Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 853 |
| Meno kňaza : | Benkovič, Ján z Ľubietovej |
| Pcmeno kňaza : | benkovicjan1680 |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894 |
| Strany : | 493 |
| Poradie : | 144410 |
| Citát : | Benkovics Joannes.E seminario s. reg. Stephani 15. Mart. 1680. ordinatus. Eodem anno 8. Apr. ad indifferentem parochiam in cottu Zol. investitus est, anno sequenti 1681. jam parochus Libet-Bányaensis factus, qui sub persecutione Tökölyana, licet pecunia se redimere potuisset, nihilominus ob magnum zelum ejus in fidem catholicam, ob quem adeo auctus est furor ipsum invadentium, ut ductus ad montes, Sibi ipsi sepulchralem foveam effodere debuerat, ac sic decapitatus fuerat 1683. (Ex protocollo VADnali sup.distr. Zoliens.) Imago illius hodiedum conservatur in ecclesia Dubravicensi, quae arte chalcographica quoque edita est. (Schemat. hist. dioec. Neosol. 1876. 194.) |
| Preklad : | Zo seminára sv. Štefana kráľa bol 15. marca 1680 vysvätený za kňaza. V tom istom roku 8. apríla bol ustanovený do bližšie neurčenej farnosti vo Zvolenskej župe, v nasledujúcom roku 1681 sa už stal farárom v Ľubietovej, ktorý počas Tököliho prenasledovania sa mohol vykúpiť, avšak pre veľkú horlivosť pre katolícku vieru, kvôli ktorej sa tak zvýšil hnev jeho útočníkov, že bol v r. 1683 vyhnaný do hôr, musel si vykopať hrob, a tak bol sťatý. (Z dekanského protokolu zvolenského dištriktu.) Jeho obraz je dnes zakonzervovaný v kostole v Dúbravici, pretože je to medirytina. (Schemat. hist. dioec. Neosol. 1876. 194.) |
| Číslo záznamu : | 27581 |
| Meno kňaza : | Benkovič, Ján z Ľubietovej |
| Pcmeno kňaza : | benkovicjan1680 |
| Číslo knihy : | 907730 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, Anton: Katalóg kňazov banskobystrického biskupstva. Badín 1969, rukopis |
| Skratka knihy : | Zar2 |
| Strany : | 19 |
| Poradie : | 870 |
| Citát : | Benkovich Ján Po ord. 1680 ho poslali do zv. AD na neurčenú faru. AD ho menoval za farára do Ľubietovej. Za časov tököliovského povstania, keď neprestal horliť za katolícku vieru, od rebelov bol vyvedený na vŕšok, kde si musel sám vykopať hrob a r. 1683 bol tam sťatý. /Z protokolu VAD Horného dištr. zvol./ /Jeho obraz, o ktorom bolo napísané, že sa nachádza v dúbravickom kostole a ktorý mal byť aj ako medirytina rozmnožený, už tam nejestvuje. / |