Historický schematizmus slov. farností
Citáty k tejto farnosti:
| Číslo záznamu : | 9162 |
| Meno farnosti : | Sliač |
| Pcmeno farnosti : | sliac |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894 |
| Strany : | 352 |
| Poradie : | 111590 |
| Citát : | Hájnik. Olim in ADioecesi in ADtu Zoliensi, VADnali districtu inferiori. Nunc in Dioecesi Neosoliensi, ADtu Cathedrali, VADtu Neosoliensi. Antiqua Parochia.1) Ecclesia ad Stum Nicolaum. Quam, uti traditio fert, Beatrix consors Andreae II. 1235. aedificare curavit. Matricae ab 1690. 1313. occ. - - - - Christophorus. 1538. occ. - - - - Thomas. 1551. occ. - - - - Mathias. 1561. occ. - - - - Thomas. 1675. Maji 5. 1675. - - Hubatius Michael. 1675. Maji 31. 1677. - - Hubatius Joannes. 1677. Oct. - 1679. Mart. 24. Kmetky Georgius, denuo 1678. Jul. 30. 1679. Apf. - 1679. - - Révay L. B. Stephanus. 1679. Oct. 17. 1684. - - Reguli Abrahamus, Stephanus. 1684. Febr. 8. 1690. - - Saffarovics Paulus, Licentiatus. 1690. Apr. 12. 1692. - - Miskay Michael. 1692. Apr. 16. 1696. - - Krupanszky Franciscus. 1696. Maji 13. 1705. Dec. 30. Lovocsányi Georgius. 1709. Dec. 6. 1710. Febr. 13. Krnács Joannes. 1710. Febr. 13. 1719. - - Csernuszky Michael. 1719. - - 1723. Mart. 20. Szentkereszty Josephus. 1723. Apr. 17. 1736. - - Rivolovics Petrus. 1736. Oct. 3. 1748. - - Gasparovics Michael. 1748. Maja 2. 1750. Jul. 23. Valent Andreas. 1750. Apr. 10. - - - Rassovszky Palus. 1) In diplomatibus saeculi XIII. occurrit sic a. 1263. est sermo de terra ecclesia S. Nicolai Fejér, C. D. IV. III. 143. - In campanili murato campana pendet in patria fecile antiquissima ex a. 1313. e tempore Christophori plebani. Archaeolog. közlemények. 1864. 43. - Alias quoque res speciosas antiquas habet ecclesia. Saeculo XVI. in manus evangelicorum venit, e quorum ministris sequentes sunt noti: 1571. Thomas Prividi, 1615. Andreas Kapiczius, 1634. Paulus Textoris, 1669. Michael Makoni, 1705. Paulus Szebeveri vel Szeverini, ex Garamszeg huc intrusus, qui aram ex gratitudine Ss. Trinitati posuit, qnod lux evangelica reducta sit. Sic refert matricula. Historia habetur in Schemat. hist. dioec. Neosol. 1876. 102. |
| Poznámka DKI : | V roku 1960 sa zlúčili o. Hájniky a Rybáre do o. Sliač; 1988 pričl. o. Sampor; 1988–1990 pričl. o. Lukavica; 1988–1995 pričl. o. Veľká Lúka. |
| Číslo záznamu : | 27414 |
| Meno farnosti : | Sliač |
| Pcmeno farnosti : | sliac |
| Číslo knihy : | 1044033 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976 |
| Skratka knihy : | Zar1 |
| Strany : | 142-144 |
| Poradie : | 470 |
| Citát : | Sliač Mesto Sliač vzniklo r. 1960 zlúčením obcí Hájniky, Rybáre a Sliač-kúpele. Za feudalizmu patrili zvolenskému panstvu. Hájniky majú meno od strážcov kráľovských lesov, ktorí sa starali o zazverovanie, keďže lesy zvolenského panstva slúžili kráľovskej poľovačke. Rybárčania zase zásobovali zámockú kuchyňu rybami. V Hájnikách sa chovali aj poľovné psy a kone. Kaštieľ pri kostole sa volá doteraz „psí kaštieľ“. /1/. Územie medzi Môťovou, Lukovým a Hájnikami bola kráľovská obora. V Hájnikách boli aj dve zemianske kúrie Bezegovcov a Soosovcov. V listinách sa prvý raz spomína