Historický schematizmus slov. farností
Citáty k tejto farnosti:
| Číslo záznamu : | 9300 |
| Meno farnosti : | Sielnica |
| Pcmeno farnosti : | sielnica |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894 |
| Strany : | 414 |
| Poradie : | 127850 |
| Citát : | Szielnicz. (Szelnicze, Szielnicze, Zelnicz.) Olim ad ADioecesi in ADtu Zoliensi, VADnali Districtu inferiori. Nunc in Dioecesi Neosoliensi, ADtu Cathedrali, VADtu Neosoliensi, filia ad Badin. Antiquitus Parochia.1) Ecclesia ad OO. SS. 1501. occ. - - - - Ladislaus. 1580. occ. - - - - Paulus. 1648. et. - 1657. - - Hugina Andreas VADnus. 1673. Dec. 13. 1679. - - Dubek Georgius, et in Badin. 1679. Dec. 12. 1684. Jul. 29. Miskey, vel Mixay Michael. 1689. - - 1689. - - Biely Georgius et in Badin. 1689. Aug. - 1690. Apr. 12. Miskey Michael secundo. 1690. - - 1692. - - Biely Georgius, secundo et in Badin. 1692. - - 1696. Apr. 6. Puliss Georgius. 1696. - - 1705. - - Humay Franciscus, coll. 1702. Nov. 15. et in Badin. 1705. Nov. 24. 1719. Jan. 16. Fabry Blasius et in Badin, ab 1711. et in Hajnik. 1719. - - 1723. - - Szentkereszty Josephus, et in Hajnik. 1723. Apr. 17. 1727. - - Rivolovics Petrus, et in Hajnik. 1727. Nov. 13. 1730. Dec. 9. Fabri Andreas et in Badin. 1731. Jan. 13. 1734. - - Nedeczky Adamus et in Badin. 1) Villa Zelnicz occurrit jam in diplomate a. 1250. Fejér, C. D. IV. II. 60. -- Item „Terra populorum de Zelnicha“ C. D. Arpad. X. 118. Per Ladislaum IV. monasterio B. M. V. de Turócz donata. 1288. Fejér, C. D. VII. V. 473. - Memorat antiquem parochiam schema Pázmáni. Péterffy, l. c. Initio saec. XVI. in manibus protestantium fuit. Post parochum Nedeczky ad categoriam filialis ecclesiae ad Badin devenit. Historiam proponit: Schemat. hist. Dioec. Neosol. 1876. 95. |
| Číslo záznamu : | 9460 |
| Meno farnosti : | Sielnica |
| Pcmeno farnosti : | sielnica |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894supp |
| Strany : | 1058 |
| Poradie : | 235020 |
| Citát : | Szielnicz. 1561. occ. Ladislaus, 1626. occ. Bosnai Mathias. |
| Číslo záznamu : | 27371 |
| Meno farnosti : | Sielnica |
| Pcmeno farnosti : | sielnica |
| Číslo knihy : | 1044033 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976 |
| Skratka knihy : | Zar1 |
| Strany : | 20-22 |
| Poradie : | 40 |
| Citát : | Sielnica Teraz je filiálna obec. Spomína sa vo viacerých listinách od 13.st. pod menami: Selnece, Zelnitz - Zelnicha - Sihelnica. R. 1288 ju Ladislav Kumánsky daroval turčianskej prepozitúre. Zostala až do konca feudalizmu majetkom cirkevných inštitúcií. Keď sa za Uriela Majthényiho rozišiel turč. konvent, začas sa dostala do držby niektorých zemanov, ale potom ju vymohol OAB pre seba. Titulom vydržiavania univerzity v Trnave prešla do držby jezuitov. Po ich zrušení sa stala majetkom BB sídelnej kapituly ako fond na vydržiavanie speváckeho chóru, prebendátov v katedrálnom kostole. Farnosť bola starobylá. Založil ju pravdepodobne turč. prepošt na začiatku 13.st. Pozná ju Pázmaň v katalógu, aj Königsbergov testament. Ostala verná katolíckej viere a je aj teraz jedinou katolíckou obcou na okolí. Za reformácie bol tu F Tavel, zapísaný do fraternity banských miest, ale arcibiskup ho vypovedal. Proti tomu podala ponosu župa palatínovi Thurzovi. V graváminách podaných r. 1638 cisárovi Ferdinandovi sa hovorí, že turč. rehoľníci odobrali okolo r. 1618 faru a školu v Sielnici evanjelikom. Za patronancie Stanislava Thurzu tu v richtárovom dome bol vydržiavaný konvent na udržanie kazateľa, ale to bol posledný. Farnosť ani nemala osobitného kazateľa, patrila k inej farnosti. R. 1626 vypálili Turci a povstalci dedinu i s kostolom. Takisto aj ustupujúci rákoczyovci. Okolo r. 1730 bola farnosť spojená do jednej s badínskou. Matriky však viedli do r. 1829 osobitne. Vydržiavanie F bolo v takej malej obci problematické, spojenie sa stalo z hospodárskych dôvodov. Kostol zasvätený Duchu Svätému stojí na vŕšku južne nad obcou. Vôkol starého kostola bol cintorín, ktorý rozšírili západným smerom. Okolo kostola bol vysoký hradobný múr uspôsobený na protitureckú obranu. Čiastka múru s bránou stojí doteraz. Rozmery: d.29m, š. 10,30m, v. 8.5 m. Loď je