priveľká aktivita Martina Čulena bola tŕňom v oku levočským šovinistickým kruhom. Čakali na vhodnú príležitosť, aby ho mohli vyštvať z Levoče. Príležitosť sa čoskoro naskytla. Dvadsaťjeden spišským obcí,sa začalo domáhať vyriešenia národnostnej otázky. Úrady vyhlasovali akciu spišskych miest za revoltu a za pôvodcu petície označili Matrina Čulena. Čulenovi zhabali celú korešpondenciu. Tlačovou kampaňou dosiahli, že minister Eӧtvӧs zbavil Čulena riaditeľskej funkcie a dal ho do dočasnej výslužby. V septembri 1868 musel z Levoče odísť. Utiahol sa na stredné Slovensko. Cestou sa zastavil v Kláštore pod Znievom a začal uvažovať o založení samostatného katolíckeho slovenského gymnázia. Navštívil priateľov v Banskej Bystrici a v Nitre, písal do Pešti. Sám zostával v ústraní, ale myšlienka znievskeho slovenského gymnázia sa ujala a v októbri 1869 otvorili prvé dve triedy. Čulen sa stal riaditeľom nového gymnázia. Takmer s nadľudským úsilím prekonával materiálne, priestorové i finančné ťažkosti. Vynikajúcou organizáciou práce a neobyčajným zanietením strhol profesorský zbor i samotné žiactvo k húževnatej a vytrvalej práci. Čulen vypracoval pre znievske gymnázium osobitné učebné osnovy, v ktorých uplatnil jedinečné pedagogické vedomosti, pozoruhodné mnohoročné skúsenosti i vnímavý postreh ďalšieho vývinu spoločnosti a jej životných potrieb. Zvlášť na tú dobu cenné boli Čulenove náhľady na prírodovedné predmety. Zo znievskeho gymnázia vytvoril reálne gymnázium, jediné v celom Uhorsku. Spolu a profesormi presadzoval vo svojej pedagogickej praxi odkaz J. A. Komenského. Gymnázium v Kláštore pod Znievom sa zaradilo medzi najlepšie v Uhorsku. Čulen vykonal veľa v prospech talentovaných chudobných slovenských študentov. Zriadil pri gymnáziu alumneum, udeľoval podpory a odmeny. Viacerí chudobní žiaci bývali priamo u Čulena. On ich stravoval, šatil a vychovával nielen v škole, ale aj mimo nej. Jedným spomedzi nich bol neskorší slovenský dramatik Ferko Urbánek. Neodťahoval sa ani od verejného života. V Znieve založil Živenu a Ženskú besedu. Ochotne sa venoval osvetovej a výchovnej práci nielen v Kláštore pod Znievom, ale aj na okolí. Horlivo sa zapájal do celonárodných podujatí. Matica slovenská, Živena, Spolok sv. Vojtecha, Knihtlačiarsky účastinársky spolok v Turčianskom Sv. Martine a i. mali v osobnosti Čulena agilného iniciátora, aktívneho spolupracovníka a nadšeného podporovateľa. V roku 1871 si ho Znievčania zvolili za čestného občana a navrhli ho za člena stoličného výboru Turčianskej stolice. Dva razy kandidoval vo voľbách. Vo svojom volebnom programe sa zaoberal predovšetkým sociálnymi potrebami ľudu, dožadoval sa zníženia daní, rozkvetu hospodárstva, priemyslu i obchodu a úplnej rovnoprávnosti všetkých národov v Uhorsku. Protivníci však útočili proti Čulenovi, a označovali ho za Rusa, ktorý chce zapredať vlasť Rusku. Od roku 1873 sa národnostný útlak na Slovensku neobyčajne zvyšoval. Ohrozená bola aj existencia znievského gymnázia. V nasledujúcom roku zatvorili všetky tri slovenské gymnázia. Čulen sa v tom roku zúčastnil ako vedúci delegácie Matice slovenskej na otvorení záhrebskej univerzity. Do Kláštora pod Znievom sa ešte vrátil a musel byť prítomný likvidácii tamojšieho gymnázia, ktoré vybudoval s vypätím všetkých síl. Po odchode z Kláštora pod Znievom sa rozhodol nastúpiť do pastorácie. Ostrihomský arcibiskup Ján Simor mu ponúkol bohatú maďarskú faru. Čulen odmietol túto ponuku a prijal chudobnú slovenskú faru v Čake na slovensko-maďarskom pohraničí. Tu sa venoval ľudovýchovnej prací, neúnavne bojoval proti alkoholizmu, farníkom pomáhal vymaniť sa z dlžôb a zo zaostalosti. Vo voľných chvíľach študoval klasickú literatúru a s veľkými nádejami sledoval kultúrny a národnostný rozvoj českého národa. Od roku 1893 chorľavel. Zomrel v Čake 23. januára 1894. Martin Čulen bol plodný publicista. Okrem učebníc uverejnil viacero článkov a životopisných štúdií, z ktorých niektoré vyšli samostatne. Prispieval do časopisov a novín: Cyrill a Method, Kazateľňa, Obzor, Katolícke noviny, Pešťbudínske vedomosti, Národnie noviny. Niektoré jeho rukopisy sa stratili. Čulen bol nielen vynikajúci pedagóg, ale aj znamenitý kazateľ a rečník. Keď nastupoval do funkcie riaditeľa banskobystrického gymnázia, k študujúcej mládeži sa prihovoril vzletnou rečou: „Tam, hľa, z dedín, z ktorých ste vzišli, čakajú na vás. Čakajú, že im prinesiete kus lepšieho života. Máte povinnosti k sebe, ale máte povinnosti i k ľudu. Vy musíte ukázať, že viete viacej než iní. Na vás hľadia vaši, ale tým viac cudzí. Vy ste soľ slovenskej zeme! My všetci musíme pracovať tak, aby sme nesklamali Slovensko... Literárny historik a výborný znalec slovenského kultúrneho života v druhej polovici minulého storočia Jaroslav Vlček, ktorý vyrastal v Banskej Bystrici, porovnal Martina Čulena s Ľudovítom Šťúrom. To, čo znamenal túr pre slovenskú mládež v štyridsiatych tokoch minulého storočí, to znamenal pre ňu v sesťdesiatých rokoch Martin Čulen. |