Historický schematizmus slov. farností
Citáty ku kňazovi:
| Číslo záznamu : | 155 |
| Meno kňaza : | Baláži, Ľudovít, Mons. |
| Pcmeno kňaza : | balaziludovitmons |
| Číslo knihy : | 476874 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava 1971. |
| Skratka knihy : | Schem71 |
| Strany : | 148-160 |
| Citát : | Baláži Ľudovít, Mons., n. 5. II. 1920 v Čápore, o. 29. VI. 1946, správca fary v Krásne nad Kysucou. |
| Číslo záznamu : | 31961 |
| Meno kňaza : | Baláži, Ľudovít, Mons. |
| Pcmeno kňaza : | balaziludovitmons |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 302 |
| Poradie : | 42020 |
| Citát : | Baláži Ľudovít, Mons., n. 5. 2. 1920 v Čapore, o. 29. 6. 1946, kapl. Val. Belá, 1948 kapl. Divina, Selec, Brodno, Sládečkovce, 1949 kapl. Divina voj. zákl. sl., 1951 kapl. Papradno, 1953 kapl. Rajec n. Rajč., 1958 spr. f. tamže, 1958 spr. f. Krásno n. Kys., 1973 dištr. dekan kys.-novomestský a zást. okr. dekana čadčianskeho. |
| Číslo záznamu : | 62545 |
| Meno kňaza : | Baláži, Ľudovít, Mons. |
| Pcmeno kňaza : | balaziludovitmons |
| Číslo knihy : | 92942 |
| Názov knihy : | M. Šidlo a kol.: Trpiaci svedkovia viery. Kňazský sem. Nitra 2018 |
| Skratka knihy : | Trpiaci |
| Strany : | 27-30 |
| Poradie : | 30 |
| Citát : | Mons. Ľudovít Baláži Narodil sa 5. februára 1920 v Čápore. Otec Jozef Baláži bol sedliakom a zároveň richtárom. Spolu so svojou manželkou Barborou rod. Nerečovou mali trinásť detí. Ľudovít bol najmladší.1 Po skončení reálneho gymnázia študoval na Vysokej škole bohosloveckej v Nitre. 29. júna 1946 ho nitriansky biskup Karol Kmeťko vysvätil za kňaza. Na svoje prvé kaplánske miesto nastúpil do Farnosti Valaská Belá, kde pôsobil do roku 1948. Odtiaľ bol preložený za kaplána do Farnosti Divina v okrese Žilina. Počas rokov 1948 - 1950 zároveň vypomáhal vo farnostiach Brodno, Sládečkovce 2 a Selec.3 23. septembra 1950 bol spolu so skupinou študentov obvinený z podvratnej činnosti voči ľudovodemokratickému poriadku republiky. V období od júna 1949 do apríla 1950, teda v dobe, keď „Vatikán v službách útočných cieľov západných imperialistov pomocou vysokej cirkevnej hierarchie a zvyškov ostatnej reakcie vo vnútri štátu vedie sústavné a plánované ťaženie proti ľudovodemokratickému zriadeniu republiky“4, previnil sa tým, že „hoci mu bolo dobre známe, že pastiersky list arcibiskupa Jozefa Berana, vydaný dňa 15. júna 1949 a namierený proti snahe vlády ČSR o uskutočnenie dohody medzi štátom a Katolíckou cirkvou pre svoj podvratný, protištátny obsah bol úradne zhabaný, odovzdal jeden exemplár tohto pastierskeho listu študentovi Jozefovi Čurajovi s tým, aby tento pastiersky list rozmnožil a medzi svojimi spolužiakmi na štátnom gymnáziume v Žiline rozširoval. V októbri 1949 za tým istým cieľom mu odovzdal cyklostylom rozmnožený, šesťdesiat listov obsahujúci exemplár letáku, vydaného neznámym autorom pod názvom Viac svetla a rovnako Hmota sa búri, v ktorom autor štvavým spôsobom napáda a hrubo zosmiešňuje marx-leninský svetonázor a falošnými argumentáciami poburuje proti ľudovodemokratickému spoločenskému poriadku republiky.“5 Študenti na štátnom gymnáziu v Žiline - Juraj Kolek, Vladimír Martinický, Stanislav Hanuliak a Jozef Čuraj boli obvinení z toho, že pastiersky list a leták Hmota sa búri6 ako i ďalšie pastierske listy, exkomunikačný dekrét7 a „závadnú“ pápežskú modlitbu, vydanú na „tak zvaný“ svätý rok“8 sústavne rozširovali medzi svojimi spolužiakmi a známymi. Vo svojej obhajobe Ľudovít Baláži priznal, že spomínaný pastiersky list, ako i obe tlačivá dal Jozefovi Čurajovi, ktorý sa o ne zaujímal, nie však za účelom ich rozširovania.9 Štátny súd v Bratislave 1. júna 1951 vyniesol rozsudok: „Je síce pravda, že obvinený upustil od prečítania pastierskeho listu v kostole, keď to bolo bezpečnostnými orgánmi zakázané, vydal ho však osobe, o ktorej podľa vlastného doznania vedel, že je bigotne nábožensky založená, o ktorej teda musel predpokladať že obdržaný pastiersky list zneužije a v nej uvedené podvratné myšlienky bude rozširovať. Tým sa obvinený zakrytým spôsobom pričinil o rozširovanie a publikovanie týchto podvratných myšlienok, teda vedome sa postavil do služieb vysokej cirkevnej hierarchie ako aj jej cieľov, stotožnil sa s nimi a pokúsil sa tieto ciele splniť, totiž podvracať ľudovodemokratické zriadenie republiky a jej spoločenskú a hospodársku sústavu.