Historický schematizmus slov. farností
Citáty k tejto farnosti:
| Číslo záznamu : | 27458 |
| Meno farnosti : | Močiar |
| Pcmeno farnosti : | mociar |
| Číslo knihy : | 1044033 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976 |
| Skratka knihy : | Zar1 |
| Strany : | 265-266 |
| Poradie : | 910 |
| Citát : | Močiar Roľnícka obec ležiaca vysoko v štiavnických horách v širokej doline. Za feudalizmu patrila šášovskému panstvu. Jej meno sa prvý raz vyskytuje r. 1424. Okrem gazdovania pracovali aj v lesoch a furmančili. Obec je odrezaná od iných dedín a preto si jej obyvatelia vo svojej izolácii vytvorili akýsi osobitný svet zmýšľania, chovania a zvykov. Farnosť. Do r. 1782 patrila farnosti vo Vieske. CV Viesky z r. 1778 hovorí, že do Močiara je dve hodiny namáhavej cesty. /1/ Ďalej sa píše, že niet ani kostola ani kaplnky, iba zvonica s dvoma zvonmi, na ktorých sa zvoní, keď je búrka. Konštatuje sa potreba zriadiť tu duch. správu. Biskup Berchtoldt sa o to osobne zaujal a vykonal u panovníčky zriadenie miestnej kapl. Stanice, ktorá bnla potom r. 1806 systemizovaná na farnosť. /2/ Patronát vykonávala náboženská základina. Kostol Panny Márie Ružencovej stojí na vršku. Jeho stavbu dokončili 1782 a 6. okt. ho VAD Ferencffy benedikoval. Vtedy zriadili aj nový cintorín za obcou. Rozmery: d. 12,20m, š. 7,80m, v. cca 11m. Celý je zaklenutý valenou tehlovou klenbou. Nemá víťazný oblúk a svätyňu tvorí polkruhovou apsidou zakončená časť lode. Je to jednoduchá stavba bez výrazného slohu. Chór je drevený prestavaný r. 1943. /3/ Vežu nemá. Namiesto nej je zvonica, ktorá slúži aj ako predsieň kostola. V nej sú tri zvony. /4/ Kostol bol v druhej vojne zasiahnutý strelami a poškodený. R. 1956 ho generálne opravili, pokryli alumíniovým plechom a r. 1958 vymaľovali. Fara. Bola postavená v tom čase, ako aj kostol. Miestni kapláni: 1782 P. Gerard Sassko OFM – 1783 Gažo Ondrej – 1793 P. Felix Berentsay OFM – 1793 Siposs Ignác – 1797 Teml Ján – 1802 Neuwirt Ondrej – 1802 Kmeť Jozef Farári: 1806 Kmeť Jozef – 1807 Vadáni Jozef – 1813 Tománek Michal – 1817 Lux Ján – 1819 Lassovský Ján – 1845 Junás Jozef SF – 1845 Čillík Jozef – 1850 Očenáš Karol – 1853 Zimmermann Jozef – 1883 Masarovich Arnold – 1886 Grígeľ Matej SF – 1886 Demovich Bartolomej – 1906 Burka Karol – 1907 Kološtík Pavol – 1912 Kallina Ján – 1912 Székely Bernard – 1913 Cserei Štefan – 1913 Bob Ján – 1918 Cserei Štefan – 1928 Valach Mikuláš – 1934 Ondruš Ján – 1938 Vrtík Jozef – 1941 Plško Ondrej – 1944 Kráľ Ladislav – 1948 Rusnák František. Poznámky . 1. Tvrdenie SchH, že Močiar patril k Jalnej, je omyl. 2. Viešťanskí F síce nariekali na obtiažnu obsluhu Močiara, ale keď sa vec oddelenia od matkocirkvi stala aktuálnou, nechcejúc stratiť početnú fíliu, stavali sa proti zriadeniu miest. kaplánskej stanice. Miestni ľudia sa poradili s VAD, ktorý im napísal žiadosť biskupovi a panovníčke. S ňou sa vybrali traja: Juraj Kohút, Ondrej Škvarka a Ondrej Čierny, pokľakli pred biskupom a tak mu predniesli žiadosť. Bercholdta to tak dojalo, že sám osobne zaniesol žiadosť panovníčke a požiadal ju, aby vyhovela, čo sa aj stalo. Na náklad šášovského panstva postavili kostol i faru. Pozemok, na ktorom mali stáť budovy bol urbariálny, preto ho vymenili za iný. 3. Organ pozri do katalógu. 4. O starých, za prvej vojny zrekvirovaných zvonoch je napísané, že jeden darovala zemianska rodina Kossárová. Väčší zvon kúpili farníci z peňazí, ktoré získali z predaja materiálu humna, ktoré Teplania neprávom postavili na Kráľovom stole, lebo ten pozemok patril Močaranom. Malý zvon bol preliaty r. 1833 a 1853. Nové zvony boli kúpené zo zbierky. Z kroniky: Terajší oltár zhotovil Jozef Krause v B. Štiavnici, r. 1911 za 1700 zl. Prvý oltár bol prinesený z kaštieľa v Zl. Moravciach. 1789 faru vizitoval B Berchtoldt. 1790 bol veľký požiar, pri ktorom zhorelo jedno dieťa. Taký bol aj r. 1941. Kostola sa nedotkol, lebo je postavený na bezpečnom mieste. 1797 boli primície V. Temla, brata miestneho kaplána. 1797 poručil Ján Čierny cirkvi pozemok. 1809 dal F do jednej izby postaviť kozub, lebo nemal dosť peňazí na sviečky. 1815 po štátnom bankrote pre drahotu zvýšila komora plat F na tri a pol násobok, lebo bola veľká drahota. Hmotné postavenie močiarskych F bolo slabé. Komora im dávala 300 zl platu v hotovosti. Nemali žiadne pozemky, okrem záhrady. R. 1803 dala obec F lúku, aby si mohol držať kravu. Aj od občanov si brávali F pozemky do árendy. Keď po r. 1861 podľa zákona komasovali chotár, podal si F žiadosť, aby mu pridelili nejaké pozemky. Štiavnická komora sa zachovala veľkoryso, pridelila mu 12 jutár oráčiny, 12 jutár pastvy a 30 jutár lesa. Aj učiteľovi pridelili pozemky. Samota, nevšímavosť ľudí a odlúčenosť strpčovali život F. Keď však mali dosť času, veľmi pekne písali HD. |
| Číslo záznamu : | 31603 |
| Meno farnosti : | Močiar |
| Pcmeno farnosti : | mociar |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 181 |
| Poradie : | 18930 |
| Citát : | MOČIAR 969 82, p. Podhorie, tel. -, o. Žiar n. Hr. (240), k. P. M. Ruž. (1782), kap. P. M. Nep. Srdca (1782). - K 1, p 4, s —. Duchovný správca: Anton Sojka. |