logo
Dominikánsky knižný inštitút
bannermaria

Historický schematizmus slov. farností


Citáty k tejto farnosti:
Číslo záznamu : 9308
Meno farnosti : Sučany
Pcmeno farnosti : sucany
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894
Strany : 418
Poradie : 128830
Citát : Szucsán.

Olim in ADioecesi, in ADtu Nitriensi, VADnali districtu unico Turóczensi. Nunc in Dioecesi Neosoliensi, ADtu Turóczensi, VADnali districtu superiori Turóczensi. Antiqua Parochia.1) Ecclesia ad Stam Sophiam. Matricae ab 1669.

1332. occ. - - - - Stephanus, pleb. de Zuchan.
1360. occ. - - - - Michael, pleb. da Suchan.
1401. - - 1402. Dec. - Gallus de Somos, rector eccl. B. M. V. de Zuchan.
1402. Dec. 30. - - - Dominici Nicolaus, Canon. M. E. Strig.
1417. occ. - - - - Antonius.
1469. occ. - - - - Szentpéteri Dávid.
1559. - - 1562. occ. - Chemy Nicolaus.
1599. occ.. - - - - Prossy Ambrosius.
1639. - - 1647. - - Révay Franciscus.
1671. - - 1673. - - Révay Stephanus.
1673. Mart. 2. 1675. - - Jelenffy Ladislaus.
1675. Fabr. 9. 1679. - - Haszprunkovics, vel Haszprunkay Andreas, VADtu.
1681. Mart. 20. 1681. Jul. 1. Mednyánszky Jonas.
1681. Jul. 1. 1688. - - Vodislavszky Eustachius.
1688. Febr. 1. 1688. - - Mariássy Joannes.
1688. Jul. 6. 1697. - - Loviskovics Stephanus.
1697. Sept. 7. 1709. - - Strelovics Joannes.
1709. Mart. 13. 1711. Apr. 2. Hanzel Matthaeus.
1711. Aug. - 1727. - - Filovics Paulus, ab 1713. et in Thurán.
1727. Fabr. 15. 1729. - - Chilko Ignatius.
1729. Jul. 1. + 1737. Jul. 14. Lehotkay, vel Lehoczky Franciscus.
1737. Jul. 23. 1737. - - Kracsun Josephus.
1737. Sept. 7. 1750. Maji 16. Thaller Martinus.
1750. Jan. 16. 1755. Nov. 3. Brenolák Joannes.
1755. Dec. 9. + 1775. Maji 22. Krumpan Andreas.
1775. Maji 28. - - - Ruttkay Stephanus.

1) Occurrit in rationibus collectorum census papalis 1332-1337. item in catalogo Pázmániano. Diploma a. 1359. civitatem Zuchan nominat. Fejér C. D. IX. III. 78. - Visitator a. 1559. refert: Suczan sub haeredibus Laurentii Nyáry, ecclesia et B. M. V. et S. Sophiae dicata, satis pulchre una cum cimeterio aedificata, habet calices tres argenteos cum patenis deauratis, monstrantiam argenteam, item ciborium et duas ampullas argenteas, ornamenta octo cum suis attinentiis. Visitator vero a. 1560. inguit: demortuo patrono primo Laurentio Nyáry, nunc sub Paulo Zarkandy. Secus laudat parochum. Tempore reformationis hic pastores fungebantur. Horum noti: 1576. Petrus Bendin, 1580. Georgius Fabricius, 1596. Mathias Lachmann, 1614. Raphael Hrabecz, 1630. Paulus Szaladin, 1633. Michael Sinapius, 1654. Joannes Burius, 1668. Nicolaus Vanitius exclusus templo. Historia continetur in Schemat. hist. Dioec. Neosol. 1876. 251.

Číslo záznamu : 9463
Meno farnosti : Sučany
Pcmeno farnosti : sucany
Názov knihy : Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894.
Skratka knihy : nem1894supp
Strany : 1058
Poradie : 235050
Citát : Szucsán.
1639. Révay Franciscus deleatur.

