Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 179 |
| Meno kňaza : | Bucko, Anton |
| Pcmeno kňaza : | buckoanton |
| Číslo knihy : | 476874 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava 1971. |
| Skratka knihy : | Schem71 |
| Strany : | 148-160 |
| Citát : | Bučko Anton, n. 21. II. 1909 v Libichave, o. 16. VI. 1935, správca fary v Lehote pod Vtáčnikom. |
| Číslo záznamu : | 41640 |
| Meno kňaza : | Bucko, Anton |
| Pcmeno kňaza : | buckoanton |
| Číslo knihy : | 1019709 |
| Názov knihy : | Schematismus Cleri Dioecesis Nitriensis Pro Anno A Christo Nato MCMXLII |
| Skratka knihy : | NS1942 |
| Strany : | 123 |
| Poradie : | 2520 |
| Citát : | 40. Bucko Antonius. Natus 21. II. 1909 in Libichava. 1935 ordinatus, Cooperator in Horná Súča, 1936 in Nemšová, Bošáca, 1938 in Slatina n/B, 1939 in Varín, int. Admi- nistrator in Selec, 1940 in examine Pro-Synodali appro- batus. .... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... 39 |
| Číslo záznamu : | 41927 |
| Meno kňaza : | Bucko, Anton |
| Pcmeno kňaza : | buckoanton |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 304 |
| Poradie : | 42225 |
| Citát : | Bucko Anton, n. 21. 2. 1909 v Libichave, o. 16. 6. 1935, kapl. H. Súča, voj. zákl. sl., 1936 kapl. Nemšová, Varín, 1937 kapl. Bošáca, 1939 spr. f. Selec, 1942 spr. f. Slatina n. Bebr., 1943 f. tamže, 1951 spr. f. Lazy p. Mak., 1958 m. p., 1959 spr. f. Podskalie, 1968 spr. f. H. Poruba, 1971 spr. f. Lehota p. Vtáč., 1974 spr. f. Riečnica, 1976 n. o. v CHD Pezinok. |
| Číslo záznamu : | 43197 |
| Meno kňaza : | Bucko, Anton |
| Pcmeno kňaza : | buckoanton |
| Číslo knihy : | 1019708 |
| Názov knihy : | Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXXXVII |
| Skratka knihy : | NS1937 |
| Strany : | 141 |
| Poradie : | 1890 |
| Citát : | Bucko Antonius. Natus 1909 in Libichava. 1935 ordinatus, Cooperator in Horná Súča, 1936 in Nemšová, Bošáca. 44 |
| Číslo záznamu : | 62573 |
| Meno kňaza : | Bucko, Anton |
| Pcmeno kňaza : | buckoanton |
| Číslo knihy : | 92942 |
| Názov knihy : | M. Šidlo a kol.: Trpiaci svedkovia viery. Kňazský sem. Nitra 2018 |
| Skratka knihy : | Trpiaci |
| Strany : | 111-114 |
| Poradie : | 310 |
| Citát : | Anton Bucko Anton Bucko sa narodil 21. februára 1909 v Libichave vo farnosti Šišov ako jeden z ôsmich súrodencov. Po vychodení ľudovej školy navštevoval gymnázium v Nitre a v Kláštore pod Znievom, potom Vysokú školu bohosloveckú v Nitre, kde bol 16. 6. 1935 vysvätený za kňaza.414 Spolu s ním bol vysvätený aj jeho bratranec, neskorší prelát prof. Mons. ThDr. Vojtech Bucko, s ktorým aj slávili v ten istý deň primície.415 Anton Bucko bol postupne kaplánom v Hornej Súči (1935), Nemšovej a Varíne (1936) i v Bošáci (1937). V roku 1939 sa stal správcom farnosti Selec, po troch rokoch správcom farnosti v Slatine nad Bebravou, kde bol v roku 1943 vymenovaný za farára. V Slatine zotrval do roku 1951, kedy sa stal správcom farnosti v Lazoch pod Makytou.416 Práve do obdobia pôsobenia v Lazoch sa vzťahuje prípad, za ktorý bol aj súdený. Hoci inkriminovaný incident sa stal na začiatku marca 1958, Antona Bucka vzali do vyšetrovacej väzby až 11. augusta toho roku. Pri výsluchu 13. augusta povedal okrem iného: „Uznesenie vyšetrovateľa KS-MV v Žiline zo dňa 11. 8. 1958 o vznesení obvinenia beriem na vedomie a sťažnosť proti nemu nepodávam. Obvineniu som porozumel, vinným sa cítim.