Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 808 |
| Meno kňaza : | Bélik, Jozef |
| Pcmeno kňaza : | belikjozef |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894 |
| Strany : | 490 |
| Poradie : | 143960 |
| Citát : | Bélik de Dezsér Josephus.Natus in Dezsér 1. Dec. 1758. Fuit 1778. primus seminarii generalis Budensis alumnus. Theologiae quintum annum 1782. in Pázmáneo absolvit. Jam 1781. ordinatus. Cooperatorem egit in Csúz et Udvard. Tribus annis ab 1784. in seminario generali Posoniensi studiorum praefectus. 1787. ibidem theologiae moralis professor, 1790. ibidem vice-rector. Cassato seminario 24. Jul. 1790. investitus est parochus in Zsigárd. 1808. VADnus factus. 28. Aug. 1809. canonicus Strig. 1811. Abbas B. M. V. de Monostra. Ab eodem anno usque 1818. rector seminarii Pestiensis. 10. Aug. 1818. ADnus Barsiensis, 5. Oct. 1820. praepositus S. Stephani, et post translationem capituli primus vicarius generalis Strig. 1821. el. eppus Pharosiensis. Mense Martio 1823. episcopus Scepusiensis electus et 2. Maji 1824. intronisatus est. † 5. Mart. 1847. (Biographiam publicavit. Religio és Nevelés, 1847. I.181.) In latinis sermonibus ejus sublimis fulget classicitas, idcireo illi fuit commissum Carolo Ambrosio principi ac primati Posonii 1809. parentare. (Szinnyei, Magy. Irók. I. 796.) |
| Preklad : | Narodil sa v Dežericiach 1. decembra 1758. V r. 1778 bol prvým chovancom budínskeho generálneho seminára. Štvrtý ročník teológie absolvoval v r. 1782 v Pázmaneu. Už v r. 1781 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Dubníku a Dvoroch nad Žitavou. Od r. 1784 bol tri roky študijným prefektom v bratislavskom generálnom seminári. Tam bol v r. 1787 profesorom morálnej teológie, v r. 1790 tamtiež vicerektorom. Po zrušení seminára bol 24. júla 1790 ustanovený za farára v Žihárci. V r. 1808 sa stal dekanom. 28. augusta 1809 ostrihomským kanonikom. V r. 1811 sa stal opátom Opátstva Panny Márie de Monostra. Od toho roka až do r. 1818 bol rektorom seminára v Pešti.Od 10. augusta 1818 bol tekovským archidiakonom, 5. októbra 1820 bol prepoštomom sv. Štefana, a po preložení kapituly, bol prvým ostrihomským generálnym vikáromom. V r. 1821 bol tit. biskupom pharosienskym. V mesiaci marci 1823 povýšený na spišského biskupa a 2. mája 1824 intronizovaný. † 5. marca 1847. (Životopis publikoval Religio és Nevelés, 1847. I. 181.) V jeho vynikajúcich latinských kázňach žiari klasickosť, preto bol poverený konať tryznu grófovi a prímasovi Karolovi Ambrózovi v Bratislave v r. 1809. (Szinnyei, Magy. Irók. I. 796.) |
| Číslo záznamu : | 58849 |
| Meno kňaza : | Bélik, Jozef |
| Pcmeno kňaza : | belikjozef |
| Číslo knihy : | 4661 |
| Názov knihy : | Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000. |
| Skratka knihy : | lexikon |
| Strany : | 82 |
| Poradie : | 1490 |
| Citát : | BELIK, Jozef (* 1.12.1757 Dežerice, okr. Bánovce nad Bebravou + 5.3.1847 Spišská Kapitula, okr. Levoča) -spišský biskup, mecén, podporovateľ bernolákovcov. Pochádzal zo zemianskej rodiny. Po gymnaziálnych štúdiách v Ostrihome vstúpil r.1774 do seminára, filozofiu študoval v Trnave, teológiu na Pázmaneu vo Viedni, kde ho r.1781 vysvätili za kňaza a získal doktorát teológie. Pôsobil ako kaplán v Dubrovníku (1781) a v Dvoroch nad Žitavou (1783), prefekt seminára (1784), profesor morálnej teológie (1787) a vicerektor bratislavského Generálneho seminára (1790), neskôr farár v Žiharci (1790), dekan (1808), ostrihomský kanonik (1809), titulárny monoštorský opát (1811). Ďalej bol rektor seminára v Pešti (1811-1820), tekovský archidiakon (1818), svätoštefanský prepošt a biskupský vikár (1820). R.1821 ho vymenovali za titulárneho biskupa pharského, r.1823 ho menovali za spišského diecézneho biskupa a prijal biskupskú vysviacku. Bol človekom vysoko vzdelaným a sčítaným. Ako biskup vykonal dôkladnú vizitáciu diecézy. Podporoval literárne úsilia bernolákovcov, v Levoči vydal spevník Fialka a predplatil 500 exemplárov Zory, redigovanej Martinom Hamuljakom. Na podporu chudobných študentov a škôl zriadil viacero základín. Postavil niekoľko nových kostolov. Ako milovník prírody vybudoval v Spišskom Štiavniku pri biskupskom letohrádku hodnotný park. Vydal dielko Animadversiones in libellum: De potestate et juribus status in bona ecclesiae et clericorum (Poznámky ku knihe o moci a právach stavov voči majetkom Cirkvi a klerikov, 1811). IVAN CHALUPECKÝ |