Číslo záznamu : 27483
Meno farnosti : Sučany
Pcmeno farnosti : sucany
Číslo knihy : 1044033
Názov knihy : Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976
Skratka knihy : Zar1
Strany : 333-335
Poradie : 1150
Citát : Sučany
Mestečko leží na rovine pri Váhu. V listinách sú o ňom zachované správy z druhej polovice 12. st. /1/ Bolo privilegovaným mestečkom, malo právo meča a sklad soli. Privilégiá si síce dali potvrdzovať panovníkom, posledne ich potvrdil r. 1690 Leopold I., ale neboli takého rázu, aby sa mohli vymaniť zo závislosti na zemepánoch. Tých mali viac. Najmocnejší boli a najdlhšie sa udržali Nyáryovci. Ich panstvo sa rozpadlo v 19. st. a zeme pokúpili miestni roľníci. – V stredoveku na mieste, ktoré sa volá Skala, postavila nejaká rytierska rehoľa hrad. Bol len miestneho významu. Pre nevernosť jeho majiteľov Berczala a Barthusa. ktorí pri vpáde Poliakov vydali hrad aj mestečko nepriateľovi, im ho dal Matej vyplieniť. Opravili ho síce, ale v nasledujúcom storočí ho dal Ján Zápoľský totálne zboriť. Pre závislosť na zemepánoch sa Sučany nevymanili z dedinského rázu.
Farnosť je starobylá. Je vedená v páp. dec. protokoloch aj v Pazmáňovom katalógu. Možno ju považovať za privilegovanú faru, parochia castrensis, lebo F mal tu sám dežmu. Reformácia sem prenikla veľmi skoro, keď rodina Nyárych odpadla od katolíkov. Od r. 1570 sa môže rátať s ev. správou. Pri CV 1559 a 1560 bol F Chemy katolík. Nasledovný bol už novej viery. R. 1634 ho František de Réva vymohol pre katolíkov. R. 1647 ho znova majú ev. R. 1671 ho vojenskou mocou vrátili kat. Za tököliovcov a rákoczyovcov boli vypovedaní kat. F. /CV 1804 uvádza ev. držbu od r. 1624 do r. 1671./ Keď za reformácie prestala jestvovať vo Vrútkach farnosť, boli spravované zo Sučian až do znovuotvorenia fary. V r. 1873-1889, keď nebola v Turanoch obsadená fara, lebo nebol zaistený dôchodok F, boli Turany administrované zo Sučian. R. 1944 boli filiálky Lipovec a Kľačany pripojené ku vrútockej farnosti.
Patronát vykonávala najdlhšie rodina Nyáry de Bedegh. Pri CV 1559 sa zaviazal patrón dávať kostolu 12 kapesií plodín a daroval jednu zem. Od čias náboženských vojen prestali túto povinnosť plniť. Aj majetok, na ktorom ležala patronátna povinnosť, sa drobil. CV 1779 už uvádza troch patrónov. Neskoršie ich bolo ešte viac. Nakoniec v 19. st. rozpredali majetok roľníkom a patronát mali vykonávať komposesori, ktorých bolo asi 250. Patronát sa stal iluzórnym, lebo povinnosti sa prakticky nedali uplatňovať. Kauza sa dostala pred najvyšší súd, ktorý síce patronátnu povinnosť na majetku ako ťarchu priznal, ale v praxi ostali požiadavky cirkvi nedobytné.
