Historický schematizmus slov. farností
Citáty k tejto farnosti:
| Číslo záznamu : | 9373 |
| Meno farnosti : | Zolná |
| Pcmeno farnosti : | zolna |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894 |
| Strany : | 447 |
| Poradie : | 135980 |
| Citát : | Zolna. Olim in ADioecesi in ADtu Zoliensi, VADnali districtu inferiori. Nunc in Dioecesi Neosoliensi, ADtu Cathedrali, VADtu Zoliensi, filia ad Nagy-Szalatnya. Antiqua hic erat Parochia aeque exemta1) Ecclesia ad Stum Stephanum Protomart. quae nunc deserta. 1332. inter et 1337. ccc. - Joannes, pleb. s. Stephani de Zolna. 1347. occ. - - - - Nicolaus, de Zolna. 1673. Maji 17. - - - Kosztka Stephanus. 1693. Sept. - - - - Korpovszky Daniel. 1) In diplomatibus ad fluvium Zolna a. 1282. occurrit. Tardius in quadam heremo sita fuisse asseritur. Schema Pázmáneum illam inter exemtas numerat parochias. Péterffy, l c. Hanc exemtionem ab AEppo Strig. Thoma 1311. acquisivit. Post disturbia religionaria Nagy-Szalatnyaensi adfiliata et ecclesiae titulus in Sti Matthaei ap. permutatus est. Historia reperitur in Schemat. hist. Dioec. Neosol. 1876. 211. |
| Poznámka DKI : | Teraz časť Zvolena |
| Číslo záznamu : | 27418 |
| Meno farnosti : | Zolná |
| Pcmeno farnosti : | zolna |
| Číslo knihy : | 1044033 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976 |
| Skratka knihy : | Zar1 |
| Strany : | 149-152 |
| Poradie : | 510 |
| Citát : | Zolná Teraz je to filiálka, ale je starobylá farnosť, exemptná. Je vedená v pápežských decimačných protokoloch i v Pazmáňovom katalógu. Za reformácie prešla na novú vieru. Počas náboženských bojov sa tu striedali kat. a ev. F. Po r. 1709 ju už nemali možnosť obsadiť kat. kňazom, ani licenciát sa tu neujal, preto ostala pridelená slatinskej fare, čo mienili dočasne, ale nič sa nezmenilo doteraz. Kostol sv. Matúša ap. a ev. stojí na vŕšku. Svätyňa je polygonálna, zaklenutá gotickou klenbou. Loď obdialníková, má drevenú povalu. V priečelnej fasáde je veža, ktorá tak sa zdá, že bola postavená neskoršie. Oltárna menza je murovaná. Zvláštnosť má, že má vpredu otvor pre relikvie, ktoré vkladali v dávnych časoch nie do oltárneho kameňa ako teraz, ale priamo do muriva menzy. Ináč je menza zhotovená z kresaných kameňov a dutá. Zozadu má otvor prístupu do dutiny. Snáď tu ukrývali kostolné klenoty. Zozadu je kameň popísaný vyrytými slovami a vetami, ktoré je ťažko naraz prečítať. Bolo by k tomu treba trpezlivého štúdia. Zo svätyne sa vstupuje do sakrestie, v nej je tiež murovaný oltár. Toto bol asi pôvodný kostolík či kaplnka, ktorú povolil OAB Tomáš II. postaviť zemanom Bichorovi a Zubratovi, ku cti sv. Štefana muč. Podľa zápisu CV z r. 1692 bol titul kostola premenený na sv. Matúša. Zvony nikdy neboli na veži. Raz ich tam zavesili, ale celá stavba sa pohybovala, tak ich museli zavesiť na zvonicu. Terajšia zvonica má murovaný sokel a na ňom železnú konštrukciu. Visí na nej jeden starobylý zvon. Druhý zvon zrekvirovali na vojnové ciele. Fara. Bola tu drevená budova, ktorú premenili na školu. Keď však r. 1887 postavila ev. a v. cirkev novú školskú budovu, faru predali roľníkovi. Počas bojov druhej vojny bola spálená a jej rozvaliny hyzdia priestranstvo okolo kostola. Počas bojov bol zasiahnutý aj kostol. Sakrestiu prevalila granátová strela. Omietka z kostola spadla. Vtedy sa ukázalo, aké boli pôvodné okná uzučké a tiež to, že kostol bol asi trikrát opravovaný, pri čom boli robené zmeny na oknách. Voľakedy bol kostol ohradený múrom, ale z múru už vidno iba stopy. Kostol dôkladne opravili r. 1938 a začali v ňom konať nedeľné služby Božie. Teraz je ponechaný na starostlivosť pamiatkovej správy, ktorá za 30 rokov nič na ňom nespravila. Zolna O založení kostola povolenie OAB znie: „1311 26. aug. Thomas Archiepiscopus Strigon. nobilibus viris Bichov et Zubrata, filitis comitis Tobiae de Zolio in possesione Zolna capellam aedificare permittit, eamque suae jurisdictionis reservat. - Datum Strigonii feria quinta post festum beati Bartolomaei Apostoli. /Knauz: Monumenta Eccl. Strig. II. 648/. Farári, ktorí účinkovali v Zolnej: Medzi 1332 – 1337 sp. Ján, plebán s. Stephani de Zolna – 1347 Mikuláš de Zolna sp. - 17. mája 1673 prišiel Štefan Kostka – 1693 Korpovský Daniel sp. |
| Číslo záznamu : | 50551 |
| Meno kňaza : | Ján (Zolná, 1332) |
| Pcmeno kňaza : | jan1332zolna |
| Meno farnosti : | Zolná |
| Pcmeno farnosti : | zolna |
| Číslo knihy : | 1063781 |
| Názov knihy : | Mon. Vat. hist. regni Hungariae. S.I.T.I.,Budapest, 1887 |
| Skratka knihy : | mvsiti |
| Strany : | 221 |
| Poradie : | 54260 |
| Citát : | Item Johannes plebanus Sancti Stephani iuratus dixit, suum beneficium non valere ultra IIII. marcas, solvit totum, [et est archidiaconatus de Solio.] |
| Preklad : | Ján, kňaz zo Zolnej, prisahal, že jeho benefícium nemá hodnotu viac ako 4 marky zaplatil všetko je to zvolenský archidiakonát. |