Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 157 |
| Meno kňaza : | Baránek, Rudolf |
| Pcmeno kňaza : | baranekrudolf |
| Číslo knihy : | 476874 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava 1971. |
| Skratka knihy : | Schem71 |
| Strany : | 148-160 |
| Citát : | Baránek Rudolf, n. 4. VI. 1933 v Konskej, o. 24. VI. 1956, správca fary v Čiernom. |
| Číslo záznamu : | 27057 |
| Meno kňaza : | Baránek, Rudolf |
| Pcmeno kňaza : | baranekrudolf |
| Číslo knihy : | 1019597 |
| Názov knihy : | Prikryl, Ľubomír Viliam: Lexikón katolíckych duchovných Žiliny. Žilina 2014 (el. text) |
| Skratka knihy : | plv1 |
| Poradie : | 300 |
| Citát : | Baránek, Rudolf (* 4. júna 1933 Konská, okres Žilina – + 22. mája 2000 Žilina) — kňaz Nitrianskej diecézy, historik. Kňazské svätenie prijal 24. júna 1956. Najprv bol krátko kaplánom v Tepličke nad Váhom. Pre hlásanie pravdy v kázňach ho ešte v tom istom roku preložili do Novej Bystrice. Od roku 1957 bol kaplánom v Rajci, od roku 1958 v Krásne nad Kysucou a od roku 1959 v Turzovke. Od roku 1962 spravoval farnosť v Riečnici, od roku 1971 v Čiernom, v roku 1988 v Dolnej Maríkovej a ešte v roku 1988 sa stal správcom farnosti v Prečíne. Napokon, od roku 1993, bol na odpočinku v Žiline. V rodnej Konskej ho 24. mája 2000 pochoval Mons. univ. prof. ThDr. Viliam Judák (* 1957). Zaoberal sa cirkevnou históriou. |
| Číslo záznamu : | 31963 |
| Meno kňaza : | Baránek, Rudolf |
| Pcmeno kňaza : | baranekrudolf |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 302 |
| Poradie : | 42040 |
| Citát : | Baránek Rudolf, n. 4. 6. 1933 v Konskej, o. 24. 6. 1956, kapl. N. Nystrica, 1958 kapl. Rajec, Krásno n. Kys., 1959 kapl. Turzovka, 1962 spr. f. Riečnica, 1971 spr. f. Čierne pri Čadci. |
| Číslo záznamu : | 62571 |
| Meno kňaza : | Baránek, Rudolf |
| Pcmeno kňaza : | baranekrudolf |
| Číslo knihy : | 92942 |
| Názov knihy : | M. Šidlo a kol.: Trpiaci svedkovia viery. Kňazský sem. Nitra 2018 |
| Skratka knihy : | Trpiaci |
| Strany : | 103-107 |
| Poradie : | 290 |
| Citát : | Rudolf Baránek Rudolf Baránek sa narodil 4. júna 1933 v Konskej ako jedno zo štyroch detí v maloroľníckej rodine.372 V rodisku vychodil aj prvých 5 tried ľudovej školy. Osemročné gymnázium navštevoval v rokoch 1944 - 1952 v Žiline.373 Keďže sa chcel stať kňazom, po zrušení diecéznych seminárov a vysokých škôl bohosloveckých v jednotlivých diecézach nariadením Československej vlády zo 14. júla 1950 mal len jedinú oficiálnu šancu - Rímskokatolícku cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Bratislave,374 na ktorej študoval v rokoch 1952 - 1956. Rudolf Baránek bol ordinovaný 24. júna 1956. Postupne vystriedal kaplánske miesta v Novej Bystrici (1956 - 1957), v Rajci (1958), v Krásne nad Kysucou (1958 - 1959) a v Turzovke (1959 - 1962). Správcom farnosti bol potom v Riečnici (1962 - 1971), v Čiernom pri Čadci (1971 - 1988), krátko aj v Dolnej Maríkovej (1988) a v Prečine (1988 - 1993). V roku 1993 odišiel na odpočinok do Žiliny.375 Zomrel 22. mája 2000.376 Pochovaný je v rodnej Konskej. V spisoch ŠtB je charakterizovaný takto: „...tichej povahy, kamarátsky, úprimný, v rozhovoroch otvorený, priamo poukáže na nedostatky, ktoré vidí, alebo na veci, ktoré sa mu nepáčia. Jeho záľubou je hudba a šport. Pravidelne sa zúčastňuje športových podujatí a sám po dobu ako študent bol aktívnym športovcom.“377 Súdny proces s Rudolfom Baránkom sa viaže k roku 1958. Od 1. 1. 1958 bol preložený za kaplána do Rajca, ale už v polovici januára bol biskupom určený na zastupovanie chorého farára Pavla Vanka do Tepličky nad Váhom, kde zotrval až do 14. apríla 1958.378 Ako sám Rudolf Baránek vypovedal pri výsluchu,379 23. marca pri sv. omši v kázni vyvrátil a „sposmešnil“ článok uverejnený v Pravde pod názvom Dvojaké nebo a posmrtný život. Upozornil pri tom, že v poslednom čase sa v tlači čoraz viac objavujú články o náboženských otázkach v duchu nevery, ateizmu, nenávisti a posmechu voči náboženstvu. Zdôraznil, že podľa ústavy môže každý veriť podľa svojho presvedčenia bez toho, aby bol za to prenasledovaný, ale zo zákona