“417 Keby nešlo o prípad, ktorý sa udial v socialistickom Československu koncom päťdesiatych rokov, vyznievala by jeho zápletka až komicky. Lazy pod Makytou nie sú pastoračné ľahkou farnosťou, pretože ide o konfesionálne zmiešanú obec s prevahou evanjelického obyvateľstva, ktorá je pritom rozťahaná v kopcovitom teréne. Keď za týchto neľahkých okolností prišiel za miestnym správcom farnosti Antonom Bučkom najprv manžel miestnej poštárky a potom i samotná poštárka s tým, že ktosi trúsi po dedine „špinavé reči“ o pomere farára s poštárkou, tak mu „praskli nervy“. Ako popisoval pri vyššie spomínanom výsluchu samotný Anton Bucko: „Keď som prišiel na MNV, povedal som predsedovi MNV, aby išiel so mnou na faru, že budeme vyšetrovať tie veci, ktoré sa o mne rozprávajú. Potom som vytiahol z vrecka vreckový nožík, ktorý som si otvoril, a povedal som: O kom zistím, že to povedal, či to boli luteráni alebo komunisti alebo katolíci, týmto nožom budem rezať. Neviem určite, či som toto povedal v jednotnom či v množnom čísle. Otvorený nôž som držal v ruke, keď som toto hovoril, so zdvihnutou rukou asi vo výške očí. Je pravdou, že ma potom ukľudňoval predseda MNV, aby som sa utíšil, že on príde za mnou na faru a že sa to dá všetko do poriadku. Ja som potom nožík zavrel a odišiel som.“418 Cestou mal ešte podobné extempore s jednou miestnou klebetnicou. Potom sa všetci dotyční stretli na fare a situácia sa upokojila, klebety utíchli a viac sa o tom nevravelo. Anton Bucko sklamaný z osočovania, potom požiadal biskupský úrad o preloženie. Všetky výpovede svedkov incidentov potvrdzujú túto verziu udalosti, rozchádzajú sa (čo je po pol roku pochopiteľné) v presnom texte vyhrážky, ale tajomník i predseda MNV dali farárovi za pravdu, že spomínal nielen komunistov a luteránov, ale aj katolíkov. Predseda MNV okrem toho napísal o obvinenom farárovi (na tú dobu) veľmi priaznivý posudok, kde ho charakterizuje ako človeka tichej a uzavretej povahy, ktorý sa do štátnych vecí nemieša, plní si občianske povinnosti a žije so svojou vyše šesťdesiatročnou matkou. Konštatuje tiež: „... v našej obci sú občania príslušní do dvoch konfesií a v minulosti práve zásluhou farárov medzi sebou zle nažívali, dnes konštatujeme pravý opak. Náboženskej neznášanlivosti v obci niet, čo je tiež zásluhou horemenovaného.“419 Tieto slová nie sú bez významu - v čase, keď boli napísané, bol Anton Bucko už 11 dní vo väzení a bolo proti nemu vznesené obvinenie pre trestný čin útokov proti skupinám obyvateľov podľa § 116 ods. 1 a 3 písm. a, čo v tomto konkrétnom prípade znamenalo vyhrážanie sa so zbraňou v ruke pre náboženstvo alebo pre to, že sú bez vyznania, za čo trestný zákonník predpisoval trest jeden až päť rokov odňatia slobody.420 Počas výsluchu však kládli obvinenému farárovi vyšetrovatelia aj celkom iné otázky - pýtali sa na príbuzných v cudzine, jeho pôsobenie v HSĽS počas vojny, na jeho protikomunistické postoje po vojne, na jeho aktivitu proti vzniku schizmatickej Katolíckej akcie i na nesúhlas s JRD, tiež na počúvanie Slobodnej Európy. V protokoloch je i to, že si vážil a váži popraveného prezidenta Jozefa Tisa, odslúžil za neho sv. omše, bol v kontakte s ukrývajúcimi sa kňazmi, nesúhlasil s obvinením Alberta Hederu v procese s gestapákmi a využíval pri práci farára aj takzvaný čierny fond.421 Na všetky tieto otázky pravdivo odpovedal, hoci mu to mohlo priťažiť a za každú z týchto vecí niekto z kňazov Nitrianskej diecézy bol aj odsúdený. Počas výsluchov sa javí Anton Bucko ako čestný a úprimný človek pokojnej povahy, ktorý si uvedomuje svoj ojedinelý skrat, úprimne ho ľutuje a je ochotný niesť