Historický schematizmus slov. farností
Citáty k tejto farnosti:
| Číslo záznamu : | 9315 |
| Meno farnosti : | Tŕnie |
| Pcmeno farnosti : | trnie |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894 |
| Strany : | 420-421 |
| Poradie : | 129470 |
| Citát : | Ternye. (Terenye, Therae, Trnie.) Occurrit in ADioecesi in ADtu Zoliensi, VADnali districtu inferiori. Nunc in Dioecesi Neosoliensi, ADtu Cathedrali, VADtu Zoliensi. Antiqua Parochia.2) Ecclesia ad Stum Martinum Eppum, quae jam ante 1327. exstitit. Matricae ab 1666. 1580. occ. - - - - Gallus Jacobus. - - - 1665. Oct. 6. Miriss Nicolaus. 1665. Maji 24. 1669. Nov. 3. Skerlecz Georgius. 1669. - - 1669. - - Osztroluczky Balthasar. 1669. Nov. 3. 1671. - - Dojcsányi Joannes. 1671. Nov. 17. 1674. - - Benkovicz Joannes. 1674. Oct. 15. 1674. Nov. 12. Silesius Joannes. 1675. - - 1679. - - Kutik Marcus. 1679. - - 1679. - - Maurer Andreas, Ignatius. 1679. - - 1679. - - Istvánffy Nicolaus. 1679. - - 1680. - - Augustini Stephanus. 1680. Maji 15. 1680. - - Matulnik Jacubus. 1680. Oct. 30. 1680. - - Benkovics Joannes, Georgius. 1686. Oct. 7. 1687. - - Půspôky Stephanus. 1687. Mart. 9. 1689. - - Pudmay Mathias. 1689. Apr. - 1691. Mart. 27. Drényi Andreas. 1691. Mart. 27. 1692. - - Bojoni Andreas. 1692. Apr. 16. 1692. - - Pullis Georgius. 1692. - - 1693. - - Paulovics Joannes. 1693. Maji 19. 1696. Jun. 17. Szaszienszky, rectius Szastinszky Nicolaus. 1696. Jun. 1. 1699. Jun. 4. Turaz Michael. 1699. Apr. 29. 1701. - - Benkovics Georgius. 1701. Apr. 12. 1710. - - Paulsovics Stephanus. 1701. - - 1725. - - Kozik Joannes. 1725. Apr. 24. 1751. - - Homolkay Andreas, Petrus. 1751. Febr. 17. 1755. - - Homolkay Andreas, Franciscus. 1755. Dec. 9. 1763. Apr. 26. Bencsáth Casparus. 1763. Jul. 1. 1773. - - Piacsek Joannes. 1773. - - - - - Bossánszky Georgius. 2) Parochia „Ternye“ occurrit inter antiquas in conscriptione Pázmániana. Péterffy, l. c. 1424. vero occurrit in diplomatibus villa Ternye, ad domum regiam Zoliensem spectans. 1580. ipse parochus Augustanorum fautor exstitit, quem in haeresi secuti sunt usque circiter 1665. Tempore motus Tököliani a. 1680. intrusus minister Joannes Fidicinis. Historiam habetur in Schemat. hist. Dioec. Neosol. 1876. 219. |
| Číslo záznamu : | 27415 |
| Meno farnosti : | Tŕnie |
| Pcmeno farnosti : | trnie |
| Číslo knihy : | 1044033 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976 |
| Skratka knihy : | Zar1 |
| Strany : | 145-146 |
| Poradie : | 480 |
| Citát : | Tŕnie Dedina v južnom cípe Kremnického pohoria s chudobnými vŕškovatými poľami. Okolití ľudia volajú Trňanov „Podhorci“. Za feudalizmu patrila ku zvolenskému panstvu, ktoré tu malo salaš. V listinách sa spomína r. 1424 ako „villa Thernye ad domum regiam toliensem spectans.“ Zaoberali sa roľníctvom a chovom dobytka. Farnosť je starobylá. Spomína sa v pápežských decimačných protokoloch a aj v Pazmáňovom katalógu. Za reformácie sa aj do týchto hôr dostala nová viera. Okolo r. 1663 sa vrátila katolícka správa. Za tököliovcov bola znova v držbe ev. Po upokojení prišiel nazad kat. F. Za rákoczyovcov 1705 znova nastúpil ev. F. Od r. 1710 sa katolícka správa už nezmenila. V tomto čase bola pripojená Budča ku fare, ako dočasné riešenie, ale trvala skoro 100 r. Kostol sv. Martina stojí na vysokom vŕšku nad obcou. Je ohradený vysokým múrom, ktorý do r. 1968 bol v rozvalinách, ale vtedy ho obnovili. Vôkol kostola bol kedysi cintorín. Rozmery d. 24m, š. 7,60m, v. 10m. Svätyňa je polygonálna, víťazný