logo
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty ku kňazovi:
Číslo záznamu : 59634
Meno kňaza : Chlebák, Michal
Pcmeno kňaza : chlebakmichal
Číslo knihy : 4661
Názov knihy : Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000.
Skratka knihy : lexikon
Strany : 553
Poradie : 9230
Citát : CHLEBÁK, Michal (* 18.9.1814 Kolačkov, okr. Stará Ľubovňa - + 3.12.1875 Stará Ľubovňa) - publicista, prekladateľ. Používal značky: M.Ch.M.CHI., CH.M.
Gymnázium vyštudoval u piaristov v Podolínci, filozofiu v Jágri, teológiu v Spišskej Kapitule (1834-1838). Ako kaplán pôsobil v Tvrdošíne (1839-1845) a v Spišskej Novej Vsi (1845-1854). Od r.1855 bol farárom, neskôr dekanom a inšpektorom škôl v Starej Ľubovni. Vyšiel z radov mladšej generácie bernolákovcov, ale ako publicista sa prejavil už ako stúpenec štúrovskej spisovnej slovenčiny a hlásateľ spolupráce bernolákovcov so štúrovcami. Ako dopisovateľ Štúrových Slovenských národných novín informoval v r.1846-1848 o sociálnych pomeroch na Spiši, o príčinách negramotnosti ľudu, o alkoholizme a i. V Palárikovom časopise Cyrill a Method (1850-1851) písal o potrebách reforiem v Cirkvi a spoločnosti, o zanedbávaní slovenského školstva a s tým súvisiacimi otázkami. Bol aktívny predovšetkým ako autor ľudovýchovných a moralizátorských próz, ktoré v r.1850-1855 uverejňoval v Katolíckych novinách Klempových). Zväčša preberal cudzie námety, ktoré aktualizoval vnášaním slovenských reálií do parafrázovaných príbehov. Príbehy, ktoré poznal z autopsie, označoval podtitulom „obrazy zo života". Pri časopiseckých prekladoch zvyčajne neuvádzal autora, čo vtedy patrilo k bežnej prekladateľskej praxi. V tejto súvislosti treba upozorniť na preklad či skôr adaptáciu Dickensovej poviedky Vianočná pieseň, uverejnenú pod názvom Jedna vianočná história (Katolícke noviny, 1852). Ide o prvý preklad Dickensovej práce do slovenčiny. Prekladateľ tu nevychádzal z anglického textu, ale použil český, resp. nemecký preklad. Inicioval aj prekladanie a knižné vydanie spisov Krištofa Schmida v slovenčine - Štedrý večer čili utiereň (1855); Veľkonočné vajcia (1855); Jahniatka (1856); Poučná udalosť Jindricha Duboskalského (1856); Ludevit, malý vystehovalec (1865); Kanárik, Diamantový prsteň (1865). Ako ľudovýchovný pracovník vytrvalo propagoval zakladanie spolkov miernosti.
ALEXANDER ŠIMKOVIČ

Číslo záznamu : 62210
Meno kňaza : Chlebák, Michal
Pcmeno kňaza : chlebakmichal
Číslo knihy : 479006
Názov knihy : Bagin Anton: Vybrané kapitoly zo slovenských cirkevných dejín. SSV 1980
Skratka knihy : Bagin
Strany : 58-59
Poradie : 280
Citát :
CHLEBÁK, Michal

Plodný publicista a ľudovýchovný pracovník. Narodil sa 18. septembra 1814 v Kolačkove. Základné vzdelanie nadobudol na gymnáziu v Podolínci, filozofické štúdia absolvoval v Jágri
a teológiu v rokoch 1834 - 1838 v Spišskej Kapitule. Po kňazskej vysviacke bol kaplánom v Tvrdošíne, v Nižných Ružbachoch, v rokoch 1845 - 1854 v Spišskej Novej Vsi. Od septembra 1854 bol farárom a neskôr aj dekanom v Starej Ľubovni kde zomrel 5. decembra 1875.

Hoci sa Chlebák od svojich teologických štúdií živo zaujímal o politické i cirkevné otázky, predsa rozhodujúcim podnetom pre jeho ľudovú činnosť boli roky, ktoré strávil v blízkosti Eduarda Korponaya, spisovateľa tých čias. Pod jeho vedením sa zaradil medzi bernolákovských buditeľov mladšej generácie. Činne sa zúčastňoval spolkov striezlivosti na Spiši, opierajúc sa o Korponayov príklad a pozoruhodnú aktivitu levočského spolku. Táto práca bola mimoriadne dôležitá ak si uvedomíme, akou pliagou bol nemierny alkoholizmus v minulom storočí. V protialkoholickom hnutí sa Spiši, ako aj o rozličných spoločenských novinách sa venoval Chlebák v rubrike dopisovateľov v Štúrových Slovenských národných novinách: prebojúval tým myšlienku spolupráce mladých štúrovcov s bernolákovcami, čo malo veľký význam pre ďalší rozvoj národného hnutia. Chlebák sa horlivo zasadzoval za uvedenie štúrovskej slovenčiny do funkcie spisovného jazyka, vo svojich príspevkoch vyzdvihoval naliehavú potrebu osvetovej činnosti medzi pospolitým ľudom a zvýšenú pozornosť venoval aj školskej problematike.

V Palárikovom časopise Cyrill a Method uverejnil zaujímavé články o príčinách nevzdelanosti ľudu a o hospodárskej nerovnosti katolíckeho duchovenstva. V niekoľkých príspevkoch sa zaoberal tiež vieroučnými pravdami.

V rokoch 1850 - 1856 pravidelne prispieval do Katolíckych novín. Išlo prevažne o state s náboženskou alebo mravoučnou tendenciou s podtitulmi rozprávka, podobenstvo alebo udalosť zo života. Uverejnil ich tu takmer šesťdesiat. Možno ich zaradiť k ľudovýchovnej spisbe, ktorá bola v tých rokoch bohato zastúpeným typom literatúry.

Niekoľko ľudovýchovných, mravoučných a zábavnopoučných rozprávok pre deti vydal Chlebák aj knižne v rokoch 1855 - 1856 v Pešti. Išlo viacmenej o voľné preklady prác nemeckého spisovateľa Ch. Schmida Štedrý večer čili utiereň, Veľkonočné vajcá, Kvetný košíček, Jahniatko a Poučná udalosť Jindricha Duboskálského, ktoré v osobitnej edícii vydal Ján Palárik. U Škarnicla v Skalici uverejnil Chlebák preklady prác Ľudevít, malý vysťahovalec, Kanárik a Diamantový prsteň (1865 - 1866). Táto oblasť činnosti nedosahuje úroveň ani význam jeho publicistiky.

V neskorších rokoch sa Chlebák literárne odmlčal. Vcelku jeho publicistika dokazuje rozhľadenosť a pohotovosť autora. Mal neobyčajný zmysel pre aktuálne časové otázky, písal o nich zo zaujatím a state podkladal konkrétnym materiálom z vlastného okolia a živými príkladmi. Vyznačoval sa originalitou názorov a svojráznosťou štýlu. Záujmom o národné a sociálne položenie ľudu na východnom Slovensku vydobyl si príslušné miesto vo vývine slovenskej publicistiky.