zaň primeranú zodpovednosť. Obyvatelia Lazov pod Makytou jeho verziu udalostí potvrdili a boli ochotní sa ho pred vyšetrovateľmi zastať. Ľudový súd v Púchove 25. septembra 1958 prekvalifikoval čin Antona Bucka len na nebezpečné vyhrážanie, čo je priestupok s nižšou trestnou sadzbou, a keďže boli všetci svedkovia už vypočutí, nariadil jeho prepustenie z väzby.422 Prokurátor sa však odvolal, že obžalovaný by mohol na slobode vplývať pred súdom na svedkov, preto A. Bucko musel naďalej zotrvať vo väzbe. Tieto dôvody vyznievajú absurdne, vzhľadom na to, že výpovede obžalovaného i svedkov boli od počiatku v zhode. Hoci pri pojednávaní odsúdil Ľudový súd v Púchove Antona Bucka len na 1 mesiac väzenia bezpodmienečne za priestupok nebezpečného vyhrážania,423 pričom tento mesiac mal dávno odsedený vo vyšetrovacej väzbe, dostal sa kvôli ustavičným protestom prokurátora proti možnému ovplyvňovaniu svedkov na slobodu až 24. októbra po konečnom verdikte Krajského súdu v Žiline o prepustení na slobodu.424 Nasledujúce odvolacie pojednávanie na Krajskom súde v Žiline 12. januára 1959 dopadlo potvrdením rozsudku Ľudového súdu. Vďaka týmto prieťahom si Anton Bucko odsedel miesto jedného mesiaca, na ktorý bol odsúdený, takmer dva a pol mesiaca. Po návrate do pastorácie sa stal v roku 1959 správcom farnosti Podskalie, neskôr Horná Poruba (od roku 1968), Lehota pod Vtáčnikom (od roku 1971) a napokon Riečnica (od roku 1974). Veriaci v Riečnici na neho spomínajú ako na láskavého a trpezlivého kňaza, ktorý na nikoho nezvýšil hlas, staral sa o kostol, faru i okolie. Fara, kde bola gazdinou jeho sestra, bola pre každého pohostinným miestom. Ako výborný hudobník školil vo farnosti mladých v hre na organ a tiež ich brával na nedeľné popoludňajšie výlety, až kým nemusel po náhlej chorobe v roku 1976 odísť do dôchodku.425 Poslednú etapu svojho života prežil Anton Bucko v Charitnom dome v Pezinku. Dňa 28. novembra 1980 sa vybral k sestre vlakom. Bola poľadovica a v Trenčíne odpadol. Sanitka ho síce odviezla do trenčianskej nemocnice, ale ešte toho dňa tam zomrel. Pochovaný je v rodnej Libichave spolu so spomínaným bratrancom prelátom Vojtechom Bučkom, ktorý zomrel v emigrácii 11. februára 1993 (Mníchov).426 414 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. V-571, s. 62, Zpráva o skončení vyšetrovania. 415 SANDTNER, P. Pezinskí kňazi, farári, kapláni, rodáci z Pezinka. Pezinok: Peter Sandtner, 2007, s. 102. 416 Schematizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 1978, s. 304. 417 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. V-571, s. 10, Zápisnica Krajskej správy MV Žilina 1 Kv 034/58. 418 Tamže, s. 10-11. 419 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. V-571, s. 55, Bucko Anton, kádrový posudok. 420 BEŽECKÝ, Z. et al. Trestný zákon. Komentár k zákonu z 12. júla 1950. č. 86 Zb. v znení zákona č. 63/1956 Zb. Bratislava: Osveta, 1959, s. 354. 421 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. V-571, 36-55, protokoly o výsluchu obvineného. 422 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. V-571, s. 68, Uznesenie Ľudového súdu v Púchove. 423 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. V-571, s. 72, Rozsudok. 424 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. V-571, s. 74, Uznesenie Krajského súdu v Žiline. 425 Naši duchovní pastieri. In: Riecnica.com [online]. [cit. 27. 1. 2013]. Dostupné na internete: http://www.riecnica.com/?run=content id=6606 lang=sk 426 SANDTNER, P. Pezinskí kňazi, s. 103. |