Historický schematizmus slov. farností
Citáty k tejto farnosti:
| Číslo záznamu : | 9125 |
| Meno farnosti : | Budča |
| Pcmeno farnosti : | budca |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894 |
| Strany : | 336 |
| Poradie : | 107680 |
| Citát : | Búcs. (Bucsa.) Olim in ADioecesi in ADtu Zoliensi, VADtu Zoliensi. Nunc in Dioecesi Neosoliensi, ADtu Cathedrali, VADtu Zoliensi. Antiqua Parochia.1) Ecclesia ad Stum Michaelem Arch. 1673. ab Aug. Conf. revindicata filia ad Ternye. 1693. Parochia restituta sed mox iterum filia. 1784. Capella localis, 1807. vero iterum parochia. 1693. Mart. 5. - - - Watral Georgius. 1) Parochia „Bulcho“ occurrit in conscriptione Pázmániana. Péterffy, l. c. Saeculo XVI. in Augustanorum manus venit. Quorum minister erat 1588. Jacobus Soltetius. Historia reperitur in Schemat. Hist. Dioec. Neosol. 1876. 208. |
| Číslo záznamu : | 9646 |
| Meno farnosti : | Budča |
| Pcmeno farnosti : | budca |
| Názov knihy : | Némethy, Ľ., Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum 1894, Ostrihom 1894. |
| Skratka knihy : | nem1894supp |
| Strany : | 1056 |
| Poradie : | 234360 |
| Citát : | Búcs. 1561. occ. Nicolaus. |
| Číslo záznamu : | 27406 |
| Meno farnosti : | Budča |
| Pcmeno farnosti : | budca |
| Číslo knihy : | 1044033 |
| Názov knihy : | Zarevúcky, A.: Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva. Samizdat, 1976 |
| Skratka knihy : | Zar1 |
| Strany : | 117-118 |
| Poradie : | 390 |
| Citát : | Budča Poľnohospodárska obec, ktorá za feudalizmu patrila dobronivskému panstvu. V listinách sa spomína prvý raz r. 1254 ako chotár hostí „de Bucha“. /1/ Je miesto povyše v doline, ktorá volá Stará Budča. Zdá sa, že na toto mieste sa presťahovali obyvatelia, aby sa vyhli vojskám prechádzajúcim za tureckých vpádov. Farnosť je starobylá. V minulosti bola považovaná za polovičnú farnosť. Pozná ju Pazmáňov katalóg pod menom „Bulcho“. I Königsbergov testament na ňu pamätá pod menom „Butsch“. Bola slabšia farnosť, preto bola často neobsadená. Za reformácie sa stala ev. CV 1657 Zvolen píše, že v tom čase bola filiálkou Zvolena. Ev. ju držali do r. 1673, kedy ju museli vrátiť. Pripojili ju však ku trňanskej fare. V r. 1693 – 1703 ju spravoval licenciát. R. 1784 bola tu zriadená miestna kaplánska stanica a 1804 bola povýšená na farnosť. Budčania mali z toho veľkú radosť, že sú oslobodení z trňanského zajatia. Farský kostol sv. Michala stojí uprostred obce. Je ohradený múrom. Pri ňom bol kedysi cintorín. Sloh kostola je goticky. Svätyňu je polygonálna, zaklenutá gotickou klenbou s rebrami, ktoré sedia na hlaviciach. Má pastofórium. Víťazný oblúk je lomený. Loď je obdialníková, zaklenutá zrkadlovou klenbou. Vzadu je organový chór. Má aj postranné chóry. Kostol je priestorovo veľmi malý. V priečelnej fasáde stojí veža. Jediný oltár je novogotický. Pôvod kostola. Podľa tradície bol kostol založený kráľovnou Beatrix. Vizitátor Zathay o ňom poznamenal, že r. 1561 bol spustnutý, dlažba plná jám, strecha deravá. V CV r. 1692 je napísané, že bol vyrabovaný a od 7 rokov je opustený. V 18. st. ho zreštaurovali. Koncom storočia postavili vežu na miesto drevenej zvonice. V tom čase zaklenuli aj loď, ktorá mala dovtedy drevenú povalu. R. 1957 - 1959 bol kostol dôkladne zvnútra i zvonku obnovený, vymaľovaný, opatrený novými lavicami. Postavená bola vonku kaplnka Lurdskej P. Márie a kostolný dvor bol vysadený ružami ako park. Turová Je tu kostolík Bolestnej Matky Božej. Stavba je tehlová. Svätyňa štvorcová. Loď je obdialníková. Všetko