“10 Spáchal tým zločin združovania proti štátu a bol odsúdený na 18 mesiacov odňatia slobody, peňažný trest 10 000 Kčs a na stratu čestných občianskych práv po dobu piatich rokov.11 Z vyšetrovacej väzby, v ktorej bol od 4. novembra 1950, bol 8. júna 1951 prevezený do Trestného ústavu pre mužov v Leopoldove. 22. decembra 1951 bol následkom amnestie prepustený na slobodu.12 Mestský súd v Bratislave na neverejnom zasadnutí 20. februára 1991 vyhlásil, že odsúdený Ľudovít Baláži je účastný súdnej rehabilitácie a súdne rozhodnutie z roku 1951 bolo zrušené. 13 Po prepustení z väzby sa vrátil do pastorácie. V rokoch 1952 - 1957 bol kaplánom v Papradne, v Považskej Bystrici a v Rajci, kde sa v roku 1957 stal aj správcom farnosti. Ešte v tom istom roku však bol preložený do Farnosti Krásno nad Kysucou, kde pôsobil až do roku 1990. V rokoch 1973 - 1990 bol zároveň dištriktuálnym dekanom Dekanátu Kysucké Nové Mesto. V roku 1980 bol pápežom Jánom Pavlom II. menovaný kaplánom Jeho Svätosti s titulom monsignor. V obci Ivanka pri Nitre bol správcom farnosti od roku 1990 až do roku 2005. Od roku 2005 žije na odpočinku v rodnom Cabaj-Čápore.14 1 Porov. Zbierka autora. Zvukový záznam rozhovoru autora s Mons. Ľudovítom Balážim. Cabaj-Čápor 1. 4. 2011. 2 Obec Močenok v okrese Šaľa bola v roku 1948 premenovaná na Mučeníky a opätovne v roku 1951 na Sládečkovce. V roku 1992 bol obci prinavrátený pôvodný historický názov. Porov. MAJTAN, M. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997). Bratislava: Veda, 1998. ISBN 80-224-0530-2, s. 191. 3 Porov. Schematizmus Nitrianskej diecézy 2010. Nitra: Biskupský úrad Nitra, 2010. s. 140. 4 Štátny archív (ďalej ŠA) Bratislava, fond (ďalej f.) Štátny súd (ďalej Šs), 2Ts III 48/51, Ľudovít Baláži a spol., Žaloba Štátnej prokuratúry. Bratislava 23. 9. 1950. s. 2. 5 Porov. Tamže. 6 Autorom tohto „letáku" bol Dr. Maximilián Chladný-Hanoš, ktorý bol profesorom na Vysokej škole bohosloveckej v Nitre. Pre toto svoje dielo, v ktorom ostro kritizoval komunizmus, musel v roku 1949 emigrovať do zahraničia. Porov. Zbierka autora. Zvukový záznam rozhovoru autora s Mons. Ľudovítom Balážim. Cataj-Čápor 1.4.2011. 7 28.júna 1949 pápež Pius XII. podpísal exkomunikačný dekrét za členstvo v komunistických stranách. Porov. JUDÁK, V. Kristova Cirkev na ceste. c. d., s. 267. 8 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, 2Ts III 48/51, Ľudovít Baláži a spol., Žalôb i Štátnej prokuratúry. Bratislava 23. 9. 1950. s. 2-3. 9 Porov. ŠA Bratislava, f. Šs, 2Ts III 48/51, Ľudovít Baláži a spol., Zápis o výpovedi obžalovaného. Mučeníky 12. 5. 1950. 10 ŠA Bratislava, f. Šs, 2Ts III 48/51, Ľudovít Baláži a spol., Rozsudok Štátneho súdu. Bratislava 1. 6. 1951. s. 3. 11 Porov.: Tamže. 12 Porov.: ŠA Bratislava, f. Šs, 2Ts III 48/51, Ľudovít Baláži a spol., Oznámenie o prepustení z väzby. Leopoldov 22. 12. 1951. 13 Porov.: ŠA Bratislava, f. Šs, 2Ts III 48/51, Ľudovít Baláži a spol., Oznámenie o súdnej rehabilitácii. Bratislava 22. 02. 1991. 14 Porov. Schematizmus Nitrianskej diecézy 2010. c. d., s. 140-141. |
| Číslo záznamu : | 65542 |
| Meno kňaza : | Baláži, Ľudovít, Mons. |
| Pcmeno kňaza : | balaziludovitmons |
| Názov knihy : | Bošanský, Martin. Vitae Canonicorum Nitriensium. Nitra 2021. |
| Skratka knihy : | Bosansky2021 |
| Strany : | 21 |
| Poradie : | 90 |
| Citát : | Baláži Ľudovít. Narodil sa 5.2.1920 v Čápore (dnes Cabaj-Čápor). Ordinovaný bol 29.6.1946 v Nitre. Po vysviacke bol kaplánom v Divine (1946 — 1948). V r. 1948 — 1950 zastupoval na viacerých miestach (Brodno, Selec, Močenok). Následne (1950 — 1952) bol väznený v Bratislave a Leopoldove. Po prepustení bol kaplánom v Papradne (1952 — 1953), Považskej Bystrici (1953) a Rajci (1953 — 1957). Na poslednom mieste bol krátko i dočasným administrátorom. Stálym farským administrátorom bol na dvoch miestach: v Krásne nad Kysucou (1957 — 1990) a v Ivánke pri Nitre (1990 — 2005). Postavil kostol v Zborove nad Bystricou a farské budovy v Krásne a Ivánke. R. 1980 sa stal monsignorom a r. 2017 honorárnym kanonikom. Zomrel 2.3.2020; pochovaný je v rodisku. |