Kostol sv. Žofie stojí na námestí. Bol voľakedy ohradený múrom, ktorého časť ešte stojí. Bol pri ňom cintorín, ktorý od r. 1803 celkom opustili. Rozmery: d. 39m /aj s priestorom pod vežou/, š. 7,80m, v. 11m. Výška veže 22m. Štýl je gotický. Svätyňa je dl. 12m a zakončená rovnou stenou. Klenbu má krížovú s rebrami, ktoré sa pretínajú vo svorníkoch s rozetami. Rebrá sedia na stenách rímsičkách. Pastofórium nemá. Na severnej stene má dutinu s gotickou kružbou. Na južnej stene má piscínu a tri sedílie s polkruhovým zakončením. Okná vo svätyni sú zakončené lomeným oblúkom. Pred portálom na južnej strane je neskoršie postavená kaplnka Lurdskej P. Márie. Portál sám je štíhly, nad ním je tympanon. Taký istý je aj hlavný portál, ale neni pôvodný. Na severnej strane je zamurovaný. Loď mala pôvodne drevenú povalu. R. 1725 ju preklenuli valenou klenbou s lunetami. Sedí na vnútorných pilastroch. Tým veľmi zúžili priestor lode a pokazili perspektívu. Pri oprave r. 1933 sa ukázalo, keď otĺkli vonkajšiu omietku, že okná boli vysoké s lomeným oblúkom a so špaletami z kresaného kameňa. Všetky tri oltáre sú krásna baroková práca. – Sakrestia je štvorcová, má gotickú krížovú klenbu s rebrami. Pretínajú sa vo svorníku s reliéfom Baránka. Kostol má tri krypty, teraz už neprístupné. Jedna je pre rodinu Nyárych, druhá pre Huszárovcov a tretia pre miestnych F.
Pôvod kostola. CV udávajú rok postavenia kostola na 1115. Štýl ukazuje, že bol postavený v 13.-14. st. Snáď tu bol predtým iný kostol. Listina zachovaná vo FA udáva, že kostol postavil Benedikt Thuróczy zo Sv. Michala, ktorý kúpil sučianske panstvo od Ľudovíta. Fundačné pozemky mu zase daroval r. 1599 Pavel Nyáry de Bedegh, varadínsky kapitán. V tom čase bol kostol aj reštaurovaný. /4/ Kostol prešiel vo svojej histórii mnoho katastrof, viackrát zhorel. /5/
V Štiavničke v kaštieli Révayovcov bola kaplnka Narodenia Pána. Révayovci si tu niekedy držali dvorných kaplánov. R. 1945 kaštieľ zaujala lesná správa a r. 1949 žiadala, aby sa kaplnka vyprázdnila a premenila na sklad. Pre bohoslužby musela byť upravená cintorínová kaplnka, ktorá bola už veľmi zošlá, ale nasledovného roku ju opravili.
Fara. CV 1779 píše, že tu bola budova z nepálených tehál. R. 1871 ju zbúrali, lebo tade išla trasa železnice. Novú postavili na inom mieste, ale nevhodnom, lebo pri rozvodnení Váhu ju zalievala voda. R. 1972 postavili novú faru.
Farári:
Medzi 1332 - 1337 spomína sa Štefan, plebán de Zuchan – 1360 sp. Michal plebán de Zuchan – 1401 sp. Gallus de Somos, rektor kostola P. M. de Zuchan – 1402 sp. Dominik Mikuláš – 1417 sp. Anton – 1469 sp. Szentpéteri Dávid – 1559 sp. Chemy Mikuláš – 1559 sp. Prossy Ambróz – 1671 Révay Štefan – 1673 Jelenffy Ladislav – 1675-1679 Hasprunkay Andrej – 1681 Mednyánszky Jonáš – 1681 Vogislavský Eustach – 1688 Mariássy Ján – 1688 Lovíškovič Štefan – 1697 Štrelovič Ján – 1709 Hanzel Matej – 1711 Filovič Pavel – 1727 Chylko lgnác – 1729 Lehotkay František – 1737 Kračún Jozef – 1737 Thaller Martin – 1750 Bernolák Ján – 1755 Kumpár Andrej – 1775 Rutkay Štefan – 1802 Valášek Ján – 1822 Steinlechner František – 1838 Schimo Jozef – 1864 Bursák Štefan – 1867 Pavlovič Jozef – 1905 Uhrín Ján – 1931 Grnáčik Jozef – 1938 Bárdoš Michal – 1945 Zjara Vojtech – 1959 Horváth Jozef.

