Historický schematizmus slov. farností
Citáty k tejto farnosti:
| Číslo záznamu : | 27429 |
| Meno farnosti : | Malinová |
| Pcmeno farnosti : | malinova |
| Číslo knihy : | 1044033 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976 |
| Skratka knihy : | Zar1 |
| Strany : | 184-185 |
| Poradie : | 620 |
| Citát : | Malinová Podhorská dedina, a nemeckými obyvateľmi, ktorí sem prišli v 14. a 15. st. Do 1946 sa volala Cach. Spomína sa v starých listinách ako Cheche, Czecze, Posega, Czecha. /1/ Po r. 1945, kedy bola väčšina obyvateľstva nem. pôvodu vysťahovaná, nasťahovali sa sem v malom počte Slováci. Chotár je chudobný. Farnosť bola zriadená za jozefínskej regulácie fár. Ale už aj predtým sa spomína akási duchovná správa. R. 1437 platili ročne 6 fl bojnickému F, ako poplatok. Teda možno súdiť, že za tú dobu bol tu miestny K. /2/ Za reformácie patrila k pravnianskej fare. Filiálka: Chvojnica. Patronát. Bojnické panstvo neprijalo patronát na novozriadenú faru. Patronát držala Náboženská základina. Kostol Božského srdca stojí v dedine. Štýl je novogotický. Rozmery: d. 24m, š. 17m, v cca 8m. Tehlová stavba. Svätyňa je polygonálna, preklenutá rebrovou klenbou. Rebrá sú vejárovite zbiehajú do jedného svorníka. Víťazný oblúk je lomený. Obdialníková loď má rovnú drevenú povalu. Vo fronte je veža s dvoma zvonmi. Má ihlanovitú helmicu. Vnútorné zariadené je novogotické. Pôvod kostola. Stál tu starobylý kostol sv. Kataríny. Pri zriadení fary bol už celkom zašlý, slúžil však ešte 100 r. R. 1889 ho zatvorili, lebo ohrozoval bezpečnosť. Nový sa však ťažko rodil. 5 rokov konali služby Božie v malej kaplnke na cintoríne. 1893 začali stavať a 1894 stavbu dokončili. Je kompozične dosť jednoduchý, ale pekný, dôstojný a vo vnútri príjemný. Chvojnica Je tu kostol sv. Kríža. Rozmery: d. 24m, š. 14, v priečnej lodi 17,20m. Pôdorys je kríž. Svätyňa je zakončená oválnou stenou. Víťazný oblúk nemá. Má rovnú železobetónovú povalu. Vo fasáde má vonkajšiu predsieň, so štyrmi piliermi, z ktorých dva nesú vežu. Tá má štvorcový pôdorys, pri oknách sa zužuje a je zakrytá jednoduchou stanovou strechou. Zvonku je stavba prevedená na spôsob nem. stavieb neomietnutým kamenným murivom z kresaných kvádrov. Pôsobí to dojmom solídnosti a pevnosti. Zvnútra neni ešte kostol dokončený. Oltár je mramorový. Kazateľňa betónová, prístupná zo sakrestie. Dlažba: terazzové dlaždice. Organový chór je železobetónový. Pôvod kostola. Stála tu kaplnka, postavená r. 1803. Na jej mieste postavili r. 1935-1936 nový kostol. Dal ho postaviť na vlastný náklad Ondrej Gross, tužinský rodák. Projektoval Bruno Pompl z Litoměříc a postavil Johann Tomaschek. Fara. Miestny F. býval vo vojenskej zrušenej karanténnej nemocnici, prízemnej budove z nepálených tehál, kde mal dve miestnosti. R. 1847 ho z biedy oslobodili, keď postavili faru, ktorá slúži doteraz. Farári: Miestni kapláni: 1788 Lédl Jakub – 1789 Walicsek Jakub – 1790 Raichl František – 1794 Bart Polykarp – 1794 Gajer Justín – 1795 Vagner Benedikt prvý F - 1820 Reuth Alojz – 1832 Takáč Jozef SF – 1832 Kevický Anton – 1841 Willmann Andrej – 1864 Bizay Alexander – 1871 Lasab Karol – 1882 Poláček Ján SF – 1882 Demovich Bartolomej – 1884 Jakubík Ján – 1887 Matejčík Ján – 1892 Pavčo Andrej – 1897 Poliček Karol – 1901 Klein Anton – 1921 Demko Andrej – 1926 Petruch Jozef – 1932 Zeisel Benedikt SF – 1940 Rosenberger Ján SF – 1945 z N. Pravna administrovali Petruch Jozef, Pizerák Martin – Minárik Michal – 1949 Bella Ondrej z Lazian – 1954 Bíró Lucián OSB – 1961 sa administruje z N. Pravna. Poznámky: Nem. sa volalo Cach, Cech, Maď. Csék. Pramene: CV 1821, HD. 1. SchH. 2. SchH. 3. Chvojnica sa volala nem. Fundstollen, podľa baní na striebro. 4. F sa ponosuje, že bohoslužby nie sú prejavom zbožnosti, ale skorej komédia. V kaplnke je kňaz, miništranti a 10 žien. Ostatní postávajú okolo domov, rozprávajú sa, vyzerá to ako na jarmoku. Zvlášť mládež je zdivená. 5. Farár Matejčík dal kostol zatvoriť, ale staral sa aj o stavbu nového. Urgoval na patričných miestach, ale keď ho preložili, vec zaspala, lebo nástupcovia nechceli ostať na mieste, kde chýbal kostol, rýchlo sa menili. Bola to doba duchovnej úbohosti. 6. Keď sa konečne kostol začal stavať, F Paučo sa usiloval o to, aby aj loď bola zaklenutá. Staviteľovi ponúkal 150 fl. Ten pýtal 300 fl. Farníci to nechceli dať, tak ostalo pri drevenej povale. Podarilo sa mu však dosiahnuť, že loď bola predĺžená na 18 m, kým bola plánovaná len 12 m. 7. Pôvodnú kaplnku dala postaviť farská gazdiná Františka Szlugová. Na jej mieste postavili nový kostol. Jeho dobrodinec a zakladateľ Ondrej Gross vyšiel z veľmi biednych pomerov rodičovského domu. Vo svete sa mu však dobre viedlo a zbohatol. To považoval za Božie riadenie, preto sa chcel odvďačiť Bohu za to a dal postaviť tento kostol. Náklad bol 220.000 Kčs. Bolo by ho treba dokončiť ešte vnútorným zariadením. Za nacistickej éry bolo u miestnych obyvateľov mnoho namyslenosti a málo zbožnosti i málo obetavosti na náboženské ciele. Nacizmus sa proti náboženstvu staval odmietavo a to sa odzrkadľovalo aj u slovenských Nemcov. Po vojne väčšinu starých obyvateľov vysťahovali a noví prisťahovalci, väčšinou cigánskeho pôvodu, nemajú ešte vzťah ku novému domovu. Tak neni možné teraz myslieť na to, aby sa kostol zariadil. |
| Číslo záznamu : | 31572 |
| Meno farnosti : | Malinová |
| Pcmeno farnosti : | malinova |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 175 |
| Poradie : | 18620 |
| Citát : | MALINOVÁ 972 13, tel. Nitr. Pravno 946 121, o. Prievidza (1.080), B. S. J. (1894), kap. P. M. (1803). —Fil.: Chvojnica (300), Pov. SV. Kríža (1935). — K 12, p 6, s 3. Duchovný správca: Excurrendo z Nitrianskeho Pravna. |