Historický schematizmus slov. farností
Citáty k tejto farnosti:
| Číslo záznamu : | 9174 |
| Meno farnosti : | Kopernica |
| Pcmeno farnosti : | kopernica |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894 |
| Strany : | 358-359 |
| Poradie : | 113220 |
| Citát : | Kaproncza. (Deutsch-Litta, Kopernicza.) Olim in ADioecesi in ADtu Barsensi, VADtu Bars-Szent-Keresztensi. Nunc in Díoecesi Neosoliensi, ADtu Barsensi, VADtu Körmöczbányaensi. Antiqua Parochia.1) Ecclesia ad Stum Martinum. Antiqua ecclesia 1743. hodiernam accepit formam. Matricae ab 1626. 1478. occ. - - - - Mayer Joannes, Cremniciensis. 1496. occ. - - - - Kunschneider Joannes. 1559. occ. - - - - Albertus. 1561. occ. - - - - Joannes. 1633. occ. - - - - Kauszek Andreas Adamus. 1634. occ. - - - - Nigri Georgius. 1639. occ. - 1639. - - Schormann Paulus. 1639. - - 1652. - - König Jacobus. 1653. - - 1655. - - Divald Joannes. 1655. - - 1657. - - Garrovei Michael. 1657. - - 1658. - - P. Ambrosius. 1658. - - 1661. - - Kundi Martinus, Ignatius. 1661. - - 1665. - - Stechan Paulus. 1665. Apr. 10. 1669. - - Hibicz, vel Chibitz Joannes, Franciscus. 1669. Maji 7. 1670. - - Verszdnicsek, vel Viedinczek Blasius. 1670. Jan. 2. 1679. - - König Jacobus. 1679. - - 1680. - - Langner Joannes. 1680. Maji 1. 1687. - - Maurer Andreas, Ignatius. 1687. - - 1693. - - Akermann Nicolaus. 1693. Jun. 2. 1699. - - Mikel Paulus. 1699. Jan. 28. 1702. - - Chrisztián Venceslaus. 1702. Apr. 20. 1704. Jan. 10. Raukay Mathias. 1704. Jan. 10. 1716. - - Schretter Georgius, Carolus. 1716. Dec. 11. 1717. Mart. 17. Sagasser Christianus, Ignatius. 1717. Mart. 31. 1733. Dec. 12. Pierics Paulus. 1733. Dec. 17. 1742. - - Groschmit Tobias. 1742. - - 1750. Jun. 20. Gevay Jacobus. 1750. Jul. - + 1769. Apr. 8. Krausz Michael. 1769. Maji 3. 1771. - - Neander Antonius. 1771. - - 1774. - - PP. Theyer Josephus, Prichler Josephus, Valnarach Ignatius, S. J. Administratores. 1774. Apr. 13. - - - Rusbaczky Alexander. 1) Occurrit in conscriptione Pázmániana inter antiquas parochias. Péterffy, l. c. Incolis 1349. Chanadinus AEppus Strig. e respectu nimiae paupertatis indulsit, ut praestationes suas solvendo annue 40 fnis auri redimere possint. Visitator a. 1559. adnotavit, quod ecclesia tria altaria habeat et rebus sufficienter provisa sit. Per aliquot annos in potestate Lutheranorum erat, qui a. 1608. abire coacti. Bibliotheca parochialis possidet manuscriptum codicem Bibliorum in quo nomina pristinorum possessorum, fors parochorum, inscripta sunt. Historia proponitur in Schemat. hist. Dioec. Neosol. 1876. 316. |
| Poznámka DKI : | Teraz filiálka Kremnice |
| Číslo záznamu : | 27449 |
| Meno farnosti : | Kopernica |
| Pcmeno farnosti : | kopernica |
| Číslo knihy : | 1044033 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976 |
| Skratka knihy : | Zar1 |
| Strany : | 227-228 |
| Poradie : | 820 |
| Citát : | Kopernica Podhorská obec osídlená po tatárskom plene nemeckými osadníkmi. Za feudalizmu patrila najprv svätobeňadickému opátstvu, potom ostrihomskému arcibiskupovi a napokon svätokrížskemu biskupskému panstvu. V listinách sa spomína, že OAB Chanadinus vymenil feudálnu dávku obce za 40 fl v hotovosti. Túto výhodnú výmenu potvrdil aj OAB Telegdy r. 1367. Po zrušení feudalizmu sa obyvatelia venovali gazdovaniu. V prítomnej dobe mali miestne výkupné družstvo, ktoré speňažovalo poľnohospodárske produkty a tak pomáhalo roľníkom, že sa nemuseli unúvať na