je dovolená aj protináboženská propaganda, a tak treba chápať aj takéto články v tlači. Upozornil na to, že veriaci by takéto články vôbec nemali čítať, keďže ide o lži, „ničím nepodložené sprostosti“ a nenávisť voči náboženstvu. Podľa vlastnej výpovede v kázni vyhlásil, že ateisti sa boja posmrtného života. Vravia, že náboženstvo vzniklo zo strachu pred posmrtným životom, ale opak je pravdou -ateizmus vznikol z tohto dôvodu. Ide v ňom o odôvodnenie nezriadeného života plného nemravnosti, klamstiev a nenávisti. Ateisti chcú radšej skončiť život ako zvieratá, len aby sa nemuseli postaviť pred Boží súd. Počas ďalšieho výsluchu (2. 5. 1958 v žilinskej vyšetrovacej väzbe) Rudolf Baránek priznal i to, že 30. 3. 1958 na farskom úrade v Tepličke zabavil 10 kusov Katolíckych novín, ktoré si mali veriaci odobrať, pretože v nich bolo vyhlásenie tzv. „mierových“ duchovných, odsudzujúce duchovné osoby (konkrétne kňaza Alberta Hederu), ktoré mali podľa tohto vyhlásenia podiel na ukrutnostiach páchaných PO HG počas Povstania. Rudolf Baránek totiž nechcel, aby veriaci získali na kňazov takýto pohľad.380 Vo vyšetrovacej väzbe bol R. Baránek od 2. mája do 18. júna 1958. Obžaloba vravela o zneužití výkonu duchovnej činnosti a o nepriaznivom politickom vplyve na ľudovodemokratický poriadok, čím obžalovaný spáchal trestný čin zneužitia náboženskej funkcie podľa § 123 trestného zákona. Ľudový súd v Žiline 18. júla 1958 túto obžalobu potvrdil rozsudkom a udelil obžalovanému trest odňatia slobody na dobu jedného roka s podmienečným odkladom na tri roky. Obžalovaný sa vzdal opravných prostriedkov a rozsudok sa stal právoplatným.381 Rudolf Baránek bol síce v roku 1991 rehabilitovaný,382 avšak udalosti okolo tohto súdneho procesu mali na jeho ďalší život veľmi negatívny vplyv. Zastihli ho totiž v kríze povolania. Tá vyplývala najmä z toho, že sa necítil byť ako mladý kňaz prijatý staršími skúsenými kňazmi. Tí totiž v týchto prvých rokoch nedôverovali novootvorenému jednotnému bratislavskému semináru (treba povedať, že nie celkom bez príčiny), na ktorom mohli vyučovať len prekádrovaní vyučujúci. Väčšina bohoslovcov z bývalých vysokých škôl bohosloveckých do tohto nového inštitútu nenastúpila. V prvom školskom roku 1950/51 študovalo v Bratislave len 42 bohoslovcov, zväčša z Trnavskej apoštolskej administratúry, kým rok predtým bolo na všetkých diecéznych a rehoľných inštitútoch spolu okolo 300 študentov.383 Rudolf Baránek bol absolventom práve tejto školy, hoci, ako uvádzal pri výsluchu,384 aj jeho principál ho nahováral, aby z fakulty vystúpil. Ako R. Baránek povedal pri jednom z výsluchov, starší kňazi spochybňovali platnosť jeho vysviacky385 a nechceli mu neraz ani ruku podať. Okrem toho Rudolf Baránek nebol absolventom malého seminára, preto starší kňazi mali pocit, že mu chýba „vážny duch“.386 Nemožno tiež zabúdať ani na všadeprítomnú proticirkevnú atmosféru. Vo vyšetrovacej väzbe mal strach, lebo vedel, že väzni sú pri výsluchoch neraz bití.387 Do jeho väzenskej cely bol dosadený počas vyšetrovania agent, ktorého (neraz až sarkastické) správy sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise v Ústave pamäti národa.388 V tejto situácii sa Rudolf Baránek celkom zlomil, chcel odísť z kňazstva a vyštudovať za stavebného inžiniera.389 Napokon však (s ohľadom na žijúcich rodičov, ktorí by boli jeho odchodom z kňazstva veľmi sklamaní390) sa rozhodol zotrvať aspoň zatiaľ v kňazstve a azda výmenou za nízky trest podpísal krátko pred svojím súdnym procesom spoluprácu „s orgánmi Ministerstva vnútra pri odhaľovaní nepriateľskej činnosti triedneho nepriateľa.“391 Treba povedať, že Rudolf Baránek bol pomerne rýchlo dekonšpirovaný, kňazi sa mu preto vyhýbali, biskup sa k nemu správal podľa jeho vlastných slov odmerane a dával ho na ťažké fary.392 Napriek tomu, že jeho spolupráca s ŠtB bola „verejným tajomstvom, ako medzi duchovnými, tak i u celej rady občanov,“393 trápila ho ŠtB neefektívnou spoluprácou až do roku 1970. V tom roku bola spolupráca s ním ukončená a jeho zväzok bol uložený do archívu.394 V dôvodovej správe sa napriek dvanásťročnej spolupráci konštatuje, že „z podaných správ nebola realizovaná žiadna osoba.