Historický schematizmus slov. farností
Citáty k tejto farnosti:
| Číslo záznamu : | 9171 |
| Meno farnosti : | Janova Lehota |
| Pcmeno farnosti : | janovalehota |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894 |
| Strany : | 356-357 |
| Poradie : | 112720 |
| Citát : | Janó-Lehota. (Drechler-Hai.) Olim in ADioecesi in ADtu Barsiensi, VADtu Szent-Keresztensi. Nunc in Dioeccsi Neosoliensi, ADtu Barsensi, VADtu Szent-Keresztensi. Antiqua Parochia.3) Ecclesia ad Nativit. B. M. V. Matricae ab 1669. 1559. occ. - - - - Purgalider Thomas. 1560. occ. - - - - Joannes. 1626. occ. - - - - Fecher Casparus. 1633. occ. - - - - Schormann, vel Zurmann Paulus. 1647. - - - - - Hug Joannes, Jacobus. 1654. et - 1657. occ. - Kinig, vel König Jacobus. 1669. Febr. 14. 1671. - - Langner Augustinus. 1671. Apr. 13. 1673. Sept. 18. Bankó Andreas. 1676. Maji 1. 1679. Apr. 17. Mauer Andreas, Michael. 1680. Aug. 12. 1681. - - Michenbach Gregorius. 1681. Jun. 4. 1689. - - Krausz Tobias. 1689. Dec. 7. 1694. - - Maurer Andreas. 1694. Jan. 20. 1699. - - Langner Joannes, Ignatius. 1699. Maji 28. 1702. - - Raukay Mahhias. 1702. Apr. 13. 1704. - - Repp Dominicus. 1704. Jan. 10. 1713. Nov. 22. Raukay Mathias, secundo. 1713. Nov. 26. 1717. Nov. 25. Pajer Michael. 1718. - - 1731. - - Pajerircz Georgius, Ambrosius. 1731. Oct. 30. + 1757. Febr. 28. Stokker Thomas. 1757. Mart. 8. - - - Herczog Adamus. 3) Visitator a. 1559. asserit, eam in dominio Forgáchiano esse. Tunc in ecclesia, quae stylo gothico aedificata est, tres arae fuisse. Paramenta minoris valoris possidebat. Historia ejus habetur in Schemat. hist. Dioec. Neosol. 1876. 345. |
| Číslo záznamu : | 27446 |
| Meno farnosti : | Janova Lehota |
| Pcmeno farnosti : | janovalehota |
| Číslo knihy : | 1044033 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976 |
| Skratka knihy : | Zar1 |
| Strany : | 220-221 |
| Poradie : | 790 |
| Citát : | Janova Lehota Podhorská obec, ktorú kolonizovali na konci 13. a v 14. st. nemeckými osadníkmi, ktorí si svoju národnosť zachovali do r. 1945, kedy boli asi dve tretiny odsunuté do Nemecka a ostatní sa slovakizovali. Kolonizovaná bola v prospech šušolského panstva OAB, ktorému chotár za feudalizmu patril. Keďže polia boli chudobné a početné obyvateľstvo sa na nich nemohlo vyživiť, v tomto storočí sa vyučili remeslám, zvlášť murárskemu a kamenárskemu a pracovali na širokom okolí. Za rakúsko-uhorskej éry chodili na práce do Budapešti a tam si osvojili také mravy, s akými neboli spokojní duchovní otcovia a preto boli s nimi často na bojovej nohe. Vzhľad obce určuje nemecký štýl domov. Sú väčšinou poschodové, stavané z lomového kameňa. Ich murivo je omietnuté iba okolo okien a dverí, čo pôsobí surovým, smutným vzhľadom. Po vojne ostali mnohé domy poškodené a opustené, chátrali, lebo nik v nich nebýval. Miestny národný výbor ich ako nepotrebné dal zbúrať a odpratať. Tak sa obec zmenšila asi o 60 domov. Noví obyvatelia pracujú na štátnych majetkoch alebo v žiarskych kovohutách i handlovských baniach. Farnosť. Je starobylá. V decimačných protokoloch sa nenachodí, ale Pazmáňov katalóg ju pozná, ako jedno z výnosných benefícií. /1/ Keďže bola v právomoci OAB, neni známo, či sa tu ujala aspoň na čas ev. cirkev. Patronát bol cirkevný. Do 1776 bola patrónom OAB a potom BBB. Kostol pôvodne zasvätený Narodeniu P. Márie, od r.1898 bol premenený titul na Božské Srdce Ježišovo, stojí na rovine uprostred obce. Pôvodne bol ohradený múrom, ktorého časť ešte stojí. Bol pri ňom cintorín. Rozmery: d. 31m, š. 9,10m, v. 7,50m. Stavba má znaky neskorogotického štýlu. Svätyňa je polygonálna s rebrovou sieťovou klenbou. Konce rebier sedia na hlaviciach. Víťazný oblúk je lomený. Loď má valenú klenbu z neskoršej