je zaklenuté drevenou valenou klenbou. Vzadu je drevený organový chór s harmóniom. V priečelí je veža s ihlancovitým krovom. Má jediný prostý oltár. Pôvod kostola. Postavili si ho r. 1937 sami Turovania na vlastný náklad a z vlastnej iniciatívy. Fara bola murovaná postavená na začiatku 19 st. Farári: 1530 sp .Matúš – 1561 sp. Mikuláš – 1588 Jakub Soltessius, ev.farár – 1693 - 1703 Watrál Juraj, licenciát. – 1784 nastúpili miestni kapláni /Mená nezistené/. – 1797 Letovič Jozef, 1804 bola obnovená farnosť a prvým farárom sa stal Mihalovič Ignác – 1822 Prileský Andrej – 1826 Schumichrast de Prilesz Andrej – 1821 Zachej Samuel – 1842 Janík Ján – 1847 Helyttesy Ľudevít – 1887 Márik Pavel – 1923 Anner Jozef adm. – 1924 Kahy Ján – 1933 Mravík Benedikt – 1946 Chovančák Karol. Od neho boli už len samí administrátori. 1946 Gröbl Andrej – 1953 Tóth Ján – 1954 Dr. Šurjanský Anton – 1555 Dr. Teplan František – 1965 Krajan Milan – Lang Pavel, Leitmann Anton. Poznámky: Asi do r. 1921 sa písalo meno „Buča“. Maď. Zólyombúcs. Pramene: Archívne doklady sa stratili za vojny. 1. Terra hospitum do Bucha. Fejér CS IV. 2. 214 2. Péterffy Concilia II. s. 270. 3. Oltár zhotovil V. Šteffek v B. Štiavnici. Z kroniky : Za tureckých nájazdov utrpel kostol viaceré ťažké údery. Jeho nešťastím bolo, že bol pri ceste. Ľudia mali vtedy takú zvyklosť, že si svoje truhlice so šatami a cennosťami skrývali do kostolov, kde mysleli, že sú bezpečnejšie pred zlodejmi a pred požiarmi. Preto, keď Turci napadli dedinu, vyrabovali vždy kostol, lebo tam našli hojnejšiu korisť pohromade. R. 1633 sa ponosovali Turovania, že pre kasne, ktoré si tam uložili Budčania, nemôžu počúvať slovo Božie. Turci prepadli Budču pred Vianocami r. 1641 a vypálili ju. R. 1649 z 21. na 22. okt. ju znova prepadli. Keď ju prepadli r. 1649, vtedy odvliekli kazateľa Jána Frölicha aj s manželkou. Musel sa vykúpiť za 900 toliarov. Pre tieto príčiny našiel Bartók kostol r. 1692 opustený. R. 1900 za letného dňa vypukol v obci veľký požiar, ktorý strávil skoro celú obec. Obyvatelia boli väčšinou vo Zvolene na jarmoku a preto nebolo dosť sily na lokalizovanie ohňa. Zhorel aj kostol. Dva zvony sa rozliali a jeden bol poškodený. Farníci zadovážili iné zvony, ktoré však skoro vo vojne boli zrekvirované. Po vojne farníčka Zuzana Považanová zakúpila pre kostol dva zvony. |
| Číslo záznamu : | 31548 |
| Meno farnosti : | Budča |
| Pcmeno farnosti : | budca |
| Číslo knihy : | 401119 |
| Názov knihy : | Schematizmus slovenských katolíckych diecéz, SSV Trnava, 1978 |
| Skratka knihy : | Schem78 |
| Strany : | 171 |
| Poradie : | 18380 |
| Citát : | BUDČA 962 33, tel. 912 32, o. Zvolen (1.000), k. sv. Michala A. (14. st.). - Fil.: Turová (300), k. P. M. Sedemb. (1938). - K 21, p 14, s 3. Duchovný správca: Anton Leitmann. |
| Číslo záznamu : | 50643 |
| Meno kňaza : | Peter(1332,Ostrá Lúka) |
| Pcmeno kňaza : | peter1332ostraluka |
| Meno farnosti : | Budča |
| Pcmeno farnosti : | budca |
| Číslo knihy : | 1063781 |
| Názov knihy : | Mon. Vat. hist. regni Hungariae. S.I.T.I.,Budapest, 1887 |
| Skratka knihy : | mvsiti |
| Strany : | 227 |
| Poradie : | 55180 |
| Citát : | Item Petrus de Stroluca plebanus iuratus dixit, non credere valere ultra duas marcas, et si plus valeret, promisit plus restituturum, [et est archidiaconatus de Solio.] |
| Preklad : | Peter, kňaz z Ostrej Lúky(teraz fil. far. Budča), prisahal že (jeho benefícium) nemá hodnotu viac ako 2 marky, ak by to bolo viac, sľubil to doplatiť, je to Zvolenský archidiakonát. |