Poznámky:
Pramene: HD, CV 1702, 1754, 1779, 1803.
Maď. Szucsány.
1. R. 1285 bol majiteľom Sučian Miko, syn Detrichov. R. 1321 sa spomína „castrum Swchan“. R. 1390 nariadil kráľ Žigmund, že Suchanci sa majú súdiť vlastným súdom. Medzí zemepánmi sa spomínajú Matej de Czacza, Thuróczyovci, Nyáryovci, Hussárovci, Szunyogovci Szenyeiovci, Törökovci.
2. K sučianskemu panstvu patrili osady Krpeľany, Nolčovo, Konské, Šútovo, Kraľovany.
3. Štefan, plebán de Zuchan vyplatil výberčím páp. desiatku tri fertony striebra.
4. Majster si zhotovil na kostole nápis: „Joannes Kalina, die 6.Julij A. D. 1590“
5. Požiare veľmi sužovali Sučancov. R. 1424 im zhoreli výsadné listiny. Požiare boli v r. 1763, 1774, 1858, 1884, 1889, 1911, 1946 a iné.

Z kroniky:
R. 1702 bolo v Sučanoch 1224 duší, z toho len 57 kat.
R. 1559 kapitán Pavel Nyáry, keď sa vrátil vyliečený z ťažkého poranenia v tur. vojne z V. Varadína, venoval kostolu pozemok a plodiny. Aj vzácny strieborný kalich. Tento dovolil BBB Makay zameniť Jánovi Révayovi za iný.
V CV 1559 sa uvádza, že kostol má dva tituly. Jeden P. Márie a druhý sv. Žofie. Neskoršie sa uvádza len jeden titul.
Po požiari kostola r. 1763 postavili terajší štýlový chór.
CV 1821 píše, že pri spovediach sa vyskytuje aj nemecká reč.
Tradícia hovorí, že Sučany ležali pôvodne za Váhom na mieste, ktoré sa volá „Hradiská“.
Na hrade sa našli peniaze z doby rímskej. /J. Žilka z min. S./
R. 1859-1876 sa konala výstavba železnice Košice - Bohumín.
R. 1359 sa píše o mýte na Váhu pri moste. Vtedy prišlo ku nepokojom medzi Sučancami a výberčím mýta zo sklabinského zámku.

Číslo záznamu : 31629
Meno farnosti : Sučany
Pcmeno farnosti : sucany
Číslo knihy : 401119
Názov knihy : Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978
Skratka knihy : Schem78
Strany : 185
Poradie : 19190
Citát : SUČANY 038 52. tel. 923 120. o. Martin (3.320), k. P. M. Naneb. (1115). — Fil.: Turč. Štiavnička (550), kap. Národ. Pána (1881), 2. Podhradie (60), 3. Konské (10). — K 54, p 22, s 10.
Duchovný správca: Jozef Horvát.

Číslo záznamu : 50560
Meno kňaza : Štefan(1332, Sučany)
Pcmeno kňaza : stefan1332sucany
Meno farnosti : Sučany
Pcmeno farnosti : sucany
Číslo knihy : 1063781
Názov knihy : Mon. Vat. hist. regni Hungariae. S.I.T.I.,Budapest, 1887
Skratka knihy : mvsiti
Strany : 222
Poradie : 54350
Citát : Item Stephanus plebanus de Sucsan iuratus dixit, non credere valere suum beneficium ultra VII. marcas et mediam, solvit III. fertones.
Preklad : Štefan, kňaz zo Sučian, prisahal, že jeho benefícium nemá väčšiu hodnotu ako 7 mariek, zaplatil 3 fertóny.

Číslo záznamu : 62744
Meno farnosti : Sučany
Pcmeno farnosti : sucany
Číslo knihy : 1066145
Názov knihy : Schematizmus Žilinskej diecézy 2018. Vydal Biskupský úrad v Žiline 2018
Skratka knihy : Schem2018
Strany : 91
Poradie : 340
Citát : Farnosť vznikla v 13. storočí. Vo farnosti pôstobili farári, administrátori: od 1115 - 1332 sa záznamy nezachovali, Štefan pleban de Zucha, Michal pleban de Suchan, Gallus de Somos, Dominik Mikuláš, Anton, Szentepeteri Dávid, Chemy Mikuláš, Prossy Ambróž, Revay Štefan, Jeleffy Ladislav, Hasprunkay Andrej, Mednyánsky Jonáš, Vogislavská Eustach, Mariássy Ján, Loviškovič Štefan, Strelovič Ján, Hanzel Matej, Filovič Pavel, Chilko Ignác, Lehotkay František, Kracún Jozef, Thalier Martin, Brnolák Ján, Kumpár Andrej, Rutkay Štefan, Valášek Ján, Steinlechner František, Schimo Jozef, Bursák Štefan, Pavlovič Jozef, Uhrín Ján, Bárdoš Michal, Grnáčik Jozef, Zjara Vojtech, Horvát Jozef, Krajčík Róbert, Jurčík Ladislav, Klimant Miroslav, Hudec Peter.
Matriky vedené od roku 1669, zachované od 1690.
Poznámka DKI : Zoznam kňazov v Schematizme vypracoval Drahomír Velička.