doby. Okná sú zakončené lomeným oblúkom, jednoduché, bez ružíc. Portál do sakrestie je renesančný. Chóry sú trojstranné, zadný je vo vežovej časti. Veľmi kazia vzhľad kostola. V priečelnej fasáde stojí masívna veža, vysoká 42 m. Je zakrytá jednoduchým krovom tvaru helmice stredovekých vojakov. V nej je 5 zvonov a na nej sú slnečné hodiny. Hlavný oltár je novogotický z r. 1898. Pôvod kostola. Štýl poukazuje na jeho pôvod. Listina z r. 1487 ho uvádza. Bol postavený asi na staršom základe a vymenil iný kostol. R. 1930 pristavali veľkú predsieň a železobetónové chóry, aby zväčšili priestor pre veriacich, ktorých počet už prevyšoval 3.000. R. 1956 – 1960 kostol zvnútra obnovili, ale zvonka nesie stopy vojnovej streľby. Kaplnka Sedembolestnej bola postavená r. 1739 starostlivosťou F Tomáša Stockera. Fara. Je solídna, stará budova v dobrom stave. Všetky miestnosti majú klenbu. Bola kedysi poschodová, ale keď r. 1807 vyhorela, zrušili poschodie, ktoré bolo drevené. Farári: 1559 sp. Purgaliter Tomáš – 1560 sp. Ján – 1626 Fecher Gašpar – 1633 - 1639 Sorman Pavel – 1647 Hug Ján – 1654 - 1657 Kinik Jakub – 1669 Langner Augustín – 1671 - 1673 Benko Ondrej – 1676 Maurer Andrej – 1680 Michenbach Juraj – 1681 Kraus Tobiáš – 1689 Maurer Andrej po druhý raz – 1699 Langner Ján – 1699 Raukay Matej – 1702 Repp Dominik – 1704 Raukay Matej po druhý raz – 1713 Stocker Tomáš – 1757 Herzog Adam – 1800 Krajčovič Ján – 1808 Rayss Ján – 1833 Jauer Jozef – 1843 Faix Ján – 1871 Schultheis František SF – 1872 Knopp Anton – 1881 Martinček Jozef – 1881 Schultheis František – 1885 Leitmann Anton – 1889 Paučo Andrej SF – 1889 Ďatel Ján – 1896 Lányi Jozef – 1899 Feldmajer Augustín – 1905 Gašparík Ferdinand – 1915 Ficzel Ignác SF – 1916 Steinhübl Ambróz SF – 1916 Kalmančok Ondrej SF – 1918 Weitterschütz Jozef – 1945 Šišan Emíl SF zo Slaskej – 1947 Rusnák František SF – 1947 Felix Julius SF – 1947 Rusnák František SF po druhý raz – 1948 Gese František SF – 1951 Minárik Michal SF – 1952 Zsilinszky Kazimír OSB SF – 1954 Plško Ondrej SF – 1958 Čunderlík Vojtech SF – 1966 Kriváň Alexander SF – 197…… Flimel Štefan Poznámky . Nem. Drechslerhau. Maď. Jánosgyarmat. Pramene: Všetky CV a HD sa stratili. 1. V poslednej dobe hmotná existencia F závisela značne na príspevkoch farníkov, ktorí ich plnili ledabolo. Preto mnohí F radšej odchádzali, aby sa nemuseli hádať s farníkmi. 2. Oltár zhotovil J. Rungaldier. Úcta B. Srdca doniesla pekné ovocie. F Lányi založil aj bratstvo so zmiernym sv. prijímaním. Z kroniky: Veža aj kostol prežili mnohé katastrofy. 1801 udrel blesk, keď zvonili na Anjel Pána. Prebil klenbu a zasiahol aj organ. 31.V.1807 vznikol pri svadobnej streľbe požiar. Zhorela strecha kostola a veža. Dva zvony sa roztavili. Veža ostala dlho nepokrytá a zvony zavesili na zvonici. Osem rokov to trvalo. R. 1897 boli pri zvonení dvaja mládenci bratia zabití bleskom a ostatní omráčení. CV 1804 tvrdí, že kostol postavila rodina Révayovská. Kto vie, ako sa táto správa ujala, keď tu Révayovci nemali majetky. Kostol bol dávno vzrastajúcemu počtu veriacich malý. Ďatel založil fond na zväčšenie, do ktorého mala každá rodina ročne prispieť zlatkou. To sa neujalo. Weitterschütz uľahčil postavením rozsiahlych chórov, a veľkej predsiene, ale tým pokazil vzhľad. |
| Číslo záznamu : | 31590 |
| Meno farnosti : | Janova Lehota |
| Pcmeno farnosti : | janovalehota |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 180 |
| Poradie : | 18800 |
| Citát : | JANOVA LEHOTA 966 24, tel. — , o. Žiar n. Hr., (970), k. B. S. J. (1487) kap. P. M. Sedemb. (1739). — Fil.: Kosorín (450), k. sv. Ladislava (1803), muka B. P. M., sv. Ján Nep., sv. Florián, sv. Rochus. - K 38, p 16, s 7. Duchovný správca: Štefan Flimel. |