trhy a jarmoky. R. 1945 bola väčšina nemeckých rodín vysťahovaná do Nemecka. Prišli noví obyvatelia, ale počet klesol na tretinu. Farnosť je starobylá. Pozná ju Pazmáňov katalóg. Reformačné prúdy, ktoré postupovali z Kremnice, zasiahli aj ju, ale len na krátko. CV 1559 ju uvádza ako ev. R. 1608 OAB vypovedal kazateľa a obec ostala katolícka. Za krátky čas začiatkom 18. st. bola farnosť spojená s lúčanskou pre nedostatok kňazov. Kostol sv. Martina stojí uprostred obce na vŕšku. Je ohradený vysokým múrom. Pri ňom bol v minulosti cintorín. Od r. 1877 sa tu už nepochováva. Rozmery: d. 25m, š. 8,95m, v. 7,50m. Šírka pristavanej bočnej lode je 6.30m. Svätyňa je polygonálna, bola prestavovaná, ako vidno na oblokoch zvonku. Víťazný oblúk je polkruhový, loď zaklenutá nepeknou klenbou. Vedľajší portál má gotické hruškové kanelovanie. Hlavný portál je obdialníkový. Chór je železobetónový, siaha do polovice lode. /1/ Veža je mohutná, zakrytá cibuľovitou helmicou, v nej sú tri zvony. Hlavný oltár je zhotovený r. 1895, je nízky s neobvykle veľkým, umelecky zhotoveným tabernákulom. /2/ Má starobylú sochu P. Márie Ježiškom. Má krížovú cestu zhotovenú z umelého kameňa. Pôvod kostola. Niet správ, kedy ho postavili. CV kladú dobu jeho postavenia na dobu OAB Chanadina /1330-1339/. Jeho gotický štýl poukazuje na to, že v 15. st. už stál. R. 1743 ho prestavali a zaklenuli. Dovtedy mala loď drevenú povalu. Za F Kočnera bol kostol zväčšený o bočnú loď, pristavanú na severnej strane. Prístavba pôsobí zvonku dobrým dojmom, zvnútra však bizarne. Fara je starobylá. Teraz je v nej umiestnená materská škôlka. Farári: 1478 Mayer Ján – 1496 sp. Kunschneider Ján – 1559 sp. Albert – 1561 sp. Ján – 1584 sp. Landmann Valentín – 1633 Kausek Adam – 1634 Nuber Juraj – 1639 Sotmann Pavel – 1639 König Jakub – 1653 Divald Ján – 1655 Carovey Michal – 1657 P. Ambróz – 1658 Kindi Martin – 1661 Stechan Pavel – 1665 Hibitz Ján – 1669 Versidniczek Blažej – 1670 König Jakub – 1679 Langner Ján – 1680 Mauer Andrej – 1687 Ackermann Mikuláš – 1693 Nikel Pavel – 1699 Kristian Václav – 1702 Raukay Matej – 1704 Schretter Juraj – 1716 Sagasser Kristián – 1717 Pierič Pavel – 1733 Grosschmidt Tobiáš – 1742 Gévay Jakub – 1850 Kraus Michal – 1750 Neander Anton – 1771 administrovali pátri zo SJ Theyer Jozef, Prichler Jozef a Valnerah Ignác – 1774 Rusbáczky Alexander – 1780 Greguš Martin – 1783 Pichlmayer Filip – 1789 Lédl Jakub – 1810 Vágner Ján – 1836 Röthling Ignác – 1842 Szimmer Martin – 1846 Szepessy Jozef – 1859 Belluš Anton SF – 1860 Hančok Ignác – 1880 Hoffmann Ján – 1899 Brogyányi Andrej – 1910 Zamboy Vojtech – 1916 Kočner Jozef – 1945 Steinhübl Ambróz – 1945 Naništa Vendelín – 1947 administruje sa z Kremnice Poznámky: Nem. Deutsch Litta. Maď. Barskaproncza. Pramene: Farnosť nemá žiadnych dokumentov, z ktorých by sa dala čerpať história. Údajne všetky zahynuli za druhej vojny. Prestavba, pri ktorej sa počíta, že kostol stratil svoju gotickú formu, stala sa r. 1743 na náklad OAB Imricha Eszterházyho. Posledná prístavba bola prevedená na náklad farníkov. Oltáre zhotovil F. Prinoth v S. Ulrichu v Tirolsku. |
| Číslo záznamu : | 31593 |
| Meno farnosti : | Kopernica |
| Pcmeno farnosti : | kopernica |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 180 |
| Poradie : | 18830 |
| Citát : | KOPERNICA 967 01, p. Kremnica, tel. — , o. Žiar n.Hr. (310), k. sv. Martina (1440). Duchovný správca: Excurrendo z Kremnice. |