oblúk chýba, loď obdialníková. Na západnej strane je prístavba zväčšenia kostola v podobe priečneho obdialníka s organovým chórom. Portál do sakrestie je zakončený lomeným oblúkom. Sakrestia má gotickú klenbu, pretínajúcu sa vo svorníku so šesťcípou hviezdou. Stará časť kostola je barokizovaná. Klenba je krížová, upevnená na vnútorných pilastroch. Nad oknami sú lunety. Okná sú zväčšované. V stene svätyne je dutina s gotickou kružbou, vedľa nej iná, ktorá snáď bola pastofóriom. Západná prístavba je jednoduchá. Podľa nových liturgických predpisov odstránili starý dubový oltár a nahradili ho stolom. Týmto kostol získal na vzhľade. Veža je pristavaná na južnej stene lode. Je zo začiatku 18. st., pod vežou je gotický portál vedľajšieho vchodu. Pôvod kostola. Vizitátor Nyáray našiel kostol zruinovaný. V CV píše, že „kostol je krásny, starobylý, ktorý mal svätyňu vymaľovanú r. 1327.“ Kostol bolo treba renovovať, preto nariadil zvolenskému VAD, aby sa obrátil na jezuitského architekta, ktorý by navrhol spôsob opravy. Oprava bola prevedená r. 1725. Vtedy postavili vežu a vonkajšie múry vystužili opornými piliermi. Kostol zvýšili. R. 1936 – 1937 bol kostol zväčšený o spomenutú prístavbu a v tom čase aj zvnútra zariadený novou dlažbou, lavicami, organom a bočným oltárom. Obnovený kostol posvätil A. Hlinka. Počas druhej vojny bol kostol poškodený. Ustupujúce nemecké vojská si tu spravili oporný bod obrany, ktorý držali skoro tri týždne, takže kostol a jeho okolie bolo v neustálej paľbe ťažkých zbraní. Po skončení bojov musela byť vymenená väzba veže a kostol nanovo zakrytý. R. 1970 bola prevedená vnútorná reorganizácia svätyne a zavedené bolo elektrické vyhrievanie. Kaplnka sv. Anny v Železničnej Breznici bola postavená pre hutníkov železiarskej huty. R. 1969 – 1970 bola generálne opravená. Slúži len príležitostným bohoslužbám. Začas konali služby Božie v dome smútku, ktorý tu postavili na cintoríne. Potom to bolo zakázané. Fara bola pôvodne drevená. V 18. st. postavili terajšiu faru, ktorú F Sliva dal zmodernizovať. Farári: Medzi 1332 – 1337 ? - 1580 Gallus Jakub – 1663 Miriss Mikuláš – 1665 Ostrolúcky Baltazár – 1669 Fojčány Ján – 1671 Benkovič Ján – 1674 Silesius Ján – 1675 Kútik Marek – 1679 Maurer Andrej – 1679 Istvánffy Mikuláš – 1679 Augustíni Štefan – 1680 Matulnek Jakub – 1680 Benkovič Juraj – 1686 Püspöky Štefan – 1687 Pudmay Matej -1689 Drien Andrej -1691 Bojoni Andrej – 1692 Pavlovský Ján – 1693 Šaštínsky Mikuláš – 1695 Turaz Mikuláš – 1696 Benkovič Juraj po druhý raz – 1701 Paulsovics Štefan – 1710 Kozík Ján – 1725 Homolkay Andrej Peter – 1751 Homokay Andrej František – 1755 Bencsáth Gašpar – 1763 Piaček Ján – 1773 Bosánsky Juraj – 1791 Fábry Jozef - 1798 Mellyus Anton – 1802 Kleinhans Kristián – 1826 Dvorágh Jozef – 1845 Valiček Teofil – 1853 Sásik Vojtech – 1890 Kovačovský Róbert – 1897 Sebestyén Štefan – 1908 Miko Juraj – 1930 Ševčík Jakub – 1938 Sliva František – 1956 Andrejkovič Villand Pavel – 1963 Lenhard – 1966 Drienko Alojz – 1972 Straka Jozef. |
| Číslo záznamu : | 31557 |
| Meno farnosti : | Tŕnie |
| Pcmeno farnosti : | tŕnie |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 173 |
| Poradie : | 18470 |
| Citát : | TŔNIE 962 34, tel. 913 14, o. Zvolen (ý.327), k. sv. Martina, b. (1340). - Fil.: 1. Železná Breznica (773), k. sv. Cyrila a Metoda (1969), 2. Stará Huta (47), kap. sv. Anny (1727), 3. Budička (120), 4. Kašova Lehôtka (40). — K 21, p 13, s 11. Duchovný správca: Štefan Piecka. |