obdialníková, preklenutá betónovou klenbou. Vzadu je betónový chór. Vo fasáde stojí veža, ktorá je pozostatok zo starého zbúraného kostola. V nej sú tri zvony. Staviteľ pri projektovaní použil prvky románskeho staviteľstva. Oltár má rezaný obraz v basreliéfe zoslanie Ducha Svätého. Pôvod kostola. Prvý kostol postavili premonštráti, keď dostali obec od kráľa. Je opísaný v SchH. Tento už veľmi starý, celkom nevyhovujúci kostol bol zbúraný r.1942 a ponechaná bola z neho iba veža. Bol postavený nový kostol na náklad miestnych bývalých urbaristov a prác veriacich. Bol posvätený biskupom Dr. Andrejom Škrábikom na Turíce r. 1943. Starý kostol bol viac podobný pivnici ako kostolu. Nový je dôstojný stánok Boží i veriaceho ľudu, príjemný, nie veľmi skvostný, ani vysoký, lebo sa šetrilo na náklade. Fara. Bola tu od počiatku farská budova. Do r.1896 drevená. Terajšiu postavil r. 1896 Dr. Gonda. R. 1965 bola prestavaná, zväčšená. Kým bolo farské gazdovstvo, budova slúžila za bývanie pracovníkom na gazdovstve. Farári : 1561 sp. Ladislav – 1636 Michal Čerín – 1648-1657 Andrej Hugínyi – 1689 Misskay Michal – 1790 Biely Juraj – 1692 Puliss Juraj – 1696 Humay František – 1706 Ján Blažej Fábry – 1719 Szentkereszty Jozef – 1724 Ryvolovič Jozef – 1727 Fábry Andrej. Poznámky : Pramene: CV 1657, 1713, 1754, 1781, 1733, 1789, 1801, 1821, 1829 - HD. 1. Fejér CD V.3.113. — R. 1293 spomína sa „custodes siluarum regiarum de Badín“, 1925 „superior villa de Badyn in districtu Zoliom“ /Fejér CD/ a tiež „villa Bagyon ad domum regiam Zolyom“ /SchH/. 2. Meno Badín môže byť od slovesa badať. Tu boli strážcovia, ktorí dávali pozor, badali. Môže byť aj od mena „Bada“ 3. Péterffy Conc. II.231. Z kroniky: Hradba pri kostole bola vystrojená aj izbou pre strážnika. Na nej bol letopočet 1636. Bránu zbúrali r.1892. Za tureckých nájazdov Badínčania veľmi trpeli. Obec bola aj začas poplatná Turkom. CV 1657 píše, že v kostole bol oltár Nanebovstúpenia. Druhý oltár bol v akejsi kaplnke. R. 1945 bol zničený ranobarokový oltár s dvoma veľkými sochami sv. Joachima a Anny a s obrazom sv. Kataríny. V protokole pápežského desiatku 1322 - 1237 sa síce ani Badín, ani Sielnica neuvádzajú, ale niektoré zápisy by sa mohli na ne vzťahovať. Na Badín: „Benedictus de Solio plebanus juravit suam parochiam non valere ultra 5 marcas. Solvit decimam." Na Sielnicu by sa mohol vzťahovať zápis „Geurgius, plebanus de Omnibus Sanctis de Solio ... est Archidiaconatus de Solio ...“ Výnos benefícia činil 8 mariek, za čo zaplatil 48 gr. decimy. Neni jasné, či sa to nemá aplikovať na Selce, alebo Očovú. Slávik tvrdí, že badínska fara už existovala r. 1250, lebo v tom roku bola Sielnica jej filiálkou. Odkiaľ to čerpal, neuvádza. V darovacej listine z r. 1424 sa uvádza medzi inými lokalitami aj „villa Bagyon cum tributo ibidem ... ad domum nostram /regalem/ Zoliensem spectans“. Fejér VI.1.346. Dolovanie železnej rudy sa zachováva v miestnej tradícii a jeden hon v chotári sa volá „Železné jamy“. Bartók pri CV 1692 zistil, že tu bolo veľmi málo katolíkov. R. 1805, keď preberala Komora Badín, poznamenali v protokole, že sú tu iba štyri katolícke rodiny. F sa udržal len tak, že mal majetok a bol nezávislý na veriacich. Sielnica: R. 1250 sa spomína v metačnej listine Sielnica pri lokalite „via de villa Zelnitz“ Fejér IV.12,60. R. 1503 sa spomína kňaz a kostol v obci „Selnetz“. R. 1542 platil F dediny „Zeelnitz“ pol florénu dane na obranu. |
| Číslo záznamu : | 50539 |
| Meno kňaza : | Gregor(1332,Sielnica) |
| Pcmeno kňaza : | gregor1332sielnica |
| Meno farnosti : | Sielnica |
| Pcmeno farnosti : | sielnica |
| Číslo knihy : | 1063781 |
| Názov knihy : | Mon. Vat. hist. regni Hungariae. S.I.T.I.,Budapest, 1887 |
| Skratka knihy : | mvsiti |
| Strany : | 221 |
| Poradie : | 54140 |
| Citát : | [Item Gregorius] plebanus de Omnibus Sanctis de Solio iuratus dixit, [non credere valere suum] beneficium ultra VIII. marcas, [et est archidiaconatus de Solio], solvit decimam. |
| Preklad : | Gregor, kňaz (kostola) Všetkých Svätých v Sielnici, prisahal, že jeho benefícium (farnosť) nemá hodnotu viac ako 8 mariek, zaplatil desiatok, je to zvolenský archidiakonát. |