r. 1250, ako „villa custodum silvarum regiarum“. /2/. Farnosť je starobylá a popredná. Či sa nachodí v decimačných protokoloch, neni ešte preskúmané. Uvádza ju Pazmáňov katalóg a Königsbergov testament. CV r. 1561, ktorú konal Blažej Zathay, uvádza, že tu bol F Tomáš, ktorý bol ženatý, ale všetko konal po katolícky. Po ňom nasledovali ev. F. R. 1673 bola farnosť vrátená katolíkom. Za tököliovcov a rákoczyovcov sa vrátili ev. farári. R. 1709 bol vypovedaný posledný Pavel Sebevari a odvtedy je katolícka. Patronát držala kráľovská Komora a potom čsl. štát. Kostol sv. Mikuláša bol ohradený múrom, ktorého časť ešte stojí. Pri ňom bol cintorín. /3/ Pod kostolom je krypta. Štýl kostola je ranná gotika. Svätyňa je polygonálna, dlhá 9m, š. 6,5m. Je preklenutá rebrovou klenbou obvyklého usporiadania. Rebrá vychodia zo stien a nemajú hlavice. Má štyri okná, vysoké, úzke, predelené stĺpikom. Zakončené sú polkruhovým oblúkom. R. 1948 ich zasklili sklomaľbou. Cez dvere s oblúkom oslieho chrbta sa vchádza do sakrestie. Tá je preklenutá valenou klenbou. Víťazný oblúk je lomený. Loď je štvorcová. Kedysi mala drevenú povalu, ktorú nahradili v renesančnej dobe klenbou. Je to unikátna klenba, jej stred stojí na okrúhlom pilieri a v stenách je zakotvená lezénovými hlavicami. Nad oknami tvorí lunety. Okná v lodi sú vysoko a majú polkruhové zakončenie. Hlavný aj vedľajší portál sú ozdobené kamennou zárubňou a hruškovými profilmi. Pred vedľajším vchodom je predsieň z neskoršej doby. Nad hlavným vchodom je kruhové okno ozdobené rozetou z pálenej hliny. V kostole sú trojstranné drevené chóry, zhotovené r. 1943. - Na severnej strane lode je kaplnka Panny Márie. S kostolom je spojená širokým otvorom, ktorý má lomený oblúk. Má krížovú klenbu s dvoma poľami. Rebrá sú útleho profilu. Dva obloky s gotickými kružbami poukazujú na to, že nebola postavená s kostolom. Kaplnka pokračuje západným smerom inou miestnosťou, ktorá sa teraz používa ako depozitár, pôvodne však bola karnerom. Za F Szütsa bola prerobená na dežmovú sýpku. Nad priečelnou fasádou je drevená vežička. Hlavný oltár má pôvodnú menzu. Do r. 1949 mal krásne renesančné retabló, ktoré neprozreteľne odstránili. R. 1953 ho nahradili terajším novogotickým. Vedľajší ranobarokový oltár P. Márie Trnavskej. Obnovený bol r. 1953. Kazateľňa je nová, unikátna, ktorá sa dá pohybovať po kostole. Kostol vymaľoval r. 1943 Jozef Hanula. Kostol je starobylý. Kedy bol založený, nedá sa zistiť. V kostole je tabula, na ktorej je napísaný rok 1263, ako rok založenia kostola. To je vzaté z listiny vydanej toho roku, v ktorej sa hovorí o pozemkoch kostola sv. Mikuláša /Fejér CD IV.4.143/. Tieto pozemky však pravdepodobne patrili hradnému kostolu sv. Mikuláša vo Zvolene. Zvonica stojí vedľa kostola. Kaplnka sv. Hildegardy stojí v parku kúpeľov. Postavená je v klasicistickom štýle, zvonka ozdobená dórskym stĺporadím. Kaplnku postavila banskoštiavnická komora na príkaz kňažnej Hildegardy Habsburskej, ktorá sa v kúpeľoch liečila. Rok stavby 1855. R. 1932 ju zväčšili prístavbou. Slúži bohoslužbám pre kúpeľných hosťov a pacientov. Fara je stará budova. Pôvodná bola postavená v 18. st. CV 1802 uvádza, že mala iba dve izby. Zväčšili ju na dnešnú kapacitu okolo r. 1850. R. 1968 ju F Gocník zmodernizoval, pokryl plechom, zaviedol ústredné kúrenie, prestaval hygienické zariadenie. Sám vlastnými rukami mnohé veci urobil. Farári: 1513 sp. Christofor – 1538 sp. Tomáš – 1551 sp. Matej – 1561 sp. Tomáš – potom nasledujú ev. farári. Po vrátení kostola 1675 Hubatius Michal – 1675 Hubatius Ján – 1679 Révay Štefan – 1679 Reguli Abrahám – za tököl. boli ev f. - 1684 Šafarovič Pavel, licenciát – 1690 Mierkay Michal – 1692 Puliuss Juraj – 1696 Lovčáni Juraj – 1705 dosadený bol ev. F. - P. Sebeveri – 1706 Fábri Ján administroval zo Sielnice – 1709 Krnáč Ján – 1710 Černuský Michal – 1719 Szentkereszty Jozef – 1725 Ryvolovič Peter – 1736 Gašparovič Michal – 1748 Valent Andrej – 1750 Rassovský – 1791 Szüts Šimon – 1798 Fábry Jozef – 1802 Bogdányi Karol – 1823 Gyurgyovicz Karol – 1831 Tománek Michal – 1836 Scheichel Valentín – 1852 Záhorský Štefan – 1867 Zeisel Vincent – 1880 Matúškovič Martin – 1900 Sándory Július – 1913 Sirmai Ján SF – 1914 Marschalko Alojz – 1921 Kačka Jozef – 1932 Šalát Anton SF – 1944 Citterberg Eugen SF – 1945 Weis Viliam – 1950 Gocník Alojz SF – 1975 Kaniansky Jozef SF. Poznámky: 1. Poľovnícka tradícia je v Hájnikách stará. Poľovných psov dali chovať aj farárovi. R. 1561 sa F Tomáš ponosoval vizitátorovi, že kapitán Balassa mu dal na chov kone a psov. Pritom sa mu ešte vyhrážal, že proti nemu zakročí, ak budú vychudnuté. 2. Fejér DC IV. 2.60 3. Keďže kostol bol pri ceste, za tureckých nájazdov bol spolu s obyvateľstvom vystavený častému ohrozeniu od prechádzajúcich tlúp. Preto ho dôkladnejšie opevnili ako iné kostoly. Opevnenie bolo kombinované so susedným kaštieľom Bezeghovcov. Pozostávalo z hradby kostola, zvonice ako strážnej veže a priekopy, ktorá sa napĺňala vodou. Táto bola vo svojom zvyšku zahádzaná len v prítomnej dobe. 4. Sú tu vlastne dve krypty. Jedna famílie Bezeghovskej, druhá Soosovskej. Pri renovačných prácach ich prehliadli a potom definitívne uzavreli dlažbou. 5. Keď inštalovali maľované okná, F Weis bol taký nadšený obrazom sv. Mikuláša na zadnom okne, že odstránil retabló renesančného oltára. Retabló bolo už zašlé, ale drevo zdravé. Pamiatkárov sa vtedy nik nepýtal, lebo ešte nebola zriadená pamiatková správa na terajšej úrovni. To bola veľká škoda. Ale aj tak ostal kostol prázdny. Nástupca to nevedel zniesť, preto kúpil z vrútockého kostola vyradený bočný oltár, ktorý dal zväčšiť a náležite renovovať. Rezbár nedokončil oltár v zamýšľanej veľkosti, lebo už nebolo času zhotoviť vrcholový nástavec. Firmu mu totiž zrušili. R. 1975 renovovali kostol zvonka za veľký náklad, ku ktorému prispel okres. |
| Číslo záznamu : | 31556 |
| Meno farnosti : | Sliač |
| Pcmeno farnosti : | sliac |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 173 |
| Poradie : | 18460 |
| Citát : | SLIAČ 962 31, tel. 984 64, o. Zvolen (3.050), k. sv. Mikuláša (1263), kap. sv Hildegardy, kúpeľná (1855). — Fil.: 1. Kováčova (600), 2. Hronsek (300), 3. Veľká Lúka (100), 4. Sampor (30), 5. Lukavica (10), 6. Lukovo (10). - K 60, p 28, s 16. Duchovný správca: Martin Mojžiš. |