“395 Na záver treba dodať, že Rudolf Baránek zostal, napriek viacerým osobným ľudským zlyhaniam, napokon kňazstvu verný až do svojej smrti. Jeho bývalý farník z Harvelky, dnes nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák spomína, že počas jeho pôsobenia veriacich pribúdalo, preto bolo treba zväčšiť pôvodnú kaplnku, a napriek ťažkostiam sa konala v Harvelke 7. júna 1970 posviacka obnoveného kostolíka Božského srdca Ježišovho.396 V Riečnici Rudolf Baránek zmodernizoval faru, založil tam dychovú kapelu, obnovil vyučovanie náboženstva v škole a vedel výborne motivovať miništrantov. Bol tam obľúbený pre svoje moderné metódy.397 Významnú stopu zanechal aj na ďalšom pôsobisku v Čiernom. Šlo pritom o ťažkú farnosť, ako spomína Mons. Ladislav Belás, samotné Čierne malo okolo 4000 obyvateľov a filiálka Svrčinovec tiež zhruba toľko.398 Bývalý dekan Rudolf Baránek však zostal v pamäti farníkov natoľko, že mu v roku 1996 udelili čestné občianstvo.399 Život Rudolfa Baránka je skutočným svedectvom, že ľudské príbehy nie sú čierno-biele (a kňazi nie sú v tomto výnimkou). Komunistický režim niekedy naozaj mnohostranne a výrazne poznačil osudy ľudí, ktorí sa mu postaví i do cesty. 372 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. A-92303, s.9, Ustanovka. 373 Archív Rímskokatolíckeho biskupského úradu (ďalej ARKBÚ) Nitra, f. SLOVÚC, šk. 60, 4. fasc., Rudolf Baránek. 374 PEŠEK, J., BARNOVSKÝ, M. Štátna moc a cirkvi na Slovensku 1948-1951. Bratislava: VEDA, 1997, s. 183. 375 Schematizmus Nitrianskej diecézy. Bratislava: LÚČ, 2000, s. 133. 376 Schematizmus Nitrianskej diecézy. Bratislava: LÚČ, 2003, s. 187. 377 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. A-92303, s. 11, Viazací návrh. 378 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. V-565, s. 46, Protokol o výsluchu obvineného z 3. 6. 1958. 379 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. V-565, s. 38-39, Protokol o výsluchu obvineného z 30. apríla 1958. 380 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č.V-565, s. 41-3, Protokol o výpovedi s obvineným z 2. 5. 1958. 381 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. V-565, 58-63, Obžaloba. 382 Rozsudkom Okresného súdu v Žiline 6 Rt 454/91 z 25. marca 1991. Archív OS v Žiline, rozsudok 6 Rt 454/91. 383 JUDÁK, V. Dejiny mojej Cirkvi, II. diel. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2004, s. 214. 384 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. V-565, s. 60, Hlavné pojednávanie. 385 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. V-565, s. 72-73. 386 Zbierka autora. Zvukový záznam rozhovoru autora s Mons. Ladislavom Belásom. Nitra 22. 1. 2013. 387 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. V-565, s. 60, Hlavné pojednávanie. 388 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. V-565, s. 77-83. 389 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. A-92303, s. 32, Vyhodnotenie spolupracovníka. 390 Tamže. 391 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. A-92303, s. 13, Prehlásenie Rudolfa Baránka. 392 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. A-92303, s. 26, Záznam o prevedenej schôdzke z 5. 11. 1960. 393 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. A-92303, s. 37, Záznam z prevedeného kontaktovania 19. 11. 1970. 394 Tamže. 395 AÚPN, f. KS ZNB S ŠtB Banská Bystrica, i. č. A-92303, s. 38, Záznam z prevedeného kontaktovania 19. 11. 1970. 396 Dejiny obce a farnosti. In: Novabystrica.sk [online]. [cit. 27. 1. 2013]. Dostupné na internete: http://www.novabystrica.sk/index.php/nasa-obec/historia-obce 397 Fórum. In: Riecnica.com [online], [cit. 27. 1. 2013]. Dostupné na internete: http//www.riecnica.com/?run=content id=4752 lang=sk 398 Zbierka autora. Zvukový záznam rozhovoru autora s Mons. Ladislavom Belásom. Nitra 22. 1. 2013. 399 Čestné občianstvo obce Čierne. In: Obeccierne.sk [online]. [cit. 27. 1. 2013], Dostupné na internete: http://www.obeccierne. sk/index. php?option=com_ content task=